Fond varoval pred plánovaným znižovaním daní a oslabením regulácie finančného sektora v USA. Mohli by totiž vyvolať riskantné správanie, ktoré predchádzalo poslednej finančnej kríze v roku 2008.
MMF poznamenal, že vďaka vyšším úrokovým sadzbám sa zvyšujú príjmy amerických bánk. Zároveň sa ale domnieva, že americké firmy peniaze ušetrené vďaka daňovej reforme nepoužijú k ďalším investíciám. Peniaze, ktoré budú zrejme zahŕňať repatriáciu ziskov zo zahraničia, podľa MMF skôr uplatnia na rizikovejšie transakcie. To sú napríklad nákupy finančných aktív, zlúčenia alebo výplata dividend. Najväčšiu tendenciu k takémuto správaniu budú mať podľa MMF firmy zo sektoru informačných technológií a zdravotníctva.
Správa pripomína, že väčšie daňové reformy v minulosti väčšinou sprevádzal nárast rizikovejšieho správania. Firmy si potom viac požičiavali, čo skončilo hospodárskou recesiou. Ako príklad fond uvádza roky 1990 a 2008.
Navyše, ak americký trh práce nebude schopný plne absorbovať stimulačné opatrenia v podobe zníženia daní, ako navrhuje administratíva prezidenta Donalda Trumpa, potom sa namiesto zníženia nezamestnanosti môže dostaviť skôr rýchlejší rast inflácie a výraznejší rast úrokov. To by bol takisto faktor k posilneniu nestability na trhu.
MMF preto odporúča obmedziť financovanie na dlh a zrušiť možnosť odpočtu úrokových nákladov z podnikovej dane. O takýchto opatreniach sa v USA momentálne diskutuje.
Väčším rizikám podľa fondu aj naďalej čelia mladé trhové ekonomiky. Hrozbou je pre nich tak rastúci protekcionizmus, ktorý by mohol znížiť dopyt po ich tovare, ako aj rýchlejší rast inflácie v USA v kombinácii s výraznejším rastom úrokov. To môže viesť k odlivu kapitálu a ku zhoršeniu obsluhy ich zahraničného dlhu.