„Tento ukazovateľ hovorí o tom, či sú potrebné dodatočné opatrenia na to, aby zadlženosť Slovenska bola na prijateľných úrovniach aj v najbližších 50 rokoch. Dôležitým míľnikom je, ak hodnota ukazovateľa dosiahne nulu. To znamená, že aj keby sme rozpustili parlament a dlh a deficity by sa vyvíjali len vo väzbe na demografické a makroekonomické trendy, zadlženosť krajiny by nám neprerástla cez hlavu,“ vysvetlil Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá ukazovateľ dlhodobo udržateľného stavu verejných financií sleduje.
„Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dobrou správou. Znamená to, že nie je potrebné prijímať úsporné opatrenia nad rámec tých, čo prináša priaznivý ekonomický vývoj a penzijná reforma. Mohlo to prísť aj skôr, ale dôležité je, že sme na dobrej ceste. Treba len vydržať, zbytočne sa neodkláňať a dobre zmapovať všetky nástrahy pred sebou,“ doplnil Ódor.
Síce s nízkym dlhom, ale bez diaľnic
Kým rozpočtová rada preferuje nízky deficit a nízky dlh, niektorí ekonómovia hovoria, že v čase nízkych úrokov to nie je rozumný cieľ. Mnohé regióny zaostávajú pre chýbajúce diaľnice. Technicky je na výstavbu pripravený diaľničný obchvat Kysuckého Nového Mesta, ako aj severný obchvat Prešova, ale chýbajú financie. Nové eurofondy na tieto projekty sú po roku 2020 neisté. Rovnako ľuďom chýbajú aj obchvaty menších okresných miest, v ktorých sú zápchy. Z úspor štát financovať tieto stavby nevie a jedno z riešení je ísť práve na úkor vyššieho dlhu, ktorý by neskôr zaistil rozvoj pre tieto regióny.
Zvažujú sa tiež verejno-súkromné PPP projekty. Koalícia tiež zvažuje pokles daní pre pracujúcich, ktorý by tiež bol zrejme na úkor vyššieho deficitu a dlhu, aj keď by zvýšil hospodársky rast. Slovenské verejné financie sa do stavu dlhodobej udržateľnosti dostali prvýkrát od začiatku sledovania rozpočtovou radou v roku 2011. V porovnaní s rokom 2015 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil z úrovne 0,4 percenta HDP na vlaňajšiu hodnotu mínus 0,1 percenta HDP. Od roku 2011 sa pritom ukazovateľ výrazne zlepšil z pôvodnej úrovne 6,8 percenta HDP. Za jeho postupným znižovaním podľa rozpočtovej rady stoja tri faktory. Prvým je postupné zlepšovanie štrukturálneho primárneho salda verejných financií, druhým je lepší makroekonomický vývoj v strednodobom horizonte a tretím parametrické zmeny priebežného dôchodkového systému a dôchodkového systému silových zložiek.
Ďalší rast penzií a populizmus?
Rozpočtová rada však upozorňuje, že na zachovanie stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebné dodržiavať základný scenár, ktorý počíta s ďalším znižovaním schodku verejných financií. „Základný scenár predpokladá, že priaznivý makroekonomický vývoj a opatrenia v dôchodkovom systéme vytvárajú priestor na zlepšenie hospodárenia vlády o 2,1 percenta HDP, čím by sa dosiahol mierne prebytkový rozpočet,“ skomentoval šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Vláda by podľa rozpočtovej rady mala pri stanovovaní strednodobých rozpočtových politík tento scenár zohľadňovať. Jej ciele obsiahnuté v programe stability na roky 2017 až 2020 by pritom dlhodobú udržateľnosť verejných financií zabezpečovali do konca roku 2019. „Po splnení cieľa v roku 2020 však bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 percenta HDP,“ doplnil Šramko.
„Čo to celé znamená, môžeme si nohy vyložiť na stôl a začať míňať vo veľkom? Ani náhodou. Treba si dávať pozor na dve veci: nezaradiť spiatočku a nepodceniť riziká. Scenár bez zmeny politík, teda bez opatrení, ukazuje postupný pokles deficitu a dosiahnutie mierneho prebytku do roku 2020. Dlh by mal tiež klesnúť až na 43,1 percenta HDP. Je to dôsledok dobrých časov v ekonomike a úspor z penzijnej reformy,“ povedal Ódor a zároveň upozornil, že sa objavujú aj populistické návrhy na zmeny v penzijnom systéme.
Dôchodcovia však považujú svoje penzie často za nezaslúžene nízke a tlačia na ich rast. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis zase hovorí, že vláda by mala nielen konsolidovať dlh. "Štát by mal využiť lacné refinancovanie na pritlačenie rastového plynu cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde či záväzky voči Bruselu. Pravidlá boli konštruované v čase, keď záporné úrokové sadzby boli v podstate nepredstaviteľné. Preto by sa ich v aktuálnych podmienkach azda oplatilo ignorovať,“ dodáva Pánis.