Prvou ranou a akýmsi budíčkom pre prezidenta USA bolo, keď ho pri rušení zdravotnej starostlivosti nazývanej Obamacare zradili aj niektorí členovia Republikánskej strany a nepodporili ho. „Dnes sme sa všeličo dozvedeli o lojalite,“ povedal prekvapene Trump minulý týždeň, keď mu nevyšlo splnenie jedného z kľúčových predvolebných sľubov, ktorý mu dopomohol k výhre vo vlaňajších prezidentských voľbách.
Investori sa podľa agentúry Reuters obávajú o osud ďalších reforiem. Dolár sa ešte na začiatku tohto roka posilňoval hlavne vďaka očakávanej reforme daní a zvýšeniu rozpočtových výdavkov, ale v poslednom období sa výrazne oslabuje. Ešte na začiatku roka bol kurz na úrovni 1,04 dolára za 1 euro a očakávalo sa dosiahnutie parity. Teraz je kurz už 1,08.
Trump priznal, že v podnikaní sa mu darilo uzatvárať dohody ľahšie ako v politike. „Bol to raketový vzostup, ktorý spravil z Trumpa amerického prezidenta. Napriek všetkým obavám dokázal presvedčiť Američanov, že je tá najlepšia voľba. Po poslednom fiasku sa však zdá, že vrchol jeho politickej moci je už za nami. Následky budú veľké aj pre finančné trhy,“ tvrdí analytik Trim Broker Ronald Ižip. Navyše má Trump podľa aktuálneho prieskumu Gallupovho inštitútu najnižšiu podporu verejnosti. Jeho prácu schvaľuje len 36 percent Američanov.
Podľa ekonómov sa začínajú v USA prejavovať dôsledky populizmu. „Populistickí politici ponúkajú zjednodušené a na prvý pohľad príťažlivé riešenia rôznych problémov, ktoré však životnú úroveň v konečnom dôsledku zhoršia,“ vysvetlil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Niektoré Trumpove návrhy v oblasti podpory infraštruktúrnych projektov, ako aj radikálneho zníženia daní pre ľudí a firmy sa však zaraďujú medzi tie, ktoré, naopak, môžu životnú úroveň Američanov v najbližších rokoch zvýšiť. Ukazuje sa však, že tieto predvolebné sľuby Trumpa môžu dopadnúť nakoniec rovnako ako rušenie Obamacare. Teda fiaskom.
„Plán na obnovu infraštruktúry je logický, pretože nové projekty by priniesli zisk predovšetkým domácim podnikom a občanom. A hlavne by výsledky tohto plánu bolo ihneď vidieť. Nové cesty, mosty či železnice si všimne každý volič. Problém však je, že nová vláda musí spolu s plánovaným zvýšením výdavkov myslieť i na príjmovú stránku. To znamená, že nesmie znižovať dane tak radikálne, ako Trump v predvolebnej kampani navrhol. Pri súčasnom deficitnom rozpočte si USA musia vybrať- zvýšenie infraštruktúrnych výdavkov za súčasného zníženia daní je nereálny plán,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Sľuby verzus realita
Trump predstavil ešte počas predvolebného súboja novú americkú stratégiu pre väčší ekonomický rast a prosperitu, ktorú chce dosiahnuť tak, že sa sústredí prioritne na domácich podnikateľov a „uzatvorí sa“ pred svetom. Je totiž proti väčšej globalizácii, odmieta väčšiu liberalizáciu s Európskou úniou.
Trumpov ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, pričom Trump ho chce zosekať na trojstupňové. Tým najbohatším chce ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Jeho investičný plán, s ktorým sa prezentoval na predvolebných stretnutiach s Američanmi, má byť v objeme až bilióna dolárov. Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodovú sieť. Otázne je, kedy a či vôbec sa mu takisto podarí naplniť ďalší z predvolebných sľubov, a to zvýšiť minimálnu mzdu, ktorá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Jeho predstava je jej zvýšenie na 10 dolárov za hodinu.
Realita je však momentálne taká, že by mal v prvom rade podľa ekonómov riešiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Americký vládny dlh už presiahol 106 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalej rastie. Dostal sa cez úroveň 20 biliónov dolárov a najbližšiu dekádu je naplánovaný jeho nárast o ďalších 10 biliónov dolárov. „Kedysi, keď s podobnou iniciatívou prišiel bývalý americký prezident Ronald Reagan, to nebol problém. Vládny dlh bol na úrovni 30 percent HDP. Lenže teraz sa zdá, že odpor k zvyšovaniu dlhu aj zo strany republikánov môže byť zásadný. Práve tí spôsobili v roku 2011 krízu, ktorá priviedla USA blízko bankrotu. A táto situácia sa môže už čoskoro opakovať,“ skonštatoval Ižip.
Prečo práve Obamacare?
Trump dlhé mesiace deklaroval, že chce zrušiť zdravotnícku reformu bývalého prezidenta Baracka Obamu. Tzv. Obamacare sprístupňuje zdravotnú starostlivosť 48 miliónom Američanov bez zdravotného poistenia. „Aktuálne zmietnutie Obamacare zo stola spôsobilo vláde výpadok pol bilióna dolárov, ktorý bude musieť nejako nahradiť. Je to pravdepodobne len začiatok veľkej blokády, keď táto skupina poslancov začne bojkotovať všetky vážnejšie reformy. Trumpove zmeny tak môžu veľmi rýchlo skončiť vo fáze fantastických vízií a nádejí. A nielen to, americká vláda sa už čoskoro dostane do oveľa väčších problémov točiacich sa okolo bankrotu USA. Trump má proti sebe nielen absolútne zjednotených demokratov, ale aj silnú skupinu republikánskych odpadlíkov. Ak rýchlo neukáže svoje umenie dohody v realite, už o pár mesiacov môže byť z neho politická mŕtvola. A môže sa začať venovať golfu, podobne ako to spravil Obama,“ poznamenal Ižip.
Dôležití bratia Kochovci
Problém je, že dôležité slovo pri prijímaní zásadných zmien majú v USA bratia Kochovci. „Miliardári Kochovci vlastnia Koch Industries, druhú najväčšiu súkromne držanú firmu v USA. Sú jednými z najväčších politických sponzorov v krajine, keď len na posledné voľby darovali 250 miliónov dolárov. Na voľby do Kongresu v roku 2018 plánujú spolu s ďalšími 500 bohatými sponzormi darovať ďalších 400 miliónov dolárov. Kochovci teraz povedali jasne – tí, ktorí budú hlasovať za zmenu Obamacare, od nás nedostanú nič,“ dodal Ižip.
Bratia Kochovci sú napríklad aj proti tomu, aby sa zdaňovali importy do USA, čo malo priniesť vláde daňové príjmy vo výške viac ako bilión dolárov. Podobne kontroverzný sa podľa nich stal aj zákaz príchodu migrantov zo siedmich moslimských krajín. Trump aj podľa amerických médií pri Obamacare okúsil začiatok veľkej blokády skupiny republikánskych poslancov napojených na bratov Kochovcov, ktorí s Trumpom nemajú dobré vzťahy.