Kým francúzsky prezident Emmanuel Macron chce dohodu o čiastočnom odpustení dlhu Grécku, Nemecko, ktoré čakajú na jeseň tohto roka parlamentné voľby, si nemôže podľa ekonómov dovoliť v tomto smere riskovať a popustiť Aténam opraty. Požičiavanie a odpúšťanie záväzkov Grékom je nielen v Nemecku veľmi citlivá politická téma, ktorá by mohla zamávať popularitou súčasnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že k odpusteniu časti dlhu Grécka príde po nemeckých parlamentných voľbách. „Ak by to urobili predtým, spôsobilo by to veľký hnev nemeckých voličov a stratu popularity Angely Merkelovej,“ potvrdil Pánis.
Na pondelňajšom stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli nemecký minister financií Wolfgang Schäuble trval na tom, že ďalekosiahlejšie odpustenie dlhu je otázkou budúcnosti. Schäuble zdôraznil, že „rozhodujúcou vecou sú štrukturálne reformy“. Konštatoval, že „dodatočné opatrenia, ak budú potrebné“, prídu po skončení terajšieho programu núdzovej pomoci na budúci rok. Mnohí Európania sa skepticky pozerajú na požičiavanie Grékom, keďže od roku 2010 dostali od veriteľov už vyše 220 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Slovenská vláda je zásadne proti kráteniu gréckeho dlhu.
Dôchodky sa okresávali už 11-krát
Gréci na to, aby plnili podmienky tretieho záchranného programu vo výške 86 miliárd eur, musia šetriť. Medzinárodní veritelia Grécka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) požadovali viaceré reformy. Aj minulý týždeň prišlo k jednému z radikálnejších krokov Atén, ktorý spočíval v prijatí balíka reštriktívnych opatrení, ktorých cieľom je ročne ušetriť okolo 4,9 miliardy eur.
Súčasťou nových reštriktívnych opatrení, ktoré sa budú v Grécku realizovať až do roku 2020, je aj zníženie dôchodkov a zvýšenie daňového zaťaženia. Krajina v roku 2019 zníži dôchodky o 18 percent a v roku 2020 zníži hranicu pre nezdanenú mzdu, aby tak dosiahla úspory vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ak sa Grécku podarí prekročiť stanovené ciele, bude môcť znížiť dane.
V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný grécky dôchodok zhruba 900 eur. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni 426,28 eura, ale mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne. Grécka vláda však argumentuje, že 43 percent ich penzistov poberá menej ako 600 eur mesačne. Od roku 2011 do roku 2019 by sa podľa plánov mali celkovo znížiť grécke penzie o 40 percent. Dôchodky sa okresávali za ostatné roky v krajine 11-krát. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa už zvýšila aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov.
Gréci dlhujú 320 miliárd eur
Ďalšie grécke reformy sú nevyhnutné nato, aby Gréci splnili podmienky uvoľnenia finančnej pomoci. V júli majú Atény totiž splatiť ďalšie dlhy, a to vo výške 7,5 miliardy eur. Nato potrebujú aj poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy eur. Tú získajú až po tom, čo bude schválená druhá revízia záchranného balíka. Ministri financií eurozóny sa dohodli, že vyplatenie peňazí Grékom by sa malo politicky odsúhlasiť na budúci mesiac.
„Gréci ukázali, že sú pripravení prevziať zodpovednosť, aby v eurozóne zostali. Teraz je na veriteľoch, aby prevzali svoju zodpovednosť, rýchlo sa dohodli a umožnili tak vyplatenie ďalšej časti peňazí zo súčasného záchranného programu pre Grécko a dohodli sa na opatreniach, ktoré v strednodobom horizonte zaistia udržateľnosť gréckeho dlhu,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.
Analytici upozorňujú, že Grécko je aj napriek doterajšej finančnej pomoci stále časovanou rozbuškou. Verejný dlh naďalej rastie, keď už vlani dosiahol takmer 184 percent hrubého domáceho produktu (HDP). A to dokonca napriek veľkej reštrukturalizácii súkromného sektora v rokoch 2011 a 2012 a úľav zo strany medzinárodných veriteľov. Podľa základného scenára Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý predpokladá úplné uskutočnenie reforiem, by zadlženosť do roku 2030 mohla dosiahnuť okolo 160 percent HDP, no aj tu hrozí „explózia“ vzhľadom na potrebu postupného nahradenia značného objemu zvýhodneného dlhu financovaním na trhu.
MMF tvrdí, že v súčasnom stave je grécky dlh neudržateľný, a môže do roku 2060 dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Práve MMF tlačí Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 320 miliárd, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Protesty neutíchajú
Odpustenie dlhov je pre bežných Grékov jediným prijateľným riešením. Proti ďalším úsporným opatreniam začali v Grécku opäť veľké štrajky. Aj minulý týždeň vyšli do ulíc tisíce Grékov, prevažne pracovníkov leteckej aj lodnej dopravy, škôl aj väčšiny zdravotníckych zariadení. Gréci strácajú nádej. Popri razantných škrtoch ich trápi aj vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti.
V Grécku rastie chudoba. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska takmer o tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil.
Krajina pritom od roku 2015 postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji minulého roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. Vlani v septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení.
Vláda v návrhu rozpočtu na tento rok predpokladá rast HDP o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu. Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka v tomto roku znížiť na 175,8 percenta HDP.