Spoločnosť Fraport, ktorá je prevádzkovateľom viacerých európskych letísk na čele s domácim Frankfurtom, získala podiel v sieti gréckych letísk v roku 2015. Za 1,23 miliardy eur si „predplatila“ ich kontrolu na obdobie 40 rokov.
Privatizácia leteckých terminálov na mnohých turistami vyhľadávaných ostrovoch a v mestách bola súčasťou podmienok uvoľnenia tretieho záchranného balíčka, ktorý Grécko ubránil pred bankrotom a vylúčením z eurozóny, teda spomedzi krajín používajúcich spoločnú menu euro.
Foto: Reuters, FRANCOIS LENOIR
Samotný Fraport chce počas štyroch rokov na modernizáciu gréckych letísk minúť 400 miliónov eur. Zvyšných 688 miliónov získa z úverov od konzorcia bánk na čele s Európskou investičnou bankou (EIB). Z tejto sumy však Fraport väčšinu použije na zaplatenie 40-ročného „prenájmu“ a len 280 miliónov použije priamo na stavebné práce. Modernejší ráz by mali získať letiská na ostrove Lefkada, na Kréte, Kavale, Kefalénii, Korfu, na Kose, Mitilini, Mykonose, Rodose, Samose, Santorini, Skiathose, v Solúne a na Zakynthose.
„Moderná infraštruktúra zohrá kľúčovú rolu v podpore zotavovania ekonomiky Grécka. To si vyžaduje trvalé investície, aby sa zabezpečilo, že dosahuje svoj úplný potenciál pri tvorbe pracovných miest,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
Foto: SHUTTERSTOCK
Úvery od EIB sa použijú na rozvoj letísk vrátane renovácie a modernizácie terminálov a na zlepšenie bezpečnosti a infraštruktúry letiskových plôch. Tieto investície podporia rozvoj turistického odvetvia, ktoré je kľúčovým motorom gréckej ekonomiky, dodala k tomu Európska komisia. Garantom úverov je rozpočet Európskej únie prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je jadrom Investičného plánu pre Európu.
Privatizácia letísk a ďalších dovtedy štátnych podnikov vrátane telekomunikácií a energetiky bola súčasťou podmienok pre poskytnutie finančnej pomoci. Grécko sa dostalo po prepuknutí finančnej krízy do existenčných problémov a na záchranu krajiny nakoniec museli zárukami za poskytnuté úvery prispieť prakticky všetci členovia eurozóny.
Grécko sa zaviazalo, že sprivatizuje štátny majetok v hodnote 50 miliárd eur. Pre vysoký verejný dlh krajiny a neistú situáciu v strednodobom horizonte sa však privatizéri do boja o akciové podiely nehrnuli. Veľká časť Grékov bola ostro proti privatizácii. Podľa nich tak krajina príde o svoje „rodinné striebro“ a strategické podniky a zahraniční investori v rámci ozdravenia týchto firiem budú hromadne prepúšťať.
Grécko nakoniec môže na zlej privatizácii prerobiť, podobne ako Slovensko, hoci aj zlé riadenie firiem štátom nebolo dobrým stavom. Slovensko na privatizáciu pristúpilo, ale vo viacerých prípadoch ekonomicky výrazne prerobilo.
Scenár bol väčšinou taký, že privatizéri si cez regulačný rámec a privatizačné zmluvy zaistili nárast cien komodity, ktorú predávali, a potom sa im vložené peniaze vrátili už o pár rokov a zaplatili to všetko bežní Slováci napríklad cez drahšie energie. Je otázne, či Slovensko v tom čase malo na výber a dostalo by sa do elitného klubu EÚ aj keby neprivatizovalo. Napríklad v susednom Česku vláda odmietla predať kľúčový energetický podnik ČEZ.
V prípade Grécka najmä Nemecko tlačí na urýchlenie procesu privatizácie. Vznikol pre to nový štátny fond Hellenic Company of Assets and Participations (HCAP), ktorý funguje podobne ako niekdajší slovenský Fond národného majetku. Cez HCAP získala napríklad čínska spoločnosť Cosco aténsky prístav Pireus. Do súkromných rúk sa majú ešte dostať aj elektrárne PPC, aténske metro Attica, zbrojárska spoločnosť Elbo či železničná spoločnosť OSE.