Tovarov „Made in China“ v Európe vrátane Slovenska pribudne. A aj v podnikoch zosilnie čínsky kapitál. Čína pre to robí všetko, a darí sa jej to. Obnovuje legendárnu Hodvábnu cestu z Číny do Ázie, Afriky a Európy. Kým v stredoveku vďaka nej Európania spoznali papier, hodváb a porcelán, teraz nie je jasné, čo vlastne prinesie. Rusko, Británia, Česko a Slovensko hľadajú spôsoby, ako na obchodnej trase tiež zarobiť.
Západné krajiny EÚ sú opatrné. Nemecko naznačilo, že Čína skupuje železnice, prístavy či prekladiská na to, aby vytlačila európskych výrobcov.
„Projekt musí obsahovať záruky voľného obchodu a spravodlivej súťaže,“ povedala nemecká ministerka hospodárstva Brigitte Zypriesová. Slovensko sa zatiaľ prikláňa k pozícii malého hráča, ktorý nemá na výber.
„Všetko nasvedčuje tomu, že čínska strana a ďalšie významné štáty ako Rusko majú silný záujem novú Hodvábnu cestu rozbehnúť. Hoci podrobnosti ešte nie sú známe, zdá sa, že otázka už stojí len tak, či bude s nami, alebo bez nás,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga (Smer). Ten zastupoval Slovensko v Pekingu na špeciálnom summite, na ktorom sa stretlo 29 štátnikov z celého sveta, ale aj podnikateľov a investorov zo 110 krajín.
Čínsky prezident Si Ťin-pching nemecké obavy podľa agentúry Reuters odmietol. Novodobá Hodvábna cesta podľa Si Ťin-pchinga nebude postavená na ideologických základoch, ale bude otvorená a prístupná pre všetkých. Západoeurópske krajiny vyslali do Pekingu ministrov hospodárstva. Rusko zastupoval prezident Vladimir Putin.
Čína plánuje do obnovy Hodvábnej cesty investovať počas piatich rokov zhruba 124 miliárd dolárov. Potvrdil to čínsky prezident Si Ťin-pching. Nová Hodvábna cesta by mala združovať 65 krajín, v ktorých žije 4,4 miliardy ľudí tvoriacich 40 percent globálnej ekonomiky. Od roku 2013 Čína investovala do budovania spomínanej obchodnej cesty okolo 60 miliárd dolárov.
„Slovensko zaujímajú najmä investície do železničnej dopravy vrátane prekladísk, ale aj ďalšie čínske investičné aktivity. Rokovania s čínskou stranou majú pokračovať aj v blízkej budúcnosti, na základe Koncepcie rozvoja vzájomných vzťahov, ktorú už v apríli schválila vláda SR,“ povedal Žiga. Hodvábnu cestu vláda SR podporuje. „Slovensko sa dlhodobo zaujíma o tento veľký investičný zámer. Ide o historickú príležitosť a považuje sa za projekt storočia," doplnil Žiga.
Podľa Michala Dzurjanina z tlačového odboru ministerstva hospodárstva Žiga v Pekingu rokoval tiež s predstaviteľmi spoločnosti Huawei, ktorá aktívne pôsobí v oblasti informačných technológií aj v Európe vrátane Slovenska. Témou boli najmä inovácie, budúcnosť a rozvoj smarttechnológií, ale aj podpora projektov Smart cities. Spoločnosť Huawei chce podľa informácií Pravdy rozširovať svoje aktivity v strednej a vo východnej Európe vrátane Slovenska.
Čína očakáva, že okrem pozemnej infraštruktúry by sa mala rozširovať aj energetická sieť ropovodov, námorných prístavov, plynovodov a elektrární. Je pravdepodobné, že následne popri obchodných cestách vyrastú aj čínske banky, ktoré dostanú do obehu vo väčšej miere jüan.
Ďalší summit o novej Hodvábnej ceste sa uskutoční v roku 2019. Bránou pre Čínu v regióne strednej Európy je zatiaľ Česko. Zmeniť by sa to mohlo po vstupe čínskeho He Steel Group do košických oceliarní. Za Česko prišiel na summit do Pekingu napriek vládnej kríze prezident Miloš Zeman. Ten povedal, že je otázne, kto bude po brexite za Európsku úniu v riadiacej komisii pre projekt. „Preto si myslím, že tento fascinujúci projekt so sebou môže ako nezamýšľaný efekt priniesť hlbšiu integráciu Európskej únie,“ povedal Zeman.
Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Bratislave v pondelok na otázky Pravdy k čínskym plánom poukázalo na to, že na Slovensku sa v prepočte na obyvateľa vyrába najviac áut na svete a Čína je zase najväčším svetovým trhom pre automobily. „Výhody zo spájania sa v automobilovom priemysle vyplývajú pre obe krajiny,“ uviedlo veľvyslanectvo. Poukázalo aj na plán U. S. Steelu predať čínskej spoločnosti továreň v Košiciach a privítalo aj to, že vláda SR deklarovala pragmatickú spoluprácu s Čínou.
Čínske veľvyslanectvo tiež upozornilo, že Čína a Slovensko už v rokoch 2015 a 2016 podpísali Memorandum o porozumení o spoločnej podpore iniciatívy Ekonomického pásu hodvábnej cesty a Námornej cesty 21. storočia a následne Memorandum o porozumení medzi Generálnou colnou správou ČĽR a Finančnou správou SR o spolupráci v rámci iniciatívy Hodvábnej ekonomickej cesty.
Čínsky cieľ: Odstavenie USA
Čína a čínske firmy si vďaka expanzii do Európy postupne podmaňujú celý svet. Podľa dlhodobej prognózy The Economist Intelligence Unit by Čína mohla predbehnúť USA a stať sa tak najväčšou ekonomikou na svete, a to už do roku 2025. Podľa ekonóma Petra Baláža z Ekonomickej univerzity v Bratislave k tomu Hodvábna cesta výrazne prispeje. Poukazuje na kroky čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý v marci tohto roka pricestoval do Iránu, aby podpísal s iránskym prezidentom Hassanom Rúhaním dohodu o pokračovaní železnice do Teheránu, keďže trasa Peking – Teherán nebola funkčná.
„Už dnes môžu chodiť čínske vlaky do Teheránu, medzitým sa stavia trasa Teherán – turecká hranica. Navyše Čína kúpila grécky prístav Pireus. Takto si zabezpečia prepravu Pireus – Belehrad do Srbska. Vo výstavbe je podľa dostupných informácií aj rýchlodráha Belehrad – Budapešť. Je otázka dvoch-troch rokov, kým to celé dobudujú,“ skomentoval Baláž.
Najväčším svetovým vývozcom tovaru v kontajneroch je práve Čína. Zhruba tri štvrtiny všetkých kontajnerov idú cez USA. Napríklad kontajnerová loď Maersk príde do amerického mesta Seattle, tam tovar vyložia na vlak, ktorý prechádza cez celé USA, potom ho v Bostone alebo New Yorku naložia na lode, dovezú do Hamburgu a znovu nalodia alebo naložia do vagónov, ktoré prídu aj na Slovensko.
„Ak Čína postaví kompletne novú Hodvábnu cestu a aktivizuje Transsibírsku magistrálu, tak prestane byť závislá v tomto smere od USA a Američania stratia kontrolu nad čínskym exportom. Skráti sa aj dĺžka prepravy z 5 až 6 týždňov asi na 2. Čína tak bude už môcť dovážať aj potraviny. To nie je len o tom, že Čína obíde takto USA. Je to aj šanca pre Slovensko vyvážať slovenské tovary do Iránu či Iraku. A tu sa bude prehlbovať aj naša väčšia naviazanosť na Čínu,“ dodal Baláž.
Rekordné investičné aktivity
Čína v posledných rokoch zvyšuje investície vo svete. Priame investície z Číny v Európskej únii vlani vzrástli o 77 percent, na viac než 35 miliárd eur. Podľa štúdie spoločností Rhodium Group a Mercator Institut vlani z Číny odišiel do zahraničia rekordný objem investícií, takmer 200 miliárd dolárov. Zaujímavosťou je, že čínski investori za rok 2016 vynaložili na akvizície v EÚ štyrikrát viac peňazí ako európski investori v Číne.
Na Slovensku okrem plánov na kúpu U. S. Steelu Košice majú Číňania aj ďalšie ciele. Vlani na jeseň slovenské ministerstvo financií informovalo, že čínska firma CEFC Direct Investment Company, najväčšia čínska investičná spoločnosť, ktorá je podporovaná čínskou vládou, chce investovať najmä do oblastí energetiky, strojárstva, logistiky a cestovného ruchu.
Podľa ministerstva hospodárstva podiel čínskych investícií do slovenskej ekonomiky v kumulatívnom vyjadrení predstavuje 47 miliónov eur, čo predstavuje 0,01 percenta na celkovom objeme priamych zahraničných investícií v slovenskom hospodárstve (42,3 miliardy eur). Číňanom sa ponúka napríklad aj výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Projekt sa však stále odsúva. V súvislosti s čínskymi investíciami sa spomína aj bratislavské letisko a kúpele v Piešťanoch. Premiér Robert Fico vidí najmä v doprave a cestovnom ruchu najväčšie príležitosti pre čínskych investorov na vloženie kapitálu.
Ešte v marci minulého roka vznikla dohoda, že šanghajská súkromná spoločnosť China Energy Company Limited (CEFC) získa 50-percentný podiel vo finančnej skupine J&T Finance Group (JTFG). Šanghajská firma CEFC ovládla aj najstarší český futbalový klub Slavia. Čínsky investor pritom vďaka akciám v J&T má nepriamo vplyv aj na pražskú Spartu. Vzniklo tak majetkové prepojenie medzi odvekými futbalovými rivalmi práve cez čínsky kapitál.
Dôležité je najmä Poľsko
Pre Čínu sú podľa Baláža pritom do budúcnosti strategickí hlavne Srbi, Poliaci a Rumuni. „Rumuni preto, že kedysi oni jediní z RVHP s nimi kooperovali. Ostatní boli proti nim. Krajina je takisto pri Čiernom mori, čo je pre Čínu strategická pozícia. Srbsko je veľká krajina a pre Číňanov je takisto strategická z hľadiska polohy, keďže uvažujú nad tranzitnou trasou Pireus – Belehrad a Budapešť,“ tvrdí Baláž.
Poľsko je pre nich dôležité vďaka širokorozchodnej trati, ktorá cez územie tejto krajiny prechádza. Navyše už teraz má nadštandardne veľkú obchodnú výmenu s Čínou. Poľsko je stred Európy, má svoje dopravné cesty a vstup na Baltské more. Poľsko má tiež letecké spojenie do Číny.
Informácie z agentúry sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.