Vláda preto v stredu schválila zmenu zákona o vyvlastňovaní, ktorá má umožniť stavať aj na nevyvlastnených pozemkoch. (Čítajte aj v osobitnej správe: Výstavbu diaľnic majú urýchliť práce aj na nevyvlastnených pozemkoch.) Zavádza sa nový inštitút takzvanej predbežnej držby. Parlament sa návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie príslušnej novely zákona zaoberá dnes. Ak novelu v zrýchlenom konaní parlament schváli, bude platiť už od 15. mája. Opozícia oponuje, že novela môže byť protiústavná, keďže naráža na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. V roku 2007 sa nitrianska R1 stavala po urýchlenom vyvlastňovaní, pri ktorom neskôr Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou a dal možnosť na odškodnenie ľudí.
Érsek: Konzultoval som s ôsmimi právnikmi
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) však tvrdí, že teraz musí brániť verejný záujem a postaviť sa proti špekulantom, ktorí kúpili pôdu lacno a predať ju chcú draho. V kauze má figurovať aj firma, ktorá chcela zarobiť na pozemkoch pod nitriansky Jaguar. Tam spor prebieha na súde.
„Ideme do priameho vyvlastnenia. Ak to dotiahneme, vlastníci budú mať právo odvolať sa na súd, ale my medzitým môžeme odovzdať koncesionárom stavebné povolenie, aby mohli začať stavať. Súd potom posúdi výšku ich nárokov a našu čiastku, ktorú sme im na základe našich znaleckých posudkov odporučili,“ povedal Érsek. Minister tvrdí, že to konzultoval s ôsmimi právnikmi a dané riešenie je najlepšie možné. „Ak sa táto novela zákona osvedčí, môže byť v budúcnosti zapracovaná aj do stavebného zákona,“ dodal. Na zmenách vo vyvlastňovaní získal Most-Híd v koalícii súhlas aj od Smeru a SNS.
Kontroverzná bratislavská firma, ktorá mala skúpiť časť pozemkov pod závodom Jaguaru, ako aj bratislavským obchvatom, v stredu na otázky Pravdy neodpovedala.
Pol percenta blokujú prieťahy pri výkupe
Diaľničný obchvat Bratislavy D4 od Jaroviec po Raču spolu s rýchlostnou cestou R7 z Bratislavy do Holíc pri Dunajskej Strede mal byť hotový v roku 2020. Stavba, ktorá má spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 vzniknúť zo súkromného kapitálu formou PPP projektu, je v súčasnosti v niekoľkomesačnom sklze. Koncesná zmluva bola podpísaná v máji minulého roku.
"Harmonogram postupu prác počítal s vykúpením pozemkov a s tým súvisiacim vydaním stavebného povolenia do začiatku roku 2017. Aktuálne je už vykúpených viac ako 99,5 percenta všetkých potrebných pozemkov, vykúpenie zvyšného pol percenta blokujú prieťahy pri výkupe, respektíve vyvlastnení. Vláda preto schválila novelu príslušných zákonov, ktorá celý proces vyvlastnenia zefektívni a umožní dokončiť procesy, ktoré dnes blokujú výstavbu diaľnic,“ informuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Inštitút predbežnej držby
Štát zavádza nový inštitút predbežnej držby, ktorý umožní vykonávať istý druh prác aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené. Povolený je však len taký rozsah prác, po ktorých je možné pozemok alebo stavbu vrátiť do pôvodného stavu. V dôvodovej správe návrhu novely sa uvádza, že nový inštitút predbežnej držby vychádza z nemeckých a maďarských právnych predpisov. Po novom stavebný úrad bude môcť vydať stavebné povolenie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj v prípade, že pozemok ešte nie je vyvlastnený, no bolo začaté vyvlastňovacie konanie.
Či zmeny vo vyvlastňovaní sú v súlade s ústavou, je na posúdení právnikov. „Návrh zákona je kontroverzný a je na hrane ústavnosti. Je závažným zásahom do vlastníckych práv. Mala by preto o ňom prebehnúť dôkladná diskusia. Vláda chce však zákon prijať za pár dní, bez verejnej diskusie, bez pripomienkového konania a bez toho, aby ho bolo možné dôkladne prediskutovať v parlamente. To je pri takto kontroverznom a závažnom zákone neprijateľné. Ak by bol zákon schválený, mal by ho určite preskúmať Ústavný súd. Bolo by vhodné, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, aby zákon nemohol byť využívaný, kým Ústavný súd neposúdi, či je v súlade s ústavou,“ tvrdí Peter Wilfling z Via Iuris.
Foto: AAKH
Rezort dopravy nechce uviesť, čo hrozí v prípade, ak štát nedokáže vykúpiť pozemky pod projektom s hodnotou 1,7 miliardy, ktorý má realizovať a 30 rokov prevádzkovať španielska spoločnosť Cintra. "Už dnes má koncesionár možnosť vojsť na pozemky, ktoré sú vykúpené, a v súlade so zákonom na nich môže vykonávať prípravu na budúcu výstavbu. Po vydaní právoplatného stavebného povolenia sa celý proces potom zdynamizuje. Rezort dopravy robí všetko pre to, aby boli všetky stavebné povolenia k dispozícii v čo najkratšom možnom čase a termín dostavby tak nebol ohrozený. Preto je dnes predčasné špekulovať o situácii, ktorá by mohla nastať v prípade s oneskoreným termínom výstavby,“ hovorí Ducká.
Prvé zrýchlené vyvlastňovanie Ústavný súd neodobril
Po prvýkrát bolo zrýchlené vyvlastňovanie v súvislosti s výstavbou diaľnic na pretrase v roku 2007, keď prvá vláda Roberta Fica vyvlastňovala pozemky pod rýchlostnou cestou R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. Vyvlastňovanie sa vtedy dotklo 48-tisíc ľudí, pričom až so 7 200 z nich sa štát nedohodol. Napriek tomu sa s prácami začalo aj na nimi vlastnených pozemkoch. Ústavný súd neskôr označil pravidlá zrýchleného vyvlastňovania nastolené prvou Ficovou vládou za protiústavné a za vyvlastnené pozemky sa malo vyplatiť odškodné.
Následne sa pravidlá pre vyvlastňovanie menili v roku 2013 a naposledy počas minuloročného leta. Dovtedy bolo vyvlastňovanie súčasťou takmer 40 rokov starého stavebného zákona, pričom v minulom roku ho vláda oddelila do samostatného zákona.