Internetový portál Politico uvádza, že po marci 2019 budeme svedkami tzv. prechodných obchodných dohôd, keď budú Briti obchodovať s úniou bez colných bariér, ale len pri obchodovaní s tovarmi. Pri službách či finančnom sektore by to platiť nemalo. Tam by sa mali zaviesť nové colné poplatky. Nastavenie nových obchodných vzťahov môže podľa Politica trvať aj niekoľko nasledujúcich rokov. Pre Slovensko je tento scenár nateraz priaznivý, pretože ročne krajina do Británie vyváža tovar v hodnote približne piatich percent hrubého domáceho produktu. Ide najmä o autá. Aj bez ciel by však tovary prúdiace z a do Británie podliehali počas platnosti prechodnej obchodnej dohody regulačným podmienkam, ako je napríklad dokazovanie pôvodu a dokladovanie rôznych licencií a povolení.
„Rýchlosť nastavenia obchodných vzťahov bude závisieť od ochoty zúčastnených strán spolupracovať. Pozícia Veľkej Británie je celkom slabá. Navzdory tomu sa ale bude tamojšia vláda snažiť o čo najrýchlejšie dohodnutie výhodných podmienok. Takto dopredu sa prakticky nedá odhadnúť, ako dlho budú rokovania trvať a aký bude ich výsledok. Prakticky ešte žiadna strana nepredstavila konkrétne návrhy. Tie budú k dispozícii až v najbližších mesiacoch,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Tzv. tvrdý brexit pocíti najmä britský finančný sektor. Viaceré medzinárodné banky pôsobiace v londýnskom City už potvrdili, že presun ich aktivít je nevyhnutný vzhľadom na možné negatívne dosahy brexitu nielen na finančný sektor v krajine. Spracovanie žiadosti o licenciu a jej získanie trvá dva roky, preto sa s týmto krokom začali viaceré banky ponáhľať. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Ernst & Young by len Londýn po brexite mohol stratiť až 83-tisíc pracovných miest v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Strata pracovných miest by navyše mohla spustiť dominový efekt, ktorý by toto číslo mohol vyhnať až na 232-tisíc. Podľa odhadov sa okresanie počtu pracovných miest môže zastaviť až na čísle pol milióna.
Slovensko ročne do Británie vyváža tovar v hodnote približne piatich percent hrubého domáceho produktu. Ide najmä o autá.
V najbližších dňoch by mali viaceré banky pôsobiace v Británii oznámiť svoj presun do Európy. Najpravdepodobnejšia nová destinácia sa črtá vo Frankfurte, v Paríži, Amsterdame či Luxemburgu. Navyše ešte pred samotným brexitom by sa mal presunúť Európsky bankový dohľad z Londýna, zrejme do Frankfurtu. Navrhol to nemecký spolkový minister financií Wolfgang Schäuble s tým, že vo Frankfurte sídli aj nemecká centrálna banka a bankový finančný dohľad krajiny a európsky dohľad nad poisťovňami.
Bude jednotný trh minulosťou?
Jednotný 500-miliónový európsky trh doteraz Britom ako členom EÚ umožňoval voľný prístup bez regulačných prekážok. Do budúcnosti sa však môže stať minulosťou. Britská vláda plánuje po brexite obmedziť pobyt a prácu cudzinov vrátane Slovákov. Nie je stále isté, či nové pravidlá budú platiť len pre nových, alebo aj pre súčasných prisťahovalcov. To sa nepáči Bruselu, pretože ide o obmedzovanie voľného pohybu osôb, za čo hrozí, že sa skončí bezcolný britský prístup na trhy EÚ. Britská premiérka tento týždeň však povedala, že voľný pohyb osôb medzi EÚ a Veľkou Britániou by mohol byť, prinajmenšom dočasne, zachovaný aj po brexite.
Britská vláda chce byť globálnym lídrom, a pre znemožnenie prístupu na trh únie sa chce orientovať na nové trhy. Jedným z nich je aj ten čínsky. Ešte počas minulého leta začal britský minister financií Philip Hammond rokovať s Čínou, kde krajina vidí ďalšie možnosti napojenia sa na ďalší obrovský trh zákazníkov. Veľkým čínskym bankám a podnikom by mohla Británia zabezpečiť lepší prístup na britský trh. Podľa britskej verejnoprávnej televízie BBC to je prvýkrát, čo sa Londýn pustil do takých významných rokovaní s druhou najväčšou ekonomikou sveta. Briti by mohli uľahčiť prístup čínskemu tovaru a investíciám do Británie, Čína by na revanš znížila obchodné prekážky pre britské tovary a firmy zo sektora služieb, ako je bankovníctvo alebo poisťovníctvo.
Po rozvode finančné vyrovnanie
Finálna dohoda o finančnom vyrovnaní medzi Veľkou Britániou a EÚ bude podľa slovenského rezortu financií závisieť najmä od formy dohody o prístupe na voľný trh a od rozhodnutia Britov zúčastniť sa na niektorých programoch EÚ najmä v oblasti vedy a výskumu. „Rovnako tak aj od spôsobu, akým sa obe strany vysporiadajú s aktívami (majetok EÚ) a pasívami (záväzky z minulosti),“ dodal rezort financií.
Najkonzervatívnejší scenár počíta s nulovými príspevkami Veľkej Británie do rozpočtu EÚ hneď po jej vystúpení. Zvyšné štáty EÚ by sa v takomto prípade museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej kasy, alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu EÚ. Veľká Británia patrí medzi čistých prispievateľov, a po jej vystúpení by v rozpočte EÚ priemerne chýbalo ročne približne desať miliárd eur.
„Ak by bol príspevok Veľkej Británie roku 2019, resp. 2020 nulový a výška rozpočtu EÚ by bola znížená len o príjem Británie z rozpočtu EÚ, tento výpadok by znamenal nárast príspevkov Slovenska o približne 60 miliónov eur ročne, čo predstavuje menej ako 0,1 percenta hrubého domáceho produktu. Neochota platiť viac do rozpočtu EÚ môže viesť k tlaku na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov sprevádzanému poklesom výdavkov EÚ, vrátane politík, v ktorých je Slovensko výrazným príjemcom. V praxi by to znamenalo zníženie výdavkov EÚ o viac ako 20 miliárd eur ročne. Z každej miliardy rozpočtu EÚ získa Slovensko približne 20 miliónov,“ vyrátalo slovenské ministerstvo financií.
Účet za brexit?
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nedávno vyhlásil, že britská vláda bude musieť za tzv. brexit zaplatiť únii takmer 60 miliárd eur. Ako účet za brexit a vyplatenie všetkých svojich záväzkov.
Zaujímavé v tomto kontexte sú aj údaje Európskej komisie, podľa ktorých príspevok do rozpočtu únie na jedného obyvateľa v roku 2014 bol najvyšší v prípade Luxemburska, nasledovalo Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Nemecko. Briti boli vzhľadom na celkový počet obyvateľov k príspevkom až na 14. priečke. Najväčšími čistými prispievateľmi do úniového rozpočtu sú v rámci krajín Nemci, potom Francúzi či Taliani.
„Na brexit by najvýraznejšie doplatilo Švédsko, no významný dosah by zaznamenalo aj Nemecko, Rakúsko a Holandsko, spolu ide o štáty, ktoré si v minulosti vyrokovali výnimku z britského rabatu. Britský rabat znamená, že príspevok Veľkej Británie sa zníži o približne 4 až 5 miliárd eur ročne. Túto sumu musia doplatiť zvyšné členské štáty, avšak Švédsko, Nemecko, Rakúsko a Holandsko iba v obmedzenej miere. Po vystúpení VB z EÚ a zániku britského rabatu automaticky zanikne aj s ním spojená výnimka pre uvedené 4 štáty,“ vysvetlil rezort financií.