Išlo o mrazené kuracie prsia, ktoré našli v skladoch v Bratislave. Na Slovensko bolo dovezených 21 ton tohto výrobku.
Informovala o tom ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na brífingu spolu s ministrom zdravotníctva SR Tomášom Druckerom. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) aj naďalej pokračuje v rozsiahlych kontrolách brazílskeho mäsa na Slovensku.
Foto: Pravda
„Na Slovensko bolo cez Holandsko a Poľsko dovezených až 21 ton tohto nakazeného brazílskeho mäsa. Naši veterinárni inšpektori okamžite nariadili jeho sťahovanie, bolo totiž rozdistribuované do 54 reštaurácií po krajine,“ oznámila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Spolu s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom preto apelujú na spotrebiteľov, aby nepozerali pri kúpe potravín len na cenu, ale investovali aj do svojho zdravia.
Až 17 nevyhovujúcich výrobkov
V rámci preventívnych opatrení agrorezort nariadil predaj brazílskeho mäsa okamžite pozastaviť. Počet kontrolovaných vzoriek ŠVPS vzrástol z 237 na 341 produktov.
„Doterajšie laboratórne testy preukázali 17 nevyhovujúcich vzoriek. V jednom z brazílskych produktov značky SAERA mrazené kuracie prsia bez kosti, bez kože, bez innerfiletu, solené, v dvojkilogramovom balení od spoločnosti Agricolla Jandelle sme zistili salmonelu kmeňa Heridelberg,“ povedal šéf potravinovej inšpekcie Bíreš.
Tento kmeň salmonely nie je podľa Bíreša typický pre Európu, ale pre USA a Kanadu.
„Opýtame sa Európskej komisie a tiež Brazílie, či nejde o reexport kuracieho mäsa,“ povedal Bíreš. Objav tohto druhu salmonely ukazuje, ako komplikovane dnes potraviny putujú hore dole z kontinentu na kontinent a po absolvovaní tisícok kilometrov sa konečne dostanú na stôl spotrebiteľa.
„Obídu pol zemegule, kým sa dostanú do Európskej únie cez iné krajiny, preto treba byť veľmi opatrný,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Matečná a pripomenula, že „najväčšiu istotu bezpečného a kvalitného mäsa majú spotrebitelia pri kúpe slovenského mäsa“.
Kontroly pokračujú
"Kontroly vykonávame aj naďalej, zameriame sa najmä na prevádzkovateľov, ktorí vlastnia sklady a obchodujú s touto komoditou vo väčšom množstve a dodávajú ho reštauráciám a konečným spotrebiteľom,“ uviedol predseda ŠVPS Jozef Bíreš.
Testy na konzervačné látky, aj na prítomnosť salmonely stále pokračujú. Pri žiadnych z testovaných vzoriek zatiaľ neboli objavené chemické látky, ktorými sa v Brazílii malo upravovať pokazené mäso.
Kontrolu v spoločných stravovacích zariadeniach, ako sú reštaurácie, bistrá či školské prevádzky vykonáva Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚZV), ktorý doposiaľ vyšetril 62 vzoriek brazílskeho mäsa. „Ku dnešnému dňu sme vykonali zhruba tritisíc kontrol v 2 900 zariadeniach spoločného stravovania. Našli sme tri vzorky, ktoré boli potvrdené na salmonelu. V tomto prípade išlo o hlbokomrazené hydinové výrobky,“ uviedol minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker.
Doterajšie laboratórne testy preukázali 17 nevyhovujúcich vzoriek. V brazílskych produktoch značky SAERA od spoločnosti Agricolla Jandelle sme zistili salmonelu kmeňa Heridelberg.Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Išlo najmä o hlbokomrazené kuracie mäso, osolené mäso a kuracie pečene. Podľa Druckera je podstatné, že ÚVZ doposiaľ u obyvateľov nezaznamenal žiadny zvýšený výskyt ochorenia na salmonelózu.
Posvietia si aj na antibiotiká
Slovensko bolo prvou z európskych krajín, ktorá začala s mimoriadnymi kontrolami dodávok brazílskeho mäsa. Otázkou však je, ako sa mäso kontroluje na vstupe do Európskej únie, teda predovšetkým v Holandsku, cez ktoré sa dostáva na starý kontinent zhruba 80 percent brazílskeho mäsa, ďalšími vstupnými krajinami sú Belgicko a Nemecko.
Ministerka pôdohospodárstva v tejto súvislosti konštatovala, že únia má síce patričnú potravinovú legislatívu, ale kontrola na príjme bude zrejme nedostatočná. Európska komisia vyzvala teraz „krajiny na príjme“, aby zvýšili kontrolu brazílskeho mäsa. Jozef Bíreš povedal, že Holandsku, Nemecku a Belgicku Brusel odporúčal robiť stopercentnú fyzickú a dokladovú kontrolu a 50-percentnú v laboratóriách. Dotknuté štáty sa však údajne ohradili, „ako to majú zvládnuť“.
Európske škandály s potravinami
3/2017 – V mrazených kuracích prsiach z Brazílie zistili slovenskí veterinári prítomnosť salmonely
2/2017 – Laboratórne testy na Slovensku či v Maďarsku preukázali, že pod tou istou značkou a v tom istom obale sú potraviny nižšej kvality oproti potravinám v Rakúsku
4/2016 – Na letisku v Bruseli stopli dovoz opičieho mäsa z Indonézie, olív zafarbených síranom meďnatým a kuracích vnútorností napustených formalínom
4/2015 – Salmonela v kuracích prsiach z Poľska. Identifi kačné označenie výrobcu je PL 12030323
11/2013 – Niekoľko ton brazílskych kuracích pŕs s antibiotikami v reštauráciách či vo vývarovniach
9/2013 – Poliaci mali kŕmiť hovädzinu nepovolenou mäsokostnou múčkou s rizikom choroby šialených kráv
6/2013 – Antibiotiká v poľskej hydine – bežnou praxou chovateľov malo byť zaraďovanie antibiotík ako stimulátorov rastu do kŕmnych zmesí
3/2013 – Afl atoxíny v nemeckých mliečnych výrobkoch – výrobky obsahovali rakovinotvorné spóry z plesní
2/2013 – Koňacina namiesto hovädziny – Európou otriasol škandál s falšovaním mäsa
1/2013 – Jed na hlodavce v poľských cukrovinkách – trubičkách či oplátkach
2012 – Nekvalitné poľské kuracie prsia – našli sa výrobky bez označenia, s pochybným vzhľadom a rizikom salmonely či s obsahom antibiotík
2012 – Poľské sušené vajcia – neoznačené výrobky, riešilo sa, či nespôsobujú rakovinu
2012 – Poľská cestárska soľ – megaškandál, soľ mohli obsahovať rôzne poľské výrobky
2011 – Baktéria E.coli v zelenine – nie je jasné, z akej krajiny sa problém šíril, vyžiadal si len v Nemecku 40 životov
2011 – Dioxínová aféra v Nemecku – Rakovinotvorné prídavky do krmív sa ukázali vo vajciach aj kuracom a bravčovom mäse
2001 – Choroba šialených kráv – epidémia vypukla vo Veľkej Británii a spôsobila niekoľko obetí
Podvody, ktoré sa diali v brazílskych mäsokombinátoch, ukazujú, ako je obchod s takou citlivou potravinou, ako je mäso, ľahko zraniteľný. Slovensko je dedičom československej veterinárnej a hygienickej školy, ktorá úzkostlivo dbala na čistotu a poriadok, ktoré na farmách a v mäsokombinátoch kontrolovali veterinári.
Teraz pod tlakom nových a nových zistení chystá Štátna veterinárna a potravinová správa rozšírenie testov nielen na salmonelu, ale chce preveriť, či v mäse nie sú zvyšky antibiotík, hormonálnych prípravkov a stimulátorov rastu. A keďže sa brazílske mäso „pralo“ v chemických roztokoch, aby sa zastreli hnilobné procesy, preverí sa aj mikrobiológia mäsa.
To všetko si však vyžaduje značné prostriedky a Štátna veterinárna a potravinová správa, ako aj Úrad verejného zdravotníctva neoplývajú práve nadmernými rozpočtami. Koniec koncov ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná konštatovala, že „finančné, personálne a možnože aj technické zabezpečenie oboch inštitúcií nie je dostatočné“.
Úrad vyšetruje o aký typ salmonelózy ide
Zástupkyňa hlavného hygienika ÚVZ Iveta Trusková uviedla, že okrem troch identifikovaných podozrení na salmonelózu, úrad vyšetruje o aký typ salmonelózy ide. „Našli sme tam mikróby, ktoré predstavujú riziko, ale treba si povedať, že tepelná eliminácia a dostatočná úprava zdravotné riziko dokáže odstrániť,“ dodala. Podľa nej je dôležité verejnosť upozorniť, aby dodržiavala dôkladnú hygienu a dostatočnú tepelnú úpravu mäsa.
„Zdôrazňujem, že mäso zo Slovenska je pod prísnou kontrolou našich veterinárnych inšpektorov od bitúnkov až po pulty. U mäsa, ktoré prešlo pol zemegule a vstúpilo do Európskej únie cez iné krajiny treba byť veľmi opatrný. Spotrebitelia, pýtajte sa odkiaľ pochádza mäso, ktoré vám servírujú v reštauráciách, na tieto informácie máte plné právo,“ vyhlásila Matečná. Európska komisia pre kauzu s brazílskym mäsom už vyzvala členské štáty, aby zvýšili kontrolu dovozu.
Eldorádo dovozcov
Problém s pochybnou kvalitou a zdravotnou neškodnosťou dovážanej hydiny by sa ľahko riešil, keby ju z trhu mohla vytlačiť domáca produkcia. No ak tá kryje slovenskú spotrebu len čosi viac ako spolovice, nemožno sa čudovať, že slovenský trh sa stal eldorádom dovozcov.
Je to aj preto, že spomedzi krajín visegrádskej štvorky je slovenské hydinárstvo najmenej dotované z národných zdrojov. Prostredníctvom tzv. štátnej pomoci idú do hydinárstva v porovnaní s okolitými krajinami minimálne prostriedky.
Ministerka pôdohospodárstva povedala, že bude žiadať pre pôdohospodárstvo vyšší rozpočet. Je však aktuálne najskôr pre rok 2018 a teraz sa píše rok 2017. Kontroly sú nevyhnutné, no zmenu prinesie až vyššia domáca výroba a nielen hydiny.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje teraz Národný potravinový katalóg. Práve cez túto inštitúciu by sa malo zabezpečiť zásobovanie čerstvými, teda slovenskými mäsovými a mliečnymi výrobkami, ovocím a zeleninou školských jedální, nemocníc, domov dôchodcov. V nich teraz prevládajú potraviny z dovozu.