Aktuálne sa pracuje na značení, ale testuje sa aj spolupráca záchranných zložiek pre prípady, že sa vo dvoch tuneloch, ktoré sú súčasťou novej diaľnice, stane havária. Tunel Svrčinovec meria 409 a Poľana 893 metrov. Z novobudovaných diaľničných tunelov v okolí Žiliny sú prvými, ktorými budú môcť jazdiť vodiči. Okrem nich sú vo výstavbe ešte tunely Považský Chlmec, Ovčiarsko, Žilina, Višňové, Čebrať na úsekoch D1 a Považský Chlmec na D3.
Pri Žiline tak vzniká stredisko, odkiaľ by časom mali byť centrálne riadené všetky tunely v Žilinskom kraji. Tých tu bude najviac v rámci Slovenska. „Výhodou integrovaného strediska bude, že operátori budú mať komplexný prehľad a budú vedieť reagovať, pretože ak sa v niektorom tuneli niečo stane, má to zvyčajne vplyv aj na ďalšie tunely a vieme tú dopravu dynamicky riadiť a, samozrejme, upovedomiť záchranné zložky,“ hovorí bezpečnostný technik pre tunely Národnej diaľničnej spoločnosti Peter Schmidt. Takéto centrálne stredisko má byť hotové spolu s dokončením tunela Višňové. Do jeho vybudovania budú tunely v bezprostrednej blízkosti Žiliny riadené z Považskej Bystrice a kysucké tunely z čadčianskej Horelice.
Predtým, ako kysucký úsek D3 zo Svrčinovca k poľskej hranici pôjde do ostrej prevádzky, preverovali svoje možnosti, prostriedky a spoluprácu záchranári. V stredu nacvičovali zásah pri simulovaných nehodách v oboch tuneloch, v jednom prípade s únikom nebezpečnej látky, v druhom s vypuknutím požiaru. „Zásah v tuneli je iný v tom, že je to uzavretý priestor. Sú tam rôzne technológie a evakuácia je sťažená. Jednak zvýšeným počtom ľudí, sťažením podmienok rôznymi prekážkami a, samozrejme, pri požiari je vysoká teplota a problém so zadymením. Nastáva zmätok, ľudia sú dezorientovaní,“ povedal vedúci operatívno-technického oddelenia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline Karol Kántor.
Diaľničný úsek je vo výstavbe od roku 2013 a buduje sa v polovičnom profile, teda aj obidva tunely sú jednorúrové a doprava v nich bude obojsmerná. Majú niekoľko bezpečnostných noviniek, napríklad transportné vozíky v núdzových východoch na prepravu zranených či dymové hlásiče špeciálne vyvinuté pre tunely.
Keď sa úsek D3 zo Svrčinovca až k poľskej hranici odovzdá do užívania motoristom, očakáva sa, že sa naň presunú kamióny smerujúce do Poľska, aj tie, ktoré teraz využívajú tranzit cez Oravu. Ešte viac to prehĺbi problém v kysuckých mestách a obciach, kde ešte diaľnica nie je vybudovaná, najmä v Čadci a vo Svrčinovci. Už dnes tadiaľ denne prejde 15-tisíc vozidiel a očakáva sa 20-percentný nárast. „Máme veľké obavy. Už teraz je situácia neúnosná. Kamióny, ktoré zídu z diaľnice, sa ocitnú v našej obci a budeme tu mať lievik. Už teraz sa občania z bočných ciest aj 20 minút nemôžu dostať na hlavnú cestu,“ upozornila starostka Svrčinovca Renáta Majchráková.
Ministerstvo dopravy hľadá riešenie, ako dopravnú situáciu cez Kysuce do dobudovania diaľnice zlepšiť. Výskumný a vývojový ústav železníc v Žiline napríklad posudzuje možnosti prepravy kamiónov po železnici na trase medzi Žilinou a Svrčinovcom. Výsledok má byť spracovaný do konca októbra.