V skutočnosti si Francúzi roky žijú nad pomery a už len udržanie súčasnej kvality života by bol pre nich úspech. Francúzska ekonomika v globalizovanom svete nutne potrebuje reformy. Ťaží ju veľký aparát úradníkov, vysoké náklady na pracovnú silu a slabnúca konkurencieschopnosť ich výrobkov.
Silu má vnútorný trh pri priemernej čistej mzde v krajine až okolo 2 300 eur mesačne. Platy sa však držia na slušnej úrovni za cenu rastu verejného dlhu. Krajinu trápi relatívne vysoká 10-percentná nezamestnanosť, ľudí a podniky ťažia vysoké dane.
V tomto prostredí sa do druhého kola prezidentských volieb dostala aj krajne pravicová politička Marine Le Penová, ktorá však Francúzom sľubuje nesplniteľné. Okrem iného dúfa, že ak sa Francúzsku podarí vystúpiť z Európskej únie a eurozóny a zavedie frank, dlhy krajiny zmiznú. Opak je však pravdou. Pre francúzsku, ale aj európsku ekonomiku by bola katastrofou.
„Le Penová, Zeman, Trump. Je jedno, na koho ukážete prstom. Každý je zamotaný do nití poloprávd a populizmu. A to funguje len pri voľbách. Keď sa zbavíte tohto volebného preoblečenia, tak vždy zistíte, že sa noví politickí zástupcovia musia vyrovnať s realitou, diskusiou a dialógom. Le Penová by bola problémom, ale maximálne 20-percentným, oproti tomu, čo teraz vyhlasuje,“ povedal český ekonóm František Bostl.
Naopak, jej protikandidát, Emmanuel Macron, plánuje v krajine veľké škrty a znižovanie daní. Jeho program je v ekonomickej oblasti rozsiahly, podľa ekonómov však neprináša štrukturálne reformy, ktoré krajina potrebuje.
„Macron je ochotný predstaviť plán úspor, keďže vládny dlh neprimerane rýchlo rastie. Taktiež sa od neho očakáva, že by ako prezident presadzoval podporu podnikateľského prostredia a snažil by sa o zlepšenia stavu na trhu práce. Macron taktiež nechce odtrhnutie Francúzska od EÚ. Z hľadiska politickej stability celej EÚ je teda lepším variantom oproti Le Penovej,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Macron znamená pre EÚ stabilitu a preto európske akcie v pondelok na jeho víťazstvo v prvom kole reagovali rastom asi o 3 percentá. Kurz eura sa posilnil z 1,07 na 1,085 dolára za euro.
Krajine sa darí menej
Francúzsko systematicky stráca konkurencieschopnosť a po kríze tamojšia ekonomika už niekoľko rokov len prešľapuje na mieste, takmer bez rastu hrubého domáceho produktu. Krajina má momentálne verejný dlh vo výške viac ako 98 percent hrubého domáceho produktu.
Vysoké zadlženie ide ruka v ruke s mierne narastajúcou nezamestnanosťou, ktorá sa drží na úrovni zhruba 10 percent. V krajine sú silné odbory, ktoré v posledných rokoch intenzívne štrajkovali za vyššie mzdy. Viac ako 45 percent nezamestnaných je bez práce viac ako rok, čo je najviac od roku 2003. Nezamestnanosť medzi mladými do 25 rokov dosahuje 25 percent.
„Silný sociálny štát v podobe veľkého prerozdeľovania zdrojov cez štátny rozpočet financovaný rastúcim verejných dlhom, ako aj skutočnosť, že neustále rastú jednotkové náklady práce, čím francúzska ekonomika stráca konkurencieschopnosť, keď mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, znamenajú, že Francúzi si žijú vysoko nad pomery. To z dlhodobého hľadiska nie je udržateľné. Nesporne možno lokálnu ekonomiku označiť ako časovanú bombu v srdci Európy, ktorú kvári navyše vysoké daňové zaťaženie a byrokracia, neflexibilné pracovné právo pri silnom postavení odborov a nemožnosti ľahko prepustiť zamestnancov pri relatívne vysokej minimálnej mzde,“ komentoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Macron chce posilniť európsku integráciu, zamedziť dohodám členských štátov a firiem o výhodnejších daniach, ako sme to videli v prípade americkej firmy Apple, ktorá mala dohodu s írskou vládou o de facto neplatení daní.
Chce vytvoriť funkciu ministra financií eurozóny. V jeho ekonomickom programe je aj prepúšťanie 50-tisíc štátnych zamestnancov, rozpočtové škrty za 60 miliárd eur v priebehu piatich rokov a investovanie do infraštruktúry za ušetrené peniaze.
S Le Penovou dolu vodou
Víťazstvo Marine Le Penovej, ktoré sa však v druhom kole prezidentských volieb neočakáva, by bolo pre finančné trhy, ako aj pre samotnú úniu doslova katastrofou.
Ak by sa jej s nacionalistickým a pretekcionistickým programom podarilo uspieť, povzbudilo by to aj politikov v Taliansku a aj táto krajina by sa mohla vydať protieurópskym smerom. Znamenalo by to vážne problémy pre celý koncept spoločnej meny, ako aj samotnú úniu. Len vlani aj vďaka odhlasovaniu brexitu odtieklo z Európy zhruba 100 miliárd eur.
Ekonómovia v prípade Le Penovej varujú, že uvažuje o tom, že celý francúzsky dlh vydaný pod francúzskym právom zmení z eura na nový frank. Európske krajiny v tomto prípade majú privilégium emitovať svoj dlhom pod svojím vlastným právom. To znamená, že stačí zmena zákona na to, aby mohli zmeniť podmienky jeho emisie.
Francúzsko má verejný dlh v hodnote viac ako 2 bilióny eur, z toho až 80 percent je emitovaného pod domácim právom. Ak by sa Le Penová dostala k moci, mohla by tak zmeniť menu na 1,7 bilióna eur dlhu. Podľa agentúry S&P by zmena meny dlhopisov znamenala automatický bankrot krajiny.