Dlhová brzda sa možno nezmení, podľa Kažimíra sa minuli rozumní opozičníci

Plány vlády o zmene dlhovej brzdy, ktorá by umožňovala financovať veľké investície, ktoré sú obsiahnuté aj v jej programovom vyhlásení, sa napokon zrealizovať vôbec nemusia. Naznačil to minister financií Peter Kažimír.

25.04.2017 15:56, aktualizované: 16:30
debata (3)

Podľa jeho slov sa totiž „rozumní ľudia v niektorých opozičných stranách minuli“. „To zároveň znamená, že niektoré naše zámery z oblasti zmeny zákona o dlhovej brzde budeme musieť zmeniť alebo možno na ne nakoniec aj rezignovať,“ povedal. Zároveň však pripomenul, že ide o tému, ktorú nie je ochotný viac mediálne komentovať.

„Kľúčové je, s čím prídeme, s akým konkrétnym legislatívnym návrhom, ku ktorému sa nakoniec budú môcť kolegovia v Národnej rade SR vyjadriť,“ dodal. Minister financií o prípadnej zmene dlhovej brzdy ako s prvým z opozície rokoval s predsedom SaS Richardom Sulíkom, ktorý však zmeny v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti odmietol.

K prípadným zmenám v zákone sa vyjadrovali aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Národná banka Slovenska. Vo svojich stanoviskách však konštatovali, že vláda pri dodržaní svojich rozpočtových plánov bude mať dostatok zdrojov aj na financovanie veľkých investícií. Technickú zmenu, ktorou by sa dlhová brzda naviazala namiesto hrubého dlhu na čistý dlh, čo by uľahčilo štátu financovanie dlhu na finančných trhoch, však neodmietali.

Hospodárenie verejnej správy sa pritom v minulom roku vyvíjalo ešte lepšie, ako si to kabinet naplánoval v rozpočte. Podľa jarnej notifikácie Eurostatu schodok rozpočtu verejnej správy dosiahol necelých 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bolo 0,2 percentuálneho bodu pod rozpočtovaným schodkom. Medziročne deficit verejnej správy klesol o jeden percentuálny bod. Podľa premiéra Roberta Fica je to dôkaz, že Slovensku sa darí a zároveň to krajine pootvára dvere do jadra Európskej únie. „Uvedené čísla napovedajú o pripravenosti Slovenska stať sa súčasťou možno nových integračných procesov, ktoré by viedli k vytvoreniu jadra Európskej únie,“ vyhlásil na utorňajšej tlačovej konferencii. Zároveň výsledky hospodárenia verejnej správy vníma aj ako pozvánku pre ďalších zahraničných investorov, ktorí zvažujú vstup na slovenský trh.

Podľa v pondelok Eurostatom zverejnenej jarnej notifikácie deficitu a dlhu za rok 2016 totiž schodok hospodárenia verejnej správy vlani dosiahol 1,68 % výkonu ekonomiky, kým rozpočet verejnej správy počítal so schodkom na úrovni 1,93 % HDP. V medziročnom porovnaní sa tak deficit znížil až o vyše jeden percentuálny bod z 2,74 % HDP v roku 2015. Úroveň hrubého dlhu verejnej správy dosiahla 42,053 mld. eur, čo v pomere k HDP znamenalo 51,94 %. Medziročne sa tak podiel dlhu na výkone ekonomiky znížil o vyše pol percentuálneho bodu. Za poklesom dlhu je podľa analytikov aj rozpočtovej rady okrem zvyšovania daňových príjmov aj pokles verejných výdavkov a nižšie čerpanie eurofondov. Na druhej strane však rástli výdavky na zdravotníctvo, korekcie k eurofondom a zhoršilo sa hospodárenie vyšších územných celkov. Rozpočtová rada navyše upozorňuje aj na výrazné zmeny v štruktúre výdavkov vo vlaňajšom rozpočte.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #dlhová brzda #Peter Kažimír
Flowers