Koalícia prichádza pri tvorbe rozpočtu na rok 2018 s novými nápadmi

Strany preto prichádzajú pri tvorbe rozpočtu na rok 2018 s novými nápadmi. Podľa Smeru treba popri znižovaní deficitu pridať dôchodcom a rozostavať ďalšie diaľnice. Práve výstavba diaľnic spája všetky strany. Most-Híd navyše hovorí o nižších daniach pre tých, čo pracujú. SNS zase o povinných trinástych platoch a nižších daniach pre firmy.

Uskutočniť sa však nedá všetko, ak koalícia trvá na tom, že deficit verejných financií má byť do roku 2019 pod nulou. Tento rok má rozdiel medzi výdavkami a príjmami klesnúť na 1,29 percenta HDP. Premiér Robert Fico naposledy povedal, že deficit sa musí znižovať, aby pri súčasných tlakoch v EÚ zostalo Slovensko v skupine s lepšími krajinami. Predtým však v otázke chýbajúcich financií na výstavbu nových úsekov diaľnic v Turci, na Kysuciach, v Šariši či na juhu Slovenska už premiér povedal, že „vyrovnaný rozpočet nie je mantra“.

Otázka je nielen to, čo si koalícia stanoví nad rámec vládneho programu, ale aj koľko peňazí na to minister financií Peter Kažimír (Smer) uvoľní. Pri vyrovnanom rozpočte koalícia príliš vyskakovať nemôže. Naposledy sa výber daní pri okresávaní daňových únikov zdvihol na najbližšie roky nad rámec očakávaní o takmer 400 miliónov eur. Časť z nich sa však stratí v nezreformovanom zdravotníctve, ktoré stále čaká na elektronizáciu a väčšiu modernizáciu.

Spolu s reformami v súdnictve, zdravotníctve, školstve či opatreniami na zníženie korupcie vládne strany hovoria o ďalších prioritách. V hre je zavádzanie 13. dôchodku, povinného 13. platu, nižšie odvody pre živnostníkov, zvýšenie príplatkov za prácu počas víkendu, daňové úľavy pre pracujúcich, viac dovolenky, kratší pracovný čas či zníženie daní pre firmy.

Smer hovorí o trinástom dôchodku. "Je to moja ambícia, transformácia vianočného príspevku na 13. dôchodok však nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Téma preto musí byť predmetom diskusie koaličných partnerov. Viem si predstaviť, že by trinásty dôchodok začal napríklad výškou päťdesiat percent dôchodku a postupne by sa mohol zvyšovať, podľa toho, ako to dovolí štátny rozpočet a hospodárenie Sociálnej poisťovne. Ja si myslím, že to je reálne, perspektívne, aj keď áno, zároveň finančne náročné“, povedal minister práce Ján Richter (Smer). Rôzne typy dôchodkov na Slovensku poberá 1¤377¤941 ľudí a ak by štát každému jednému penzistovi jednorazovo vyplatil "len“ 100 eur, štátny rozpočet okamžite príde o viac ako 137 miliónov eur. "Zatiaľ nie sú ukončené analýzy, ktoré sa budú týkať finančného krytia, respektíve dopadu na štátny rozpočet pri zavedení trinásteho dôchodku. Ministerstvo sa tým aktuálne zaoberá,“ dodal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Pri dôchodkoch vláda už v najbližších týždňoch predstaví nový systém valorizácie penzií. V roku 2016 niektorých dôchodcov nahnevalo zvýšenie penzií „len“ o 1,9 eura a vláda preto na rok 2017 prijala jednorazový mechanizmus 2-percentnej valorizácie penzií v sume 8,2 eura mesačne. Pre budúci rok je podľa informácií denníka Pravda najpravdepodobnejší variant zvyšovania o pevne stanovenú sumu. Tento spôsob totiž najviac vyhovuje najpočetnejšej skupine nízkopríjmových dôchodkov. Napríklad zvýšenie všetkých dôchodkov o 15 eur prinesie 5-percentné zvýšenie penzistovi s mesačným dôchodkom vo výške 300 eur. Naopak, penzistovi poberajúcemu dôchodok vo výške 1¤000 eur zvýšenie o 15 eur valorizuje penziu len o 1,5 percenta. Pre lepšie zarábajúcich je tak výhodnejšia valorizácia penzií o pevne stanovené percento. "Tiež je otázkou, či sa má rovnako zvyšovať penzia ľuďom, ktorí odpracovali dvadsať, tridsať a štyridsať rokov,“ uviedol štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd). V hre je tiež možnosť, že dôchodky sa zvýšia kombinovane, teda určitá časť stúpne o pevne stanovenú sumu a zvyšok o percento.

Švejna hovorí aj o raste čistých platov pre pracujúcich. „Dlhé roky sa napríklad vôbec nehýbalo s odpočítateľnou daňovou položkou, ktorej nárast by zvýšil čisté mesačné príjmy zamestnancov,“ upozornil pre Pravdu Švejna. Nezdaniteľná časť základu dane je 3¤803,33 eura za rok. Pri jej náraste sa zníži základ pre platenie 19-percentnej dane z príjmu a daň klesne zamestnancom aj živnostníkom.

Na druhej strane bude výsledkom výpadok v štátnej kase v čase, keď sa plánujú viaceré diaľničné projekty v regiónoch, kde je chýbajúca diaľnica považovaná za najväčšie bremeno pre ďalší rozvoj. To vníma minister financií Kažimír. „Kľúčovo by sme peniaze navyše dali na investície, ktoré by som uprednostnil pred daňovými či odvodovými úľavami,“ povedal Kažimír naposledy v rozhovore pre Pravdu. „Musíte si však tiež uvedomiť, že našou prioritou je dostať sa najprv k vyrovnanému hospodáreniu. Keď budeme mať z podstaty hospodárskeho rastu prebytky, potom môžeme zvolať radu starších a rozprávať sa o tom, na čo prebytky použijeme. Je príliš skoro rozdávať z torty, ktorá ešte nie je upečená,“ dodal.

Trináste platy by nestáli štát málo

Novou vlajkovou loďou vládnej strany SNS je povinné prijatie 13. platu pre štátnych aj súkromných zamestnancov. "Zatiaľ sa u nás princíp trinásteho platu alebo odmeny uplatňuje len na základe dobrovoľnosti zo strany zamestnávateľa. Ide o nenárokovateľnú zložku mzdy a môže byť dohodnutá aj v kolektívnej zmluve. Slovenská národná strana chce uzákoniť vyplácanie 13. platu zamestnancom, ak vo firme pracujú viac ako 1 rok. Zároveň táto odmena by mala byť oslobodená od odvodového zaťaženia,“ priblížila Júlia Kollárová z tlačového oddelenia SNS.

Toto opatrenie má byť prijaté najneskôr v roku 2020, ale SNS verí, že sa jej ho podarí presadiť aj skôr. Predseda SNS Andrej Danko avizoval aj zmeny v oblasti kúpeľníctva, spomenul cestovné šeky, pomoc slovenským taxikárom či ústavný zákon na ochranu pôdy.

Prípadné zavedenie 13. platov má tichú podporu Smeru, lenže problémom sú nároky na štátnu kasu v desiatkach miliónov eur na dodatočné mzdy pre štátnych zamestnancov. Odborári by súhlasili. "Určite firmy nebudú môcť kvôli 13. platom znižovať platy svojich súčasných zamestnancov. Tie sú totiž pevne dohodnuté v zmluve a v praxi bude môcť vedenie podnikov znižovať len nenárokovateľné odmeny a bonusy,“ povedal šéf Odborového zväzu Kovo Emil Machyna.

Firmy povinné zavedenie 13. platu nepovažujú za dobrý nápad. "Zavedenie 13. aj 14. platu má fungovať na dohode zamestnávateľa so zamestnancom alebo odbormi. Povinný 13. plat sa v praxi môžu niektoré firmy pokúsiť obísť, čo sa nakoniec obráti proti samotným zamestnancom a za najlepšiu cestu pri zvyšovaní čistých príjmov pracujúcich ľudí považujeme znižovanie vysokých odvodov a daní,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Podnikatelia sú tiež zvedaví, ako vláda zvládne zavedenie 13. mzdy v prípade viac ako 300-tisíc štátnych zamestnancov. "Dlhé roky je v štátnej správe nepísaným pravidlom, že s nástupom novej vlády sa zmenia takmer všetci štátni úradníci, čo značne znižuje kvalitu poskytovaných služieb. Vo vyspelých západných krajinách sa totiž vymení len úzke vedenie a väčšina profesionálnych úradníkov zostáva v štátnej správe po celý život. O niečo podobné by sa malo pokúsiť ešte predtým, ako sa vláda rozhodne zatraktívniť štátnu správu zavedením 13. platu,“ uviedol ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Ďalším nástrojom na zvyšovanie čistých príjmov zamestnaných ľudí je zvyšovanie minimálnej mzdy. "Ambíciou je, aby do roku 2020 dosiahla hranicu 500 eur,“ uviedol Stuška. Pre rok 2017 je výška minimálnej mzdy stanovená na úrovni 435 eur v hrubom. Ministerstvo práce zároveň plánuje zvýšiť príplatky za nočnú prácu a v rámci koalície sa vedú diskusie aj o zvýšení dovolenkových dní. Aktuálne sa počet dovolenkových dní odvíja od veku zamestnanca a ľudia s vekom do 33 rokov majú nárok na 20 dní dovolenky. Po dovŕšení 33 rokov sa počet dovolenkových dní automaticky zvyšuje na 25.

Aké dane už vláda doteraz zmenila

To, čo vláda z programu už naplnil, je, že podnikateľom sa v roku 2018 zrušia daňové licencie a vo vláde sa aktuálne diskutuje aj o ďalšom znižovaní dane z príjmu právnických osôb. Koalícia sa dohodla aj na 7-percentnej dani z dividend. Zamestnancom s vyššími príjmami zároveň od januára výrazne stúpli odvody. Zároveň firmám už v tomto roku klesla daň z príjmu z 22 na 21 percent a v rámci koalície sa spomína cieľ mať 15-percentnú daň. Živnostníkom sa zvýšili paušálne výdavky, čím im klesne daň. Tretia koaličná strana Most-Híd pri živnostníkoch navrhuje zaviesť dobrovoľné platenie nemocenských odvodov. Zároveň stále platí záväzok vlády dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, respektíve prebytok už v roku 2019.

Už v roku 2020 môže udržanie vyrovnaného rozpočtu skomplikovať vyschnutie eurofondov. Staré členské štáty totiž už nechcú prispievať na rozvoj nových členov a peniaze plánujú použiť na riešenie migračnej krízy. Aj keď k úplnému škrtnutiu eurofondov pravdepodobne nepríde výrazné zníženie zdrojov Slovensku skomplikuje financovanie diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda si síce chýbajúce peniaze môže za nízke úroky požičať na finančných trhoch, ale v takom prípade Slovensko neudrží vyrovnaný rozpočet. Pri vyrovnanom rozpočte dosiahne v roku 2019 verejný dlh Slovenska hodnotu 49,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Dlhová brzda s miernymi sankciami začína už po tom, čo verejný dlh Slovenska prekročí hodnotu 50 percent HDP a razantné šetrenie každej vláde naordinuje v prípade, ak hrubý verejný dlh Slovenska prekročí hodnotu 53 percent HDP. To sa stane v prípade, ak vláda nevystačí s príjmami generovanými z dobrých výkonov domácej ekonomiky a na finančných trhoch si na výstavbu diaľnic požičia až 4 miliardy eur.

Vyhnúť sa sankciám môže vláda v prípade zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Takzvaná dlhová brzda sa dá v praxi zmeniť len s hlasmi opozície, ktorá však odmieta jej úpravu za účelom získania peňazí na financovanie cestnej infraštruktúry. Bez dodatočných finančných zdrojov bude pritom problém s postavením plnohodnotného obchvatu Prešova či severnej diaľnice spájajúcej mestá Žilinu, Kysucké Nové Mesto i Čadcu so susednou Českou republikou.