Tri koaličné strany sa po vyše roku od zostavenia vlády prestali pevne držať programového vyhlásenia a prichádzajú s novými návrhmi. Rast ekonomiky a zlepšený výber daní totiž otvárajú nové možnosti.
Premiér a predseda ľavicového Smeru Robert Fico symbolicky na 1. mája predstavil sociálny balíček pre zamestnancov, ktorý majú zaplatiť firmy zo zvýšených ziskov. Príplatok za prácu počas víkendu má byť vo výške 100 percent a rovnako aj počas sviatkov, kedy je 50 percent z priemernej mzdy. Nočný príplatok pre štvrť milióna zamestnancov má stúpnuť z 20 na 50 percent z hodinovej minimálnej mzdovej sadzby. Minimálna mzda sa má zvýšiť na hranicu 500 eur. Aj keď opatrenia by mohla podporiť aj časť opozície, Smer bude diskutovať v koalícii.
Pravicový Most-Híd má však vlastnú predstavu, ako pomôcť zamestnancom. "Pre pracujúcich ľudí navrhujeme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z 3 803 eur na 4 650 eur ročne,“ povedal včera Béla Bugár, predseda Mostu-Híd. Pomohlo by to všetkým 2,3 milióna pracujúcim vrátane zamestnancov aj živnostníkov. Priemernému zamestnancovi by sa ročný príjem zvýšil o 160 eur.
Kam sa ekonomika pohne z rázcestia?
Na druhej strane takéto razantné znižovanie daní môže v štátnej pokladnici spôsobiť ročný výpadok v objeme až 300 miliónov eur. Výpadok by sa znižoval, ak by nižšie dane ešte viac podporili zamestnanosť. Bez výdavkových škrtov či rastu iných daní by však diera v štátnej kase bola až taká veľká, že by ohrozovala koaličný cieľ mať vyrovnané rozpočtové hospodárenie bez nových dlhov v pomere k výkonu ekonomiky. Ešte viac by sa tiež odsunula technicky pripravená výstavba diaľnic na Kysuciach a v Šariši, na ktorú nie sú eurofondy.
Bugár uviedol, že o návrhu budú rokovať s partnermi na koaličnej rade. „Ide o veci, ktoré jednak my máme v programe, čiastočne sú aj v programovom vyhlásení vlády. Predpokladám, že k ekonomickým veciam bude väčšia koaličná rada,“ podotkol pre Pravdu Bugár. Dodal, že už hovoril aj s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer) a jeho rezort prepočíta finančný dosah opatrení Mostu-Híd. Bugár pripúšťa, že ich opatrenia by vyšli na 300 miliónov eur ročne. Koalícia bude podľa Bugára rokovať aj o Smerom navrhovaných zmenách Zákonníka práce, príplatkov či raste minimálnej mzdy. „Niektoré veci podporíme, ale nie až v takej miere, ako navrhujú. Hovoríme, že ekonomika funguje, klesá nám deficit a nezamestnanosť. Ale keď budeme zaťažovať zamestnávateľov, ekonomiku to môže pribrzdiť,“ upozornil Bugár.
Z trojice koaličných strán zase SNS navrhuje, aby firmy povinne vyplácali 13. plat oslobodený od daní a odvodov. "Je prirodzené, že v čase, keď sa ekonomike darí, koaliční partneri prichádzajú s návrhmi na zlepšovanie životnej úrovne ľudí. Koalícia bude o nich diskutovať tak, aby došlo k vzájomnej dohode,“ pridala hovorkyňa premiéra Fica Beatrice Szabóová.
Obce návrh Mostu-Híd vystrašil
Návrh Mostu-Híd na nižšie dane z príjmu fyzických osôb by pomohol pracujúcim aj firmám. Zmena by však výrazne znížila daňové príjmy samospráv, ktoré sú financované práve z daní pracujúcich ľudí. V roku 2017 majú samosprávy na podielových daniach získať 1,76 miliardy eur. Z tejto sumy pôjde 70 percent na financovanie miest či dedín a zvyšných 30 percent dostanú vyššie územné celky. "Zvýšenie nezdaniteľného minima vnímame ako budúce ohrozenie stability financovania miest a obcí Slovenska. O koľko peňazí klesnú ľuďom dane presne, o toľko peňazí prídu samosprávy, ktoré majú zvládnuť financovanie povinnej predškolskej dochádzky či zvyšovanie platov ľudí pracujúcich vo verejnej správe a na toto všetko budeme upozorňovať pri rokovaniach o zvyšovaní nezdaniteľného základu dane,“ podotkol výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Pri rokovaniach s vládou budú chcieť samosprávy hlavne vedieť, o koľko peňazí reálne prídu zvýšením nezdaniteľného minima a ako im štát nahradí spomínaný výpadok.
Most-Híd vidí podporu pracujúcich. "Ak sa dnes pozrieme na mesačnú výplatu ľudí, tak každý pracujúci nezaplatí žiadnu daň z prvých 317 eur za mesiac a každé jedno navyše zarobené euro sa zdaňuje 19 percentami. Ešte pritom v roku 2010 sa nezdaňovalo až prvých 335 eur a toto je veľmi silný argument na zvyšovanie nezdaniteľného základu dane,“ priblížil podpredseda Mostu-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nová navrhovaná suma má byť podľa neho 387,5 eura mesačne.
Dôchodcovia, diaľnice či nižší deficit?
Bugárova strana chce tiež presadiť nižšie odvody pre pracujúcich dôchodcov. "Ďalšou nami navrhovanou zmenou je oslobodenie dôchodcov od platenia odvodov v prípade, ak pracujú na dohodu a ich mesačný príjem je do 200 eur,“ doplnil Bugár. Podobnú výnimku už dnes majú napríklad pracujúci študenti. Pri tejto zmene by štátna pokladnica za rok prišla približne o 10 miliónov eur.
Most-Híd má v koalícii na starosti aj ministerstvo dopravy a to priznalo, že má pripravený na výstavbu diaľničný obchvat Kysuckého Nového Mesta a tender by mohol odštartovať aj na severný rýchlostný obchvat Prešova. Všetko však stojí na financiách.
Minister financií Kažimír zas prízvukuje, že prioritou musí byť hospodárenie štátu bez deficitu. A to aj pre neistú situáciu v EÚ, kde sa formuje jadro krajín s hlbšou ekonomickou spoluprácou a ďalším prístupom k eurofondom. Deficit verejných financií pri rastúcom výbere daní postupne klesá a vlani bol na úrovni 1,68 percenta výkonu ekonomiky. "Táto vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020. Pri súčasnom dobrom ekonomickom vývoji sa nám to môže podariť už o rok skôr, ale v prípade dohody koaličných partnerov môže prísť ku korekciám a v tom prípade bude nulový deficit až v roku 2020,“ naznačil Kažimír.