Menej diaľnic, viac rekonštrukcií ciest, radí inštitút pre dopravu

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) navrhuje prehodnotiť súčasné, podľa neho nereálne, plány na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a zamerať sa na vybudovanie efektívnej cestnej siete.

27.04.2017 14:44
debata (11)

Štátom plánovanú celkovú dĺžku diaľnic a rýchlostných ciest 1 984 kilometrov by chcel skrátiť na 1 415 kilometrov, zároveň však počíta s rekonštrukciou ciest prvej triedy v dĺžke 1 163 km, ktoré by umožňovali zvýšenie rýchlosti z 90 na 110 km za hodinu.

Ako informoval predseda správnej rady IDH Ondrej Matej, výdavky na dokončenie pripravovanej cestnej siete by boli nižšie o 4,64 mld. eur a lehota výstavby by sa skrátila z dvadsať na pätnásť rokov pri ročnom objeme výstavby 1 mld. eur. Navrhovaný model by vraj umožnil financovanie výstavby aj bez uvažovaného otvárania tzv. dlhovej brzdy. „Náš návrh by mal odštartovať odbornú diskusiu hlavne medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom financií, medzi odborníkmi, aby výstavba nadradenej infraštruktúry nebola len predmetom neustálych politických sporov, aby sme nehovorili o diaľniciach len z titulu, že ich staviame draho, veľmi pomaly a meníme priority,“ uviedol Matej.

Ako príklad uviedol pripravovanú výstavbu R3 od hranice s Poľskom po Ružomberok v dĺžke 59 km. Keby sa podľa Mateja namiesto toho zmodernizovala cesta prvej triedy na rýchlosť 110 km za hodinu, jazda autom by oproti rýchlostnej ceste s rýchlosťou 130 km za hodinu trvala dlhšie o päť minút, no výdavky by boli nižšie o 800 mil. eur. „Sme presvedčení, že pre ľudí v regiónoch je oveľa dôležitejšie, aby mali čo najrýchlejšie súvislé spojenie na nadradenú infraštruktúru a nepočúvali sľuby, ktoré sú nerealizovateľné z pohľadu prípravy finančných možností,“ upozornil Matej.

Riaditeľ IDH Rastislav Cenký informoval, že štát má vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest príliš vysoké ambície a dlhodobo ich neplní.

„Ak sa budeme držať súčasných plánov, zmena v podobe vyhovujúcej cestnej siete je v nedohľadne. Nechceme spochybňovať potrebu stavať kvalitnú cestnú sieť. Čo však spochybňujeme, sú ambície štátu v porovnaní s finančnými možnosťami Slovenska, pričom sa opierame aj o doterajšiu rýchlosť výstavby a tiež možnosti stavebného trhu,“ povedal Cenký.

Navrhovanú cestnú infraštruktúru možno podľa neho postaviť rýchlejšie a lacnejšie, ako plánuje štát. Pri súčasnom tempe výstavby podľa neho dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest bude trvať vyše štyridsať rokov.

V štádiu prípravy je 1 110 km diaľnic a rýchlostných ciest s predpokladanými výdavkami na výstavbu 19,6 mld. eur. Návrh inštitútu počíta s prípravou 574 km diaľnic a rýchlostných ciest predbežne za 11,57 mld. eur a obnovou ciest prvej triedy v dĺžke 1 130 km za 3,39 mld. eur. V prevádzke je 718 km a vo výstavbe 156 km diaľnic a rýchlostných ciest. „Keby sme prehodnotili naše plány, tak by sme mohli hovoriť o úspore zhruba 4,6 mld. eur a keby sme zrýchlili tempo výstavby, tak by sme namiesto dvadsiatich rokov reálne mohli ponúknuť infraštruktúru za pätnásť rokov,“ priblížil Matej.

Na dokončenie diaľnic a rýchlostných ciest by sa podľa inštitútu mohli využiť úvery štátu alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) v objeme 10,5 mld. eur. V prípade NDS, ktorá je súčasťou verejných financií, by podmienkou úveru mala byť výnimka Európskej komisie. Zvyšnú sumu 1,07 mld. eur tvoria výdavky na výstavbu D4 a R7 v okolí Bratislavy v rámci projektu PPP. Splátky úverov by mali byť kryté z výberu mýta. Rakúsko dostalo od EK výnimku na úver na vybudovanie diaľnic na základe výnosov z mýta a diaľničných známok.

11 debata chyba
Viac na túto tému: #diaľnice #cesty