Fakt je, že firmám sa darí, ale zároveň aj daňové zaťaženie rastie. Len počet firiem, ktoré majú zisk od 100-tisíc do milióna eur, sa vlani podľa analýzy Bisnode zvýšil o pätinu. Štát aj preto vybral na 21-percentnej firemnej dani z príjmu vlani o vyše 100 miliónov eur viac.
Vláda zároveň tento rok zvýšila odvody pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, čo išlo tiež na plecia firiem, ktoré však od roku 2018 nebudú musieť platiť daňové licencie. Zároveň platí, že niektorým firmám sa darí viac a iným menej, viac majú byť však zaťažené všetky.
Väčšina zamestnávateľov odmieta politikmi vytváraný tlak na zvyšovanie miezd. Smer okrem zvyšovania mzdových príplatkov navrhuje nárast minimálnej mzdy zo súčasných 435 eur takmer na 500 eur a SNS zase povinné zavádzanie 13. platov.
Otvorený tvrdý protest zo strany firemných asociácií, ktoré včera spravili spoločnú tlačovú besedu, prišiel deň pred štvrtkovým kľúčovým rokovaním Koaličnej rady, kde sa predsedovia troch koaličných strán majú dohodnúť na definitívnej podobe pripravovaného sociálneho balíčka.
"Chceme vyslať signál, že nesúhlasíme a bránime sa proti tomu, aby sociálny dialóg na Slovensku prebiehal v kľúčových veciach tak formálne, ako je to doteraz,“ povedal Luboš Sirota, prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
"Dôvodom našej nespokojnosti nie je rodiaci sa sociálny balíček, ale dlhodobý stav sociálneho dialógu na Slovensku. My sa obávame, že dnes prijímame jedno opatrenie za druhým, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie a hlavne vytvára predpoklady na to, že ak sa slovenskej ekonomike nebude dariť tak, ako sa jej darí teraz, budeme mať veľký problém,“ dodal Sirota.
Podľa ministra práce Jána Richtera sa budú hľadať kompromisy. „Možno trošku veľa toho naraz pribudlo. Jednak zo strany vládnych strán, a preto je potrebné, aby sa aj predstavitelia vládnej koalície vo štvrtok na Koaličnej rade dohodli, na čom trvajú, čo je aktuálne,“ povedal Richter.
O možnom odchode RÚZ a AZZZ z tripartity chce minister podľa agentúry SITA ešte s ich zástupcami hovoriť. „Komunikácia je v tejto chvíli to najdôležitejšie. To sú traja sociálni partneri – zamestnanci, zamestnávatelia a štát. Ak neuspeje jeden z nich so svojou predstavou, to neznamená, že je tu koniec sveta,“ povedal Richter.
Časy rekordnej zamestnanosti môžu byť príležitosťou na presadenie rýchlejšieho rastu platov najslabšie zarábajúcich Slovákov. "Dnes firmám nikto nebude robiť za 300 eur v čistom, a preto nie som proti rýchlejšiemu zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Navyše v časoch akútneho nedostatku pracovnej sily ani razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy nespôsobí ekonomike ťažkosti,“ povedal ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa neho razantný rast minimálnej mzdy môže spôsobiť ťažkosti jedine v časoch recesie.
Väčšina zamestnávateľov je napriek dobrým ekonomickým výsledkom Slovenska razantne proti prudkému zvyšovaniu minimálnej mzdy. V prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska až 62 percent firiem nesúhlasilo s navrhovaným rastom hrubej minimálnej mzdy k sume 500 eur za mesiac. Takéto opatrenie za správne považuje len 12 percent firiem a čiastočne za bolo len 20 percent podnikateľov. Zvyšných 6 percent nie je za ani proti zvyšovaniu minimálnej mzdy.
"Napríklad firmy pôsobiace v obuvníckom priemysle pre drahú pracovnú silu už dnes zvažujú presun výroby do Turecka, Číny alebo Maroka. Treba si uvedomiť, že pre takéto spoločnosti pracujú nízkokvalifikovaní ľudia, ktorí nebudú vedieť obsadiť kvalifikované pozície a po prípadnom odchode firiem ostanú na úradoch práce,“ uviedol Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Rýchly prieskum názorov zamestnávateľov sa uskutočnil v období od 4. do 9. mája a svoj názor v ňom prezentovalo 150 podnikateľov.
Aktuálne dosahuje na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 8,04 percenta a z úradov práce je do zamestnania schopných okamžite nastúpiť 219-tisíc Slovákov. "V časoch nízkej nezamestnanosti nie je problém prudký rast minimálnej mzdy, ale to, že za menej, ako je minimálna mzda, legálne pracujú státisíce Slovákov. Na zákon o štátnej službe sa totiž nevzťahuje Zákonník práce, a tak ľudia pracujúci pre štát môžu legálne pracovať aj za menej, ako je minimálna mzda. Firmy zas majú možnosť zamestnať ľudí a v tom prípade im môžu platiť aj jedno euro na hodinu. Ďalej sa podnikatelia snažia obchádzať minimálnu hodinovú mzdu neevidovaním všetkých nadčasov. Štát preto musí zabezpečiť, aby minimálnu mzdu vyplácali všetci zamestnávatelia, a teda aj on sám,“ uviedol Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.
SNS presadzuje zavedenie 13. platu. Jej predseda Andrej Danko najnovšie pripustil, že 13. plat by sa mohol vyplácať dobrovoľne 15. júna a firmy by za takýto bonus platili len polovičné odvody. Následne by 15. decembra každého roku mohlo dobrovoľne zo strany firiem prísť k vyplateniu 14. platu a takýto príjem by bol úplne oslobodený od odvodov.
"Najväčším rizikom takéhoto návrhu je, že firmy rozdelia existujúcich 12 platov na 14 platov a výsledný čistý príjem zamestnanca sa nijako nezvýši. V praxi by na tomto opatrení nakoniec mohli zarobiť len firmy, ktoré by ušetrili na nižších odvodoch a štát by zbytočne prišiel o peniaze,“ upozornil Baláž.
V prípade príplatkov za prácu v noci, cez víkend a sviatok sú proti hlavne majitelia reštaurácií a hotelov, ktorí najväčšie tržby dosahujú práve cez víkendy a sviatky. "Tieto zmeny povedú k zvyšovaniu cien v hoteloch a reštauráciách. To bude mať za následok predovšetkým znižovanie počtu domácich návštevníkov,“ upozornil Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií SR.
Z navrhovaných opatrení firmy jednoznačnú podporu vyslovili zvyšovaniu nezdaniteľného minima. Toto opatrenie totiž ako jediné nijako nezaťaží podnikateľov a dopad v odhadovanej výške 300 miliónov eur bude čisto na štátny rozpočet.
Vládna strana Most-Híd totiž navrhuje razantné zvyšovanie príjmov pracujúcich ľudí nárastom nezdaniteľného minima zo súčasných 3¤803 eur na 4 650 eur ročne. Takéto riešenie pomôže všetkým 2,3 milióna pracujúcim vrátane zamestnancov aj živnostníkov. Zvýšenie sumy, z ktorej sa neplatia žiadne dane, zvýši ročný príjem priemerného zamestnanca približne o 160 eur.