Závod na biopalivá z dreva bude v bývalom Chemku

„Pôjde o biorafinériu na spracovanie biomasy s kombinovanou vysokoúčinnou výrobou elektriny, tepla, etanolu, etylénu a etylénoxidu,“ povedala manažérka pre komunikáciu spoločnosti Energochemica Anna Vojteková. Lokalitu vybrali, keďže tu bol v minulosti sústredený chemický priemysel. „Existuje totiž predpoklad, že tu bude aj dostatok fundovaných pracovníkov, ktorých by sme v rafinérii zamestnali,“ doplnila Vojteková. Financovanie je zabezpečené zo súkromných a z verejných zdrojov a projekt si vyžiada investíciu vo výške viac ako 100 miliónov eur.

Investíciu chváli aj vedúci referátu regionálneho rozvoja a plánovania Košického samosprávneho kraja Peter Ťapák. „Môže to byť aj príležitosť pre Slovensko popri automobilovom a IKT priemysle,“ skonštatoval Ťapák. Potenciál vidí aj vo vytvorení pracovných miest v tejto oblasti.

Najväčšia biorafinéria v Európe

Biorafinéria je súčasťou projektu BIOSKOH, ktorý sa venuje takzvanej bioekonomike. Na projekte sa podieľa 11 organizácii zo 7 krajín Európskej únie. Medzi nimi aj Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach. V rámci projektu by mali vzniknúť dve biorafinérie na výrobu biopalív druhej generácie. Jedna z nich bude práve tá neďaleko Košíc. „Projekt pretransformuje opustenú priemyselnú zónu na produkciu etanolu z celulózy pre odberateľov v rámci únie,“ vysvetlila Zoe Voliotiová z projektu BIOSKOH. Vyprodukovať by sa na začiatku malo ročne 55-tisíc ton etanolu, neskôr sa má výroba rozšíriť na 110-tisíc ton ročne. Išlo by tak o najväčšiu biorafinériu v Európe. Volioti odhaduje, že projekt vytvorí 160 priamych pracovných miest a ďalších 500 nepriamo v reťazci od produkcie biomasy až po spracovanie a distribúciu.

Projekt bude podľa Voliotiovej skúmať aj využitie dostupných zvyškov z poľnohospodárskej výroby, ako je napríklad slama zo pšenice, raže a jačmeňa, listy a stopky z kukurice a repky na výrobu biozložiek druhej generácie. Výsledkom by mali byť biopalivá v požadovanom množstve 300-tisíc ton ročne za ceny, ktoré budú nižšie ako v súčasnosti.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) testuje vhodnosť nových plodín pre ich využitie na produkciu bioetanolu. A to hlavne z hľadiska vhodnosti týchto plodín pre zložitejšie pôdne podmienky. Centrum má založené 4 poloprevádzkové pokusy s týmito rastlinami v rôznych pôdno-klimatických podmienkach Slovenska.

Padnú za obeť lesy?

V druhej fáze projektu sa bude testovať popol zo spaľovania týchto plodín na obsah užitočných i prípadných rizikových látok. Testy by mali ukázať potenciál využitia v poľnohospodárstve či iných odvetviach. Obávať sa, že kvôli autám sa budú rúbať lesy, podľa Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) netreba. V prípade biopalív vyrábaných z drevnej biomasy ide totiž len o zvyšky z lesníckej činnosti, prípadne odpad, vysvetľuje za združenie Peter Kostík. Napríklad firma Enviral, ktorá vyrába bioetanol pre biopalivá prvej generácie, bude v plánovanej prevádzke na výrobu biopaliva druhej generácie používať lignocelulózu zo zvyškovej slamy.

Výrubu lesov pre novú biorafinériu sa neobáva ani predseda združenia SK-BIOM a garant študijného programu Bioenergetika na Technickej univerzite vo Zvolene Jozef Viglaský. „Každý lesník vie, čo je palivové drevo. Teda, že je presne určená kvalita dreva z lesa, ktorá má ísť na využitie do energetického sektora,“ tvrdí Víglaský. Neočakáva ani nárast cien tuhých biopalív z dreva a zo slamy na kúrenie, ako sú pelety, brikety či štiepky. „Cenu tuhých biopalív to určite neovplyvní,“ dodal Víglaský. Takáto rafinéria podľa neho len zhodnotí biomasu a vytvorí pritom nové pracovné miesta na východe Slovenska.

Drevných štiepok máme na Slovensku podľa neho dostatok. V súčasnosti sa pália drevné štiepky s vlhkosťou 50 percent. Ak sa nahradia za vysušené palivo, ročná spotreba klesne na polovicu – teda 1,5 milióna ton ročne. Okrem toho takto by aj prevádzka kotolne vyšla lacnejšie – 1 tona vlhkých štiepok totiž stojí 50 eur. Polovicu tak platí kotolňa za vodu. Okrem toho by v bývalom Chemku Strážske nemalo ísť len o výrobu kvapalného paliva, ale aj o využitie vedľajších produktov.

Biopalivá druhej generácie sa začnú primiešavať v roku 2019. V tomto roku budú referenčné hodnoty 0,1 percenta, pre nasledujúce štyri roky pol percenta. A na roky 2025 až 2030 tri štvrtiny percenta.

Ministerstvo hospodárstva zjemňovalo ciele pre energetický obsah biopalív do roku 2020 v novele zákona o zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. No hoci sa cieľové percentá primiešavaných biozložiek do benzínu či nafty v novele znižovali, treba počítať s tým, že množstvá primiešavaných biopalív pôjdu hore. „Pri súčasnom podiele primiešavané biopalivá ešte stále nedosahujú stanovený cieľ, a preto objem primiešaných biopalív bude musieť rásť takmer až o tretinu,“ komentoval Kostík.