Na export, ktorý vrcholí v týchto dňoch, bolo pripravených takmer 90-tisíc veľkonočných jahniat. Pred rokom sa v živom predávali kilogram po 2,40 až 2,45 eura, tohto roku cena klesla o vyše dvadsať centov. Chovatelia hovoria o čiernom roku 2017, veď preto, aby sa chov oviec rentoval, potrebovali dosiahnuť cenu v rozmedzí 2,80 až 2,90 eura. Toto sú fakty, ktoré rámcujú aktuálnu zlú ekonomickú situáciu chovateľov. Denníku Pravda ich poskytol Slavomír Reľovský, ktorý vedie Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Ovčiarstvo bolo jediným odvetvím živočíšnej výroby, kde sa po strastiplnej transformácii poľnohospodárstva podarilo dosiahnuť oživenie. Chovy oviec udržali a skonsolidovali niektoré silné poľnohospodárske družstvá, ale zároveň sa objavilo množstvo súkromných chovateľov. V súčasnosti sa na Slovensku chová okolo 380-tisíc oviec, čo znamená, že ovčiarstvo prekonalo najhoršie obdobie a dostalo sa do rozvojovej fázy.
Rumuni poznajú svoju cenu
Môže za to aj zvýšený záujem predovšetkým o výrobky z ovčieho mlieka. Prepad cien jahniat môže podľa Reľovského ublížiť najviac chovateľom dojných stád oviec, ktorí potrebujú jahňatá vypredať, aby ovce mohli produkovať mlieko pre bryndziarne a ostatné mliekarne.
Jeden z najväčších odberateľov veľkonočných jahniat nielen na Slovensku, ale v strednej a juhovýchodnej Európe, talianska spoločnosť Siciliani, si však našiel výhodnejších dodávateľov z Balkánu. Rumunsko či Bulharsko ponúkajú ovce lacnejšie. Zdá sa, že Slovensko prehralo ďalšiu zo série veľkých medzinárodných potravinárskych bitiek, v ktorej o konečnom výsledku rozhodujú nielen chovateľské zručnosti, ale najmä rôzne priame či nepriame podpory.
Balkánske krajiny sú tradičné ovčiarske krajiny, ale to, že sú úspešné, je podľa slovenských chovateľov aj dôsledok toho, že priame i nepriame podpory smerované do chovu oviec sú v konečnom dôsledku efektívnejšie ako slovenské. Nejde totiž len o dotácie, ale aj o systém odvodov, ktorý menej zaťažuje tamojších chovateľov.
A hoci na Slovensku rastie dopyt po kvalitnej bryndzi a ďalších ovčích mliečnych produktoch, o stáda oviec sa čoskoro nebude mať kto starať. „Je iluzórne myslieť si, že slovenských bačov a pastierov zastúpia lacnejší rumunskí. Rumuni poznajú svoju cenu a odmietajú pracovať na slovenských salašoch za 50 či 70 percent mzdy slovenských bačov,“ povedal Slavomír Reľovský.
Kedysi bežné mäso, dnes luxus
Na Slovensku sa rozpadlo odborné poľnohospodárske školstvo, záujem detí a rodičov študovať chovateľské smery je minimálny. Odbor salašník už viac ako jedno desaťročie nedokážu školy vôbec naplniť. „Na Slovensku sa vytvorila atmosféra, ktorá nežičí poľnohospodárstvu, spoločenská prestíž kedysi hrdej bačovskej profesie upadla,“ upozorňuje na to riaditeľka SOŠ v Pruskom Janka Fedorová.
Ak sa má situácia zmeniť, musia sa zmeniť pomery, nielen chovateľské, ale celková atmosféra v slovenskej spoločnosti. Nejde len o celkové vnímanie poľnohospodárstva, ale aj o návrat k pôvodným stravovacím zvyklostiam. Ešte v 19. storočí bolo ovčie mäso dominantným na slovenskom jedálnom lístku. Pravda, na konci 19. storočia sa na Slovensku chovali tri milióny oviec, dnes zostalo čosi viac ako desať percent.
Jahňacinu a baraninu vytlačilo bravčové a hydinové mäso. Oba druhy mäsa však slovenské obchodné siete a podniky spoločného stravovania ponúkajú predovšetkým z dovozu. Aká je jeho kvalita, svedčí aktuálny škandál s brazílskou hydinou, v ktorej mäse našli už druhý kmeň salmonely.
„Jahňacina je v slovenskom spotrebiteľskom vedomí zafixovaná ako luxusné mäso, správnejšie by však bolo hovoriť, že je to mäso dieteticky najhodnotnejšie, a preto aj drahšie,“ hovorí Slavomír Reľovský. Viacerí slovenskí chovatelia sa už začali orientovať v predaji jahniat na domáceho spotrebiteľa. Priamo na chovateľskej farme dostať vypitvané jahňa kilogram zhruba za sedem eur bez DPH. To isté jahňa na mäsiarskom pulte však stojí od 11 do 15 eur. Tu kdesi je odpoveď, prečo ľudí jahňacina napriek všetkým zdravotným efektom nezaujíma.
Priemerná slovenská spotreba ovčieho mäsa, teda nielen jahňacieho, je 150 gramov, čo je vlastne jedna porcia poctivého guláša. „Mäso z oviec možno použiť ako plnohodnotnú náhradu bravčového, ešte aj polievky sa varili v minulosti z baraních kostí. Musíme o ovčom mäse viac hovoriť a vytvárať viac možností priameho, teda lacnejšieho predaja jahniat či v jeseni vykŕmených barančekov pre slovenských spotrebiteľov,“ povedal Slavomír Reľovský.
Kríza je pre výrobcov tragédiou, ale môže byť aj očistcom. Jednostranná orientácia na export, ktorý ovláda jeden monopolista, ako ukazuje Veľká noc roku 2017, nikam nevedie.
Važecká ovečka boduje na internete
Vo važeckom chotári sa od nepamäti chovali ovce. Kým inde otrasení tohtoročnou odbytovou krízou veľkonočných jahniat uvažujú o znižovaní stád oviec, v PD Važec chcú v priebehu najbližších dvoch rokov vybudovať druhé dojné stádo s počtom 500 oviec. Už vlani začali predávať jahňatá najmä do slovenských hotelov a reštaurácií, ale aj ľuďom na drobnochov. Predali 130 jahniat. Tohto roku očakávajú, že domáci trh odčerpá dvojnásobne väčší počet jahniat.
Na krízu reagovali vo Važci aktívnym vyhľadávaním domácich odberateľov. Využili na to sociálne siete – vlastnú webovú stránku, instagram aj facebook. Riaditeľka družstva Petra Maľaková nie je poľnohospodárska inžinierka, ale absolventka manažmentu a marketingu na Univerzite Komenského.
Družstvo sa začalo profilovať ako producent biopotravín. Tak prezentuje nielen mliečne výrobky aj jahňacie a hovädzie mäso. Súčasníkovi približuje na sociálnych sieťach jedlo ako atraktívny chovateľský príbeh. Petra Maľaková začala pozývať do družstva deti z materských škôl, pretože už ani deti spod Tatier často nevedia, ako vyzerá živá ovečka. Možno v tomto konštatovaní sa skrýva smutná realita, ako sa slovenská spoločnosť vzdialila od života svojich predkov.
„Musíme viac hovoriť o jedle, o prostredí, v ktorom vzniká, o tom, že Tatry budú krásne a atraktívne pre dovolenkárov dovtedy, pokým na nich budeme pásť ovce a dobytok a pokiaľ produkty, ktoré nám ponúkajú, budeme sami jesť,“ vraví Petra Maľaková. Trafila klinec po hlavičke. No reči sa hovoria a chlieb sa je. O pol roka budú mať vo Važci vlastný bitúnok. To je praktická ukážka toho, ako čítať potreby trhu a ponúkať mu čerstvé kvalitné slovenské mäso.