Šéf spoločnosti Hochtief: Výstavbe diaľnic chýba sedliacky rozum

, 11.05.2017 07:00

Rozostavanosť diaľnic na Slovensku môže už v najbližších rokoch výrazne klesnúť. Nedostatok peňazí a chaotická príprava bude mať dosah aj na slovenský stavebný sektor. Miroslav Beka, šéf stavebnej spoločnosti Hochtief, tvrdí, že Slovensku dlhodobo chýba jednotná koncepcia prípravy diaľnic.

Ako hodnotíte súčasnú rozostavanosť diaľnic na Slovensku?
V tomto období je rozostavaných viacero stavieb, ktoré boli zhruba pred dvomi rokmi vysúťažené. Samozrejme, tieto stavby budú postupne končiť. My na jeseň tohto roku ukončíme výstavbu pri Žiline, kde sme razili tunel Považský Chlmec, a skôr sa pozeráme do vízie budúcnosti.

Ako vidíte túto víziu?
Potrieb je veľmi veľa, akurát je problém s ich financovaním. My máme v tomto období odštartované druhé programové obdobie financovania z európskych peňazí, no tieto peniaze sú minuté už na rozostavané stavby. Všetci máme nejakých zamestnancov a strojno-technologické zariadenia a pozeráme sa na to, čo bude zajtra, pozajtra alebo popozajtra. Mnoho stavieb je nedokončených na úseku Bratislava – Košice na diaľnici D1, nepoznáme technické riešenia, nie sú majetkovo vysporiadané pozemky, takže čakáme na to, ktoré stavby budú za dva roky pripravené tak, aby sa v nich dalo pokračovať.

Podľa šéfa spoločnosti Hochtief Miroslava Beku...
Podľa šéfa spoločnosti Hochtief Miroslava Beku bude obchvat Čadce hotový na jeseň tohto roku. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Sú infraštruktúrne stavby pre stavebný sektor dôležité?
Infraštruktúrne projekty sú väčšie projekty, to znamená, že zabezpečujú nejakú viacročnú naplnenosť práce. To, samozrejme, pomôže firmám lepšie plánovať svoje kapacity. Infraštruktúrne projekty tvoria zhruba 40 percent objemu stavebných projektov. Sú teda významné a veľmi potrebné. Pri výstavbe mostov, tunelov alebo viaduktov sa používajú technológie, ktoré sú náročné na financie a využiteľnosť je viacročná. Pre stavebné firmy sú takéto projekty veľmi dôležité.

Keďže eurofondy sú minuté, výstavba diaľnic sa môže v blízkej budúcnosti spomaliť alebo úplne zastaviť. Ako hodnotíte túto situáciu?
Slovensko je malá krajina, no zaslúži si dobudovanie tej infraštruktúry z viacerých pohľadov. Existujú aj iné modely financovania týchto projektov. Je tu dlhová brzda, ktorá však spadá do kompetencie parlamentu, je tu aj forma PPP projektov, ktorá je u nás už odskúšaná. Je to však otázka, ako sa štát k tomu postaví, ako sa zachová a akú metodiku zvolí.

Čo by sa malo zmeniť vo výstavbe diaľnic?
Mne najviac na procese výstavby diaľnic chýba určitá kontinuita. Pokiaľ by sme si pripravili nejaký technický program, tak by sme si mali povedať aj z akých peňazí to vytvoríme. Potom príprava a realizácia môže byť plynulá. My máme roky, keď máte veľa práce a potom roky, keď nie je žiadna práca. To si myslím, že je celý problém celého rozhádaného financovania a nekontinuity stavebných prác.

V čom teda vidíte najväčší problém?
Nemôžete jeden deň pripravovať úsek na juhu Slovenska, o štyri roky budete na severe. Potom poviete, že to už nepotrebujete a pôjdete krížom cez krajinu. Následne sa povie, že nie sú peniaze. Potom sa veľmi ťažko niečo naplánuje. My sme nadnárodná firma, my máme plány na 4 až 5 rokov. Slovensko je malá krajina, a ten potenciál, ktorý tu máme, nevieme využívať. Chcelo by to gazdovský rozum.

Môže nižšia rozostavanosť diaľnic ohroziť pracovné miesta alebo samotné stavebné firmy?
Keď si zoberieme roky, kedy je práce veľa, vytvorí sa väčšia pracovná sila. Firmy naberajú zamestnancov, kupujú si technológie a potom prídu na to, že to za dva roky nemajú kde využiť. Slovensko svojou veľkosťou a možnosťami asi nebude môcť stále držať vysoké tempo výstavby. Bude sa musieť prispôsobiť veľkosti stavebného trhu. Sme však v Európe, môže sem prísť podnikať ktokoľvek. V iných zahraničných krajinách je administratívna blokáda omnoho väčšia, aby sme tam teraz všetci neprišli, lebo doma nemáme robotu. My máme tu vlastných slovenských zamestnancov a radi by sme ich využili na domáce práce. Trh sa však sám prispôsobí veľkosti. Nikto nemôže vylúčiť, že sa bude prepúšťať.

Hochtief je súčasťou konzorcia, ktoré stavia diaľničný úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno. Bude odovzdaný načas?
Našou úlohou v združení bola výstavba tunela. Stavba bude dokončená na jeseň s miernym sklzom. Bude veľmi malý. Dnes sa tam už len robia dokončovacie práce.

Ďalej smerom na Kysuce staviate takisto na diaľnici D3 obchvat Čadce. Začala sa už výstavba?
Tam sa začalo len tento rok formou žltého FIDIC-u. To znamená, že teraz máme etapu projektovania, kde musíme pripraviť projekty, ktoré si necháme schváliť obstarávateľom. To frontálne nasadenie bude teda až na budúci rok. Sme na Kysuciach a práce v zime sa nebudú dať vykonávať. Máme však spracovaný harmonogram, tá stavba trvá štyri roky. Ide o stavbu, ktorá je v intraviláne mesta, teda musí byť rozfázovaná, aby tá prehustená doprava, ktorá tam dnes je, mohla aj naďalej fungovať. Bude to teda trochu komplikovaná stavba, ale myslím si, že za štyri roky sa to dá postaviť.

Dostavbe diaľnice D3 bránia ešte dva úseky okolo Kysuckého Nového Mesta. Budete sa uchádzať o ich výstavbu, keďže už v okolí máte svoje stroje a pracovníkov?
Samozrejme, je to vždy výhoda v blízkosti prebiehajúcej stavby robiť nejakú inú. Určite sa budeme hlásiť. Je to naša práca. Chceme tu ostať dlhšie ako dva roky. Musíme si nabrať novú prácu.

Existuje oblasť stavebníctva, do ktorej môžu firmy umiestniť tak vysoký objem prác ako práve do výstavby diaľnic?
My podnikáme nielen v cestnom staviteľstve. Paleta je široká. Problém nastáva, či môžete použiť vysokošpeciali­zovaného pracovníka na razenie tunelov na stavbu v pozemnom staviteľstve. Určite teda existujú aj iné oblasti, no len tak jednoducho to s presúvaním zamestnancov nejde.

Tender na obchvat Čadce prebiehal v podobnom čase ako tender na obchvat Prešova a úsek D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach. Vidíte problém v takomto vyhlasovaní a priebehu tendrov?
My by sme chceli kontinuitu. Mať dopredu plán, na ktorý sa môžeme pripraviť. Svet prináša aj takéto príhody, my o nich nerozhodujeme. Prihlásili sme sa ešte aj v prechode medzi rokmi. Nič iné nám neostávalo, len zabrať kapacitami a pripraviť to.

Čo by stavebné firmy zlepšili vo verejnom obstarávaní?
Problémom je dĺžka vyhodnocovania verejného obstarávania. V našej krajine je to dosť zdĺhavé. Vyhodnotenie posledných väčších projektov trvalo vyše roka. To je obrovská časová strata. My máme zákonom stanovené lehoty. Na veľké projekty je na prípravu čas minimálne 2 až 3 mesiace. Ďalšími postupmi prejde aj celý rok. Je to nárazová robota. Navyše my platíme poplatok za bankový úver, ktorý musíme predkladať do súťaže. To všetko dávame potom do ceny stavby.

Pri úseku D1 Prešov-západ – Prešov-juh tender vygeneroval najnižšiu cenu na kilometer vo výške 45,3 milióna eur. Je to vysoká cena? V zahraničí sa vraj aj podobne komplikované úseky stavajú lacnejšie.
Ja hovorím, že cena má byť primeraná. Primeraná tomu, aké očakávate riziká. Aká je v okolí zástavba. Napríklad pri obchvate Čadce my nebudeme mať zelenú lúku, kde si budeme môcť rozložiť stroje. To takisto spôsobuje zvýšenie ceny. Problémom je taktiež kvalita dokumentácie, z ktorej pripravujete cenu. Keď sú v projekte neznáme, je logické, že každá stavebná firma si navyšuje riziká. My nemôžeme ponúknuť cenu a potom sa modliť, že riešenie neznámych okolností nám niekto vynahradí v dodatkoch. Ak je dokumentácia spracovaná dôkladne, nebudú dodatky a nebudú ani vysoké ceny. Cena by mala byť reálna. Napríklad v Nemecku je príprava veľmi dlhá a potom je realizácia kratšia. U nás je to naopak. Keď je stavba kvalitne pripravená, je menej otázok a revíznych postupov už v rámci vyhodnocovania súťaže. Keď máte jasnejšie pravidlá, viete prispôsobiť cenu, pretože je to obrovský konkurenčný boj. U nás je veľký konkurenčný boj nadnárodných firiem.

Dá sa vo všeobecnosti vyčísliť cena jedného kilometra diaľnice?
Nedá sa povedať jedno číslo. Napadol mi príklad obchvatu Bánoviec nad Bebravou, ktorý mesto rozdeľuje na dve časti. Keď sa chcete dostať na druhú stranu, je tam veľa nadjazdov. Porovnávajte taký kilometer diaľnice s diaľnicou, ktorá ide po zelenej lúke a po stranách sú len polia. Ja osobne si nemyslím, že my staviame draho alebo sú u nás nadhodnotené ceny. Ak by to tak bolo, tak tu máme polovicu sveta. Máme množstvo problémov a veľa neznámych rizík, a tie spadajú do ceny.

Ako je možné, že súťaž väčšinou vygeneruje nižšiu cenu ako je predpokladaná hodnota zákazky štátom?
Otázne je, čo to je tá predpokladaná hodnota zákazky, z akých materiálov vzniká, čo popisuje, kto ju spracováva a v akom roku. Máme množstvo projektov, ktoré boli pripravené už dávnejšie, dnes sa vytiahnu zo zásuvky a nejakým spôsobom sa na ne odhadne cena. Potom je tu súťaž, ktorá vygeneruje buď vyššiu, alebo nižšiu cenu. Ja dnes beriem odhadovanú cenu zákazky ako len orientačnú cenu. Súťaž sama osebe vygeneruje konkrétne veci.

Stavia sa na Slovensku v porovnaní so zahraničím drahšie?
Ja si myslím, že nie. Mal som možnosť v živote sa pohybovať aj v zahraničí. Nemyslím si, že je to rozdielne. Ak by sme rozdelili cenu na ceny materiálov, subdodávok, mzdy zamestnancov, tak prídeme na to, že nedosahujeme také úrovne ako v zahraničí.

Zvyšuje ceny stavieb vysoká rozostavanosť?
Cena ako pri každej komodite závisí od dopytu a ponuky. Ak je práce málo, tak sa hľadajú všetky rezervy. To sa týka aj materiálov. Ak je materiálu nedostatok, logicky stúpa cena. Keď je veľká rozostavanosť, chýbajú kapacity, ktoré musíme získať.

Ak sa teda teraz zníži rozostavanosť, zlacní to výstavbu diaľnic?
Určitým spôsobom to môže mať vplyv. Nezasiahne to však významne do ceny. Prevažná časť ceny, až 70 percent, pri tunelových stavbách je len materiál. Tlak sme už zažili aj v minulosti. Keď bolo práce málo, firmy sa snažili prísť na svoje cenové dno. Nám by viac pomohla plynulosť. Vďaka tomu by sme si vedeli nastaviť kapacity.

Je dostatok vhodných zamestnancov na trhu práce?
Zatiaľ sa nám podarilo naplniť stav, aký sme požadovali. Cítime deficit pracovníkov, či už v robotníckych profesiách, alebo technicko-hospodárskych. Stavebníctvo nepatrí medzi najpopulárnejšie odvetvia, kde sa mladí chcú hrnúť. Starneme a určite budeme cítiť deficit najmä špecialistov.

Prečo mladí nemajú záujem pracovať v stavebníctve?
Stavebníctvo sa dnes spolitizovalo. Technické štúdiá sú dnes náročnejšie ako povedzme manažérske alebo iné, preto sa logicky uchádzajú o tie netechnické. Potom je to určitá spoločenská hodnota zamestnancov. V minulosti boli tie profesie preferované, štát sa podľa toho správal, bolo tu učňovské vzdelávanie, učni dostávali výhody. Dnes sa to nechalo na bedrách firiem. Preto atraktivita klesá. Deje sa tak aj napriek tomu, že taký tesár alebo armovač sú profesie, ktoré sa dnes zháňajú za obrovské peniaze. Takých ľudí je málo.

Čo sú tie obrovské peniaze?
To je presne ako o kilometri diaľnic. Ak poviete, že niekto zarába tisíc eur, je to málo alebo veľa? Pri tých profesiách, ktorých je nedostatok, aj vďaka príplatkom sa môže zamestnanec dostať na veľmi slušné peniaze v porovnaní s inými robotníckymi profesiami.

Robíte nábory zamestnancov aj v zahraničí?
Zatiaľ nie. V špecializovaných profesiách si snažíme vypomáhať medzi Českom a Slovenskom, keďže pôsobíme v oboch krajinách.

Čo by mal štát teda urobiť, aby mali mladí väčší záujem o stavebníctvo?
Ide o široký záber. Začína sa od školstva. Treba plánovať potrebu ľudí. Vychovať ľudí trvá celú generáciu. Dobrý príklad je na automobilkách, kedy zisťujeme, že na to nemáme ľudí. V minulosti sme boli strojárska krajina. Ak budete poznať kontinuitu alebo plán, môžete sa tomu prispôsobiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#diaľnice #výstavba diaľnic #cesty #diaľničná infraštruktúra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku