Trump nie je ani zástancom Parížskej dohody, ku ktorej sa zaviazalo takmer 200 štátov sveta vrátane USA, ale aj Slovenska. Dohoda hovorí o tom, že krajiny majú radikálnejšie znižovať emisie skleníkových plynov. Podľa Trumpa majú podobné dohody o klíme len devastujúce účinky na pracovné miesta v USA. Dohoda nadobudla platnosť 5. novembra minulého roka. Celý proces vystúpenia „nespokojnej“ krajiny trvá až štyri roky. Trump bude môcť odstúpiť dva mesiace pred koncom svojho štvorročného mandátu. „Zrušíme Parížsku dohodu o klíme a prestaneme platiť americké peniaze na programy OSN (Organizácia spojených národov) ohľadom globálneho otepľovania,“ povedal Trump ešte v máji minulého roka na konferencii o energetike v Severnej Dakote.
Parížska dohoda je dôležitá
Spojené štáty americké ako jeden z najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia za zaviazali v rámci Parížskej dohody do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Navyše sa majú vlády rozvinutých krajín vrátane USA do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne.
Takmer 200 krajín sveta vrátane Slovenska chce do konca storočia udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote ešte o pol stupňa nižšej v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Dohoda, ktorá má po ratifikácii od roku 2020 nahradiť Kjótsky protokol (z roku 1997), je výsledkom rokovaní parížskej konferencie OSN o ochrane klímy z roku 2015.
Ak by svet nepristúpil na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí do roku 2030 vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie počet extrémne chudobných ľudí o 100 miliónov. Nielen zmena klímy, ale aj prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď priemerne jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a takmer miliarda ľudí stále žije z 1,25 dolára denne.
Ochranári sa búria
Tohtotýždňový Trumpom podpísaný dekrét, ktorý má ukončiť reguláciu emisií z tepelných elektrární či obmedzenia ťažby uhlia, chcú aktuálne žalovať viaceré ekologické organizácie. Nariadenie, ktoré Trump nazval Energetická nezávislosť, okrem iného uvoľňuje obmedzenia na poskytovanie federálnych pozemkov na ťažbu uhlia, na ktoré Obama pred rokom vyhlásil trojročné moratórium.
Cieľom dekrétu je otvorenie cesty k zrušeniu Obamovho Plánu čistej energie. Plán, ktorým Obama v roku 2014 zaviazal americké tepelné elektrárne na obmedzenie škodlivých emisií do roku 2030 o tretinu oproti stavu z roku 2005, nebol pre žaloby ťažobných spoločností a štátov ovládaných republikánmi nikdy uvedený do praxe. Zlikvidovať ho teraz má práve EPA, ktorej vedením Trump po januárovom nástupe do funkcie poveril Scotta Pruitta, označovaného za popierača klimatických zmien. „Ľutujeme, že Spojené štáty odstraňujú hlavný pilier svojej politiky v oblasti klímy – Plán pre čistú energiu,“ povedal na margo Trumpových plánov eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Caňete.
Sporné ropovody dostali zelenú
Trump ešte v januári tohto roka krátko po nástupe do funkcie podpísal exekutívne príkazy, ktorými chce pokračovať vo výstavbe kontroverzných ropovodov Keystone XL a Dakota Access. Kým Obama bol odporca výstavby, Trump viac ako na prírodu aj v tomto prípade pozerá na podporu energetického sektora a celkovo biznisu.
Trumpov počin je dobrá správa pre producentov ropy, nakoľko projekty by mali zrýchliť dodávky suroviny na jednej strane z kanadských ropných pieskov do rafinérií na brehu Mexického zálivu (Keystone XL) a na druhej strane zo Severnej Dakoty do rafinérií v štáte Illinois (Dakota Access). Indiánsky kmeň Siouxov, ktorý žije práve v Severnej Dakote, sa opäť snaží právnou cestou zablokovať výstavbu ropovodu Dakota Access. Podľa Trumpa by mal byť ropovod prevádzkyschopný počas dvoch mesiacov. Ropovod Dakota Access za 3,8 miliardy dolárov je takmer 1¤900 kilometrov dlhý projekt vedúci cez štyri americké štáty. Je takmer dokončený, zostáva len úsek, ktorý križuje zdroje pitnej vody zásobujúce rezerváciu Siouxov Standing Rock. Podľa Siouxov by ropovod narušil posvätné územia, kde sú pochovaní ich predkovia, a ohrozil by zdroje pitnej vody.
Trump takisto plánuje výrazne podporovať ťažbu bridlice v USA. Ak sa mu to podarí, môže to ovplyvniť ceny ropy vo svete natoľko, že zase budú na rekordne nízkych úrovniach. Zatiaľ to však nehrozí. Podľa analytika nie je možné, aby USA boli v tomto smere úplne sebestačné. „Spotreba ropy v USA je na úrovni 19 miliónov barelov denne, pričom produkcia ropy v USA je 9 miliónov barelov denne. Spojené štáty budú naďalej závislé od importu ropy. V prípade plynu však môžu byť sebestačné,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Ohrozená Afrika a India
Trump sa v prípade klimatických zmien správa, akoby boli USA uzatvorenými štátmi, ktorých aktivity neovplyvňujú zvyšok sveta. Opak je však pravdou. Britská nezisková organizácia Oxfam dlhé roky upozorňuje na to, že bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie klimatické zmeny postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo zvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent. Vážne postihnutá by bola aj Južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí.
Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd.
Najviac znečisťujú ovzdušie práve ľudia na opačnom konci príjmového rebríčka. Oxfam tvrdí, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy.