Veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) im na oplátku uvoľnia ďalšiu časť z 86-miliardovej finančnej pomoci. V júli totiž musia Gréci zaplatiť dlhy za 7,5 miliardy eur, na ktoré bez externej pomoci momentálne nemajú.
Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos včera potvrdil, že krajina v roku 2019 zníži dôchodky o 18 percent a v roku 2020 zníži hranicu pre nezdanenú mzdu, aby tak dosiahlo úspory vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ak sa Grécku podarí prekročiť stanovené ciele, bude môcť aktivovať súbor opatrení, ktorý kompenzuje vplyv dodatočných úsporných opatrení. Jeho súčasťou je hlavne zníženie daní.
V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný grécky dôchodok zhruba 900 eur. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni 426,28 eura, no mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne. Grécka vláda však argumentuje, že 43 percent ich penzistov poberá menej ako 600 eur mesačne. Od roku 2011 do roku 2019 by sa podľa plánov mali celkovo znížiť grécke penzie o 40 percent. Dôchodky sa okresávali za posledné roky v krajine 11-krát. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa už stihla zvýšiť aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov.
O poskytnutí ďalšej pomoci Grékom budú rozhodovať ministri financií eurozóny 22. mája v Bruseli. Veritelia požadujú od Atén ešte dodatočné škrty v objeme dvoch percent HDP, resp. vo finančnom vyjadrení za 3,6 miliardy eur. Problémom je však vysoký grécky dlh. Medzinárodný menový fond tvrdí, že v súčasnom stave je grécky dlh neudržateľný a do roku 2060 môže dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Práve MMF tlačí Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 315 miliárd, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Gréci by mali na najbližšom stretnutí ministrov financií eurozóny rokovať aj o úľave z dlhu.
Grécko okrem dlhových problémov sužuje aj extrémne vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti. Mnoho mladých ľudí si nevie nájsť prácu a najnovšie veritelia požadujú, aby sa aj dôchodcom siahlo na ich dôchodky. Grécko je momentálne treťou najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia už len v Bulharsku a Rumunsku. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska o takmer tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil. Podľa prieskumu podnikateľskej konfederácie GSEVEE a prieskumnej spoločnosti Marc sa vlani viac ako 75 percentám domácností výrazne znížili príjmy. V tretine domácností je najmenej jeden člen nezamestnaný a 40 percent uvádza, že museli znížiť výdavky za potraviny. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť účty za energiu.
Grécka vláda v návrhu rozpočtu na tento rok predpokladá rast HDP o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu. Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka v tomto roku znížiť na 175,8 percenta HDP.
Krajina od roku 2015 postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou a klepla po prstoch aj podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji minulého roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne na to prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. Vlani v septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení, teraz ju opäť čaká v parlamente schvaľovanie zásadných zmien.
Tento rok Gréci očakávajú aj lepšiu turistickú sezónu, ktorá prinesie viac do tamojšej štátnej pokladnice. Grécko by podľa odhadov tento rok mohlo z turistiky získať až 14,5 miliardy eur, čo by bol oproti predchádzajúcemu roku nárast až o deväť percent. Krajinu by malo navštíviť tento rok približne 27 miliónov turistov.