Západoeurópske krajiny s výnimkou brexitom zasiahnutej Británie sa projektu bránia. Viac čínskych tovarov by mohlo vytlačiť európskych výrobcov a ohroziť zamestnanosť na starom kontinente. Argument, ktorý západné krajiny používajú najviac, je, že nebude otvorený priestor pre cudzie firmy, aby sa zúčastnili na budovaní novej infraštruktúry.
Nemecko otvorene pomenovalo obavy nad plánmi Číny na obnovenie Hodvábnej cesty, ktorou chce druhá najväčšia ekonomika sveta nadviazať užšie spojenie s Európou a Afrikou cez budovanie železníc, siete ropovodov, námorných prístavov, plynovodov a elektrární. Nemecko považuje plán za netransparentný. Takisto nie sú podľa nich garantované sociálne a environmentálne štandardy. Nemci sa proti Číne a čínskym investíciám dlhodobo ohradzujú.
Proti sa na dvojdňovom summite k Hodvábnej ceste v Pekingu, ktorý sa skončil v pondelok, postavili aj Francúzi, Gréci, Belgičania, Estónci, Portugalci, Španieli, Maďari a Taliani. Za boli Rusko, Británia, Česko a Slovensko. Čínske plány podporujú napríklad aj Turci. Slovensko podľa rezortu hospodárstva budovanie Hodvábnej cesty víta, resp. verí, že bude jej súčasťou. „Uviedli sme, že pre Európu môže byť iniciatíva Belt and Road úspešná len vtedy, ak je založená na transparentnosti a spoluvlastníctve,“ vyjadril sa istý nemenovaný vysoký diplomat Európskej únie pre britský denník The Guardian.
Nemecko pritom už v prípade Číny dlho špekuluje, ako zabrániť skupovaniu ich firiem Číňanmi a uchrániť si tak svoje know-how. Čínske spoločnosti za vlaňajšok investovali do nemeckých firiem viac ako 11 miliárd eur, čo je osemnásobne viac oproti roku 2015 a toto číslo narastá aj tento rok. V Nemecku sa Číňania zamerali skôr na technologické firmy. Nemci upozorňujú, že kým Číňanom dosiaľ únia pri vstupe do európskych firiem vychádzala v ústrety, opačne to neplatí. Podmienky na podnikanie podľa nemeckej vlády majú európske firmy v Číne značne sťažené.
Čína pritom jasne deklaruje, že už nechce byť len montážnou dielňou sveta a má jasný plán, ako sa presadiť za hranicami. Svetová veľmoc v rámci svojho plánu Made in China chce do roku 2025 urobiť technologický prevrat v strojárstve, robotike a informačných technológiách. Keďže však nie je schopná technológie vyvíjať sama, obracia sa na technologicky vyspelé európske firmy, napríklad na spomínané Nemecko. Ako príklad môže slúžiť čínska spoločnosť Beijing Enterprise, ktorá kúpila nemeckú firmu zameranú na hospodárenie s odpadmi Energy form Waste (EEW) za 1,4 miliardy eur. Číňania tak získajú technológie na riešenie svojich problémov so znečistením a recykláciou odpadov.
Celkovo priame investície z Číny v Európskej únii vlani vzrástli o 77 percent na viac ako 35 miliárd eur. Podľa štúdie spoločností Rhodium Group a Mercator Institut vlani z Číny odišiel do zahraničia rekordný objem investícií, takmer 200 miliárd dolárov. Zaujímavosťou je, že čínski investori za rok 2016 vynaložili na akvizície v EÚ štyrikrát viac peňazí ako európski investori v Číne. Na Hodvábnu cestu chce Čína v nasledujúcich piatich rokoch vynaložiť 124 miliárd dolárov. Od roku 2013 už na budovanie napojenia na Európu a Afriku minula 60 miliárd dolárov.