Štát zostruje boj s podvodníkmi v stavebníctve

Štát pripravuje viacero opatrení, ktoré by mali klepnúť daňovým podvodníkom po prstoch.

, , 27.04.2017 13:00
debata (7)

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) včera ohlásil, že spoločne s rezortom dopravy plánuje vytvoriť online monitoring dopravy, ktorý spoločne s mýtnym systémom bude kontrolovať prepravované kamióny na území krajiny. Cez ne sa totiž často prepravuje fiktívny tovar, z ktorého si podnikatelia od štátu pýtajú vrátenie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak by mala po novom finančná správa vstupovať do kolaudačných konaní veľkých delevoperských projektov, kde v rámci stavebných materiálov štát zaznamenáva objemné daňové úniky. Tieto kroky podľa Kažimíra spoločne so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce a s lepším hospodárskym rastom prispejú k celkovému vyššiemu výberu daní v nasledujúcich rokoch.

„Pevne stojíme na ceste k vyrovnanému rozpočtu,“ povedal včera Kažimír po rokovaní vlády na margo spomínaných opatrení. V tomto roku má podľa predikcií rezortu financií klesnúť deficit verejných financií na úroveň 1,24 percenta, v roku 2018 sa ma znížiť na hodnotu 0,5 percenta HDP. „S deficitom na úrovni veľkej nuly tak Slovensko môže hospodáriť už v rokoch 2019 a 2020,“ uviedol Kažimír.

Kolaudáciu bez súhlasu daniarov neschvália

Pri lepšom výbere daní a znižovaní deficitu sa spolieha Kažimír na nové opatrenia v boji s daňovými únikmi. Zamerať sa chce predovšetkým na stavebníctvo. Daniari by mali mať väčší prehľad o tom, odkiaľ pochádza a či bol riadne zaplatený materiál, ktorý sa použije na stavbách. Štát chce novým opatrením docieliť, aby všetky materiály, ktoré boli pri stavbe domu či administratívnej budovy využité, boli aj riadne zdokladované. Ak to staviteľ nebude vedieť preukázať, daniari nedajú súhlas na riadne skolaudovanie stavby.

Zmena pri rozhodnutí o kolaudačnom konaní by sa však nemala dotknúť bežných ľudí. Štát sa v tomto prípade inšpiroval susedným Rakúskom. Tamojšie stavebné úrady preverujú zdroje financovania vybraných objektov. Robia tak na základe analýzy rizikovosti danej firmy či podnikateľa. Plán je, aby daniari vstupovali do kolaudačného konania, a štát ho vydá až vtedy, keď preverí všetky bločky a faktúry materiálov použitých na stavbe. Chcú sledovať údaje o nedoplatkoch na DPH či celej ekonomickej činnosti a obchodnej histórii stavebných firiem či vybraných podnikateľov.

Stavebné úrady na Slovensku vydajú ročne vyše 60-tisíc kolaudačných rozhodnutí. Ročne štátu uniká pri podvodoch v stavebníctve viac ako 130 miliónov eur. Po oblasti maloobchodu a veľkoobchodu ide o druhý najrizikovejší sektor, z ktorého sa peniaze strácajú v sivej ekonomike. V rámci stavebných materiálov sa robia podvody najmä s pieskom a so štrkom.

zväčšiť Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
infografika, vývoj deficitu verejných financií Ilustračné foto.

Stavebníctvo je pritom aj oblasťou, v ktorej veľmi často dochádza k fiktívnym vývozom a dovozom kameňa, dreva či betonárskej ocele. Tieto komodity totiž na podvod spĺňajú hneď niekoľko kritérií. Sú ťažko spočítateľné, teda daniari ťažko odhalia, či je napríklad v kamióne tri, päť, desať či dvadsať ton piesku. Následne sa musia aj niekde spotrebovať, čo tieto komodity spĺňajú. Podvodníci takisto prevážajú prázdne kamióny, ale od štátu si pýtajú neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Kúpia tovar od firmy so zahraničným majiteľom, ktorý podľa zákona o DPH nemusí platiť daň, ak tovar privezie z krajín EÚ. Ak to však predáva ďalej, 20-percentnú DPH už štátu odviesť musí. Nestane sa tak. Daňový subjekt zanikne, nekomunikuje, po majiteľovi sa doslova zľahne zem. Ďalšie firmy v tzv. karuselovom reťazci si tovar medzi sebou predávajú ďalej, pričom odvádzajú štátu malé dane a vykazujú nízke zisky. Nepoctiví podnikatelia v tomto odvetví robia podvody aj tak, že nemajú od tovaru zakúpeného mimo Slovenska nadobúdací doklad. Prepašovaný tovar potom o to jednoduchšie môžu predať bez dane. Podľa platného zákona o účtovníctve si pritom v rámci podvojného účtovníctva musia obchodníci evidovať skla­dové hospodár­stvo, teda pôvod samotného tovaru. Štát stráca ročne na fiktívnych vývozoch a dovozoch stavebného materiálu viac ako 40 miliónov eur.

Zásadné ročné zúčtovanie odvodov

Ďalším zásadným opatrením je podľa Kažimíra aj zavedenie ročného zúčtovania odvodov, ktoré má do štátnej pokladnice v roku 2020 priniesť 49 miliónov eur. Dnes si totiž hlavne lepšie zarábajúci zamestnanci dokážu legálne znížiť sumu zaplatenú na sociálnych odvodoch vyplatením väčšiny odmien v priebehu jedného mesiaca. Napríklad top manažér s pravidelným mesačným platom 3-tisíc eur dostane v decembri tohto roku 20-tisíc eur.

V takom prípade musí štátu zaplatiť sociálne odvody len zo sumy 6¤181 eur a Sociálna poisťovňa od neho legálne zinkasuje 1¤557,59 eura. Ak by ročné zúčtovanie odvodov fungovalo už dnes, štát od nadpriemerne zarábajúceho zamestnanca zinkasuje až 5¤040 eur. Jednorazová vysoká odmena sa totiž rozráta medzi 12 mesiacov a dosiahne sumu 1¤666 eur. Priemerný mesačný plat podnikateľa dosiahne 4¤666 eur a bude tak pod hodnotou maximálneho vymeriavacieho základu vo výške 6¤181 eur. Maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov je zákonom stanovený ako 7-násobok priemernej mesačnej mzdy. Na ročné zúčtovanie odvodov je naviazané aj vládou sľubované znižovanie odvodov.

„Všetko je samozrejme otázkou koaličnej dohody, ale aktuálne nepredpokladáme, že k zníženiu odvodov príde ešte pred spustením ročného zúčtovania odvodov,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Z troch koaličných strán zatiaľ konkrétnu víziu predstavil len Most-Híd, ktorý navrhuje dobrovoľné platenie nemocenských odvodov v prípade živnostníkov. Vládny Smer aj SNS zatiaľ len deklarovali ochotu znižovať odvody zamestnancov aj živnostníkov. „Konkrétne zmeny samozrejme budú závisieť aj od možností štátneho rozpočtu,“ dodal Stuška.

Veľkou zmenou prejde aj podpora hypoték pre mladých. Už v roku 2018 sa má dať o zaplatené splátky hypoték znižovať daňový základ. Nový systém má fungovať podobne ako uplatňovanie daňového bonusu na dieťa a výsledkom budú nižšie dane zaplatené štátu. Aktuálne majú mať hypotéky pre mladých o 3 percentá nižšie úroky ako štátom nedotované hypotéky. Pri priemernom úroku vo výške 1,9 percenta majú mladí ľudia za hypotéku úrok vo výške mínus 1,1 percenta. V praxi však finančné domy požičiavajú mladým ľuďom za úroky vo výške 1 percenta a reálne tak dnes zo štátnej podpory profitujú hlavne banky. Konkrétne detaily zmeny podpory hypotéky pre mladých predstaví štát v priebehu tohto roku.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #deficit verejných financií #Peter Kažimír #stavebníctvo #daňové podvody
Flowers