A to v prípade, že jej na účet neprídu čo najskôr ďalšie peniaze v poradí z tretieho záchranného balíčka v hodnote 86 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou vyše 1,5 miliardy eur vo forme záruk. „Pokiaľ v piatok neuvidím nad euroskupinou biely dym, budem požadovať čo najskôr zvolanie mimoriadneho summitu EÚ,“ povedal v stredu grécky premiér Alexis Tsipras po rokovaní s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Tsipras biely dym nespomenul náhodou. Tento preslávený dymový signál z Ríma oznamuje, že kardináli sa dohodli a zakrátko bude oznámené, kto je nová hlava katolíckej cirkvi.
Na zdĺhavé rokovania už v tejto chvíli nie je veľa času, a uvedomujú si to aj európski politici. V júli majú Atény totiž splatiť ďalšie dlhy, a to vo výške viac ako 8 miliárd eur. Na to potrebujú aj poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy eur. Tú získajú až po tom, čo bude schválená druhá revízia záchranného balíka. Spolu s ním by grécka vláda mohla získať aj súhlas Európskej centrálnej banky na nákupy gréckych dlhopisov v rámci svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo by výrazne pomohlo nákladom na správu dlhu.
Analytici upozorňujú, že Grécko je aj napriek doterajšej finančnej pomoci stále časovanou rozbuškou. Verejný dlh naďalej rastie, keď už vlani dosiahol takmer 184 percent hrubého domáceho produktu (HDP). A to dokonca napriek veľkej reštrukturalizácii súkromného sektora v rokoch 2011 a 2012 a úľav zo strany medzinárodných veriteľov. Podľa základného scenára Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý predpokladá úplné uskutočnenie reforiem, by zadlženosť do roku 2030 mohla dosiahnuť okolo 160 percent HDP, no aj tu hrozí „explózia“ vzhľadom na potrebu postupného nahradenia značného objemu zvýhodneného dlhu financovaním na trhu.
Bez reforiem to nepôjde
Ďalšie grécke reformy sú nevyhnutné na to, aby Gréci splnili podmienky uvoľnenia finančnej pomoci. Grécka vláda na čele s Tsiprasom to však odmieta. Premiér poukazuje na zlepšenie stavu verejných financií. Aj napriek zníženiu deficitu primárneho a bežného účtu sa krajine nepodarilo vrátiť k udržateľnému rastu. Ten sa od roku 2008 znížil o viac ako 25 percent. Vlani bol nulový. Dodatočné škrty by mali Atény podľa veriteľov uskutočniť v objeme dvoch percent HDP, resp. vo finančnom vyjadrení za 3,6 miliardy eur.
MMF tvrdí, že v súčasnom stave je grécky dlh neudržateľný a môže do roku 2060 dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Práve MMF tlačí Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 330 miliárd, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Tsipras ešte v stredu obvinil nemenovaných vyjednávačov zastupujúcich európskych veriteľov Atén a MMF z toho, že „posúvajú bránku“ vždy, keď sa Grécko blíži k splneniu podmienok pomoci. „Nehráme tu hry. To sa musí skončiť,“ povedal Tsipras.
Protesty sú čoraz väčšie
Grécko okrem dlhových problémov sužuje aj extrémne vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti. Mnoho mladých ľudí si nevie nájsť prácu a najnovšie veritelia požadujú, aby sa aj dôchodcom siahlo na ich dôchodky. Podľa prieskumu podnikateľskej konfederácie GSEVEE a prieskumnej spoločnosti Marc sa vlani viac ako 75 percentám domácností výrazne znížili príjmy. V tretine je najmenej jeden člen nezamestnaný a 40 percent uvádza, že museli znížiť výdavky za potraviny. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť účty za energiu.
Grécko je momentálne treťou najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia už len v Bulharsku a Rumunsku. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska o takmer tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, údaj viac ako zdvojnásobil.
Krajina pritom od roku 2015 postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji minulého roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne na to prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. Vlani v septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení. Gréci tak podľa dohody splnili všetky požiadavky. Dokonca sa tamojšia ekonomika po siedmich rokoch oživila.
Vláda v návrhu rozpočtu na tento rok predpokladá rast HDP o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu. Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka v tomto roku znížiť na 175,8 percenta HDP. Šéfka MMF Christine Lagardeová ešte koncom februára tohto roka po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne ocenila pokroky Grécka. Stále sa však nevie, či sa MMF zapojí do ďalšej pomoci Aténam. Kľúčové pri rozhodovaní podľa nej je, aby veritelia Grékom predĺžili dobu splácania pôžičiek a obmedzili úroky.