Spor šejkov zlacňuje palivá

Slovenskí vodiči budú opäť raz profitovať z vojny ropných mocností o udržanie si trhového podielu. Čerpacie stanice na Slovensku už v posledných troch týždňoch znižovali ceny benzínu či nafty, no išlo skôr len o kozmetické úpravy. Tentoraz by však mali motoristi pocítiť výraznejšie vo svojich peňaženkách fakt, že na trhu je opäť raz viac ropy, ako sa jej spotrebuje.

28.03.2017 07:00
ropa, cena, palivo, šejkovia Foto:
Ilustračné foto.
debata (21)

„Pokles cien ropy začiatkom mesiaca sa už prejavil aj na slovenských čerpacích staniciach. Priemerná cena 95-oktánového benzínu sa už dostala pod úroveň 1,30 eura, a predpokladám, že má priestor poklesnúť ešte o 3 až 4 centy. Ceny nafty sa pohybujú okolo sumy 1,15 eura, a myslím si, že by mohla ešte v najbližšom čase poklesnúť o 2 až 3 centy,“ predpokladá analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Dôvodom pokračujúceho poklesu ceny ropy je vysoká produkcia v Spojených štátoch amerických a rast tamojších zásob na rekordne vysokú úroveň. Alternatívni bridlicoví ťažiari chcú z trhu postupne vytláčať ropné mocnosti, ako je Saudská Arábia či Rusko. "Aktivita amerických ťažobných spoločností rastie. Náklady na produkciu ropy v posledných dvoch rokoch poklesli o 50 percent, čo znamená, že mnohé ropné spoločnosti sú momentálne v zisku a oplatí sa im zvyšovať produkciu.

Masívne zatváranie ropných vrtov sa dá očakávať až pri poklese ceny ropy na burze v New Yorku pod 40 dolárov za barel. Teraz je cena 48 dolárov za barel," povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Z lacnej ropy ťažila aj slovenská ekonomika. Podľa expertov z Oxfordu práve slovenské mimoriadne otvorené hospodárstvo závislé od ropy, ale aj od exportu áut, získalo v roku 2016 k dobru asi jeden percentuálny bod. V prepočte to predstavuje zhruba 70 miliónov eur navyše do štátnej kasy. Na konci minulého roka stál podľa údajov Štatistického úradu SR 95-oktánový benzín 1,30 eura. Cena 98-oktánového benzínu bola priemerne 1,509 eura za liter. Nafta stála na konci vlaňajška 1,165 eura.

Šejkovia sú nespokojní

Členovia OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), ktorému velí Saudská Arábia, sa ešte koncom vlaňajška dohodli na tom, že stanovia kvóty na produkciu ropy, aby vyrovnali dopyt a ponuku na trhu. Extrémne nízke ceny ropy totiž zrážali niektoré chudobnejšie krajiny, ktorých príjmy sú odkázané práve na čierne zlato – napríklad Venezuela -, na kolená.

V januári tohto roka dodržiavali dohodu o znížení produkcie z viac ako 90 percent. Bez zahrnutia Nigérie a Líbye, ktoré majú z dohody výnimku, sa produkcia OPEC dostala tesne pod 29,9 milióna barelov denne. Z októbrovej úrovne, na ktorú sa dohoda vzťahuje, sa tak produkcia znížila asi o 1,1 milióna barelov denne. Celková ťažba krajín OPEC sa v januári podľa správy znížila približne na 32,1 milióna barelov denne, z decembrových 33 miliónov.

K dohode OPEC sa pripojili aj niektoré nečlenské krajiny, ktorých produkcia by mala klesnúť o 558-tisíc barelov denne. Rusko sa zaviazalo, že v prvej polovici tohto roka zníži ťažbu o 300-tisíc barelov denne. Ruské ministerstvo energetiky začiatkom februára oznámilo, že ťažba ropy v Rusku v januári klesla o 100-tisíc barelov, na 11,11 milióna barelov denne. Nateraz neplánujú ísť s produkciou ešte nižšie.

V posledných týždňoch sa však situácia začala meniť. K horšiemu pre ropné veľmoci, k lepšiemu pre samotných vodičov. „Za ostatným poklesom cien ropy rádovo o desať percent stojí tvrdohlavo vysoký stav zásob vo svete napriek tomu, že OPEC a ďalší vybraní producenti obmedzili ťažbu. Zároveň trhy začali spochybňovať, do akej miery bude dohoda o znížení dodržiavaná. A to najmä potom, keď Saudská Arábia vyjadrila nespokojnosť nad dodržiavaním dohody od ostatných participantov. Vyhlásila, že nechce niesť sama toto bremeno na úkor straty trhového podielu,“ skonštatoval Pánis.

Pomôže predĺženie dohody?

Členovia OPEC sa v rámci vlaňajšej dohody o obmedzení ťažby dohodli, že bude platiť od 1. januára na šesť mesiacov. Za ten čas majú znižovať ťažbu o 1,2 milióna barelov denne, aby podporili ceny. Zdroje agentúry Reuters však najnovšie uviedli, že členovia OPEC sú čím ďalej, tým viac naklonení, aby bola dohoda predĺžená. Požadujú však, aby sa k tomu pripojili aj nečlenské krajiny. „Považujeme za veľmi nepravdepodobné, že sa Rusko bude na predĺžení dohody o znížení ťažby aktívne podieľať,“ uviedli analytici Commerzbank. Investori by podľa nich nemali spájať svoje nádeje s predĺžením dohody.

Na nižšiu cenu ropy tlačí aj Čína. Krajina si stanovila na tento rok cieľ dosiahnuť rast ekonomiky o 6,5 percenta. Vlani tento cieľ predstavoval úroveň zhruba 7 percent, nakoniec však tamojšie hospodárstvo porástlo menej, a to o 6,7 percenta. Spomalenie najväčšej ázijskej ekonomiky by mohlo mať negatívny dosah na dopyt po rope. Podľa analytika Trim Broker Ronalda Ižipa môže byť problém s čínskou ekonomikou nakoniec ešte väčší. „Ak Čína spomaľuje, otázkou je, kto ju nahradí. Len za minulý rok sa v Číne vytvorili úvery v objeme troch biliónov dolárov. Ak sa pozrieme na USA a Európu, zistíme, že tieto dve ekonomické veľmoci dokázali spoločne vytvoriť úvery iba v hodnote 800 miliárd dolárov. Ak sa do finančného stresu dostane Čína, dostane sa do neho celý svet,“ skonštatoval Ižip.

Vojnu začal Rijád

Najväčší producent ropy Saudská Arábia ešte v lete roku 2014 začala tzv. cenovú ropnú vojnu. Chcela si udržať trhový podiel a vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov z USA. Kým v lete v roku 2014 stála ropa viac ako 115 dolárov za barel, začiatkom roka 2016 sa cena dostala k úrovni 30 dolárov za barel. Rijád má momentálne jeden z najnižších nákladov na ťažbu čierneho zlata, a preto si mohol v posledných dvoch rokoch dovoliť tlačiť aj na zvyšovanie ťažby, a tak aj na extrémne nízke ceny ropy. Už pred pár mesiacmi sa však začalo ukazovať, že aj on je so silami na konci, aj napriek slušným štátnym rezervám. Medzinárodný menový fond upozornil, že pri nízkych cenách ropy by mohol Rijád zažiť bankrot, a to do piatich rokov. V krajine rastie nespokojnosť, množia sa sociálne konflikty. Pokles ceny ropy zvýšil naliehavosť reforiem v krajine.

Po tom, čo chvíľu vyzeralo, že sa OPEC a nečlenské krajiny OPEC dohodli a cena ropy išla smerom nahor, sa šejkovia opätovne rozhodli zabojovať o trhový podiel. V polovici marca tohto roka Saudská Arábia ohlásila, že zvyšuje svoju produkciu ropy. Odôvodnila to tým, že ostatné štáty dohody nedodržiavajú kvóty tak, ako sa dohodlo. Navyše sa čoraz viac obávajú toho, že nové technológie pomáhajú Američanom zvýšiť ťažbu z nekonvenčných zdrojov. To spolu s čoraz efektívnejšou spotrebou paliva previedlo Rijád k záveru, že éra rýchlo rastúcich cien ropy sa končí. Krajina sa preto snaží udržať si svoj podiel na svetovom trhu. Radšej napumpuje viac ropy za nižšiu cenu, aby v budúcnosti nemusela ťažiť menej, lebo nemá odberateľov. Vyššie ceny ropy môžu do budúcnosti vrátiť úplne do hry amerických producentov bridlicovej ropy.

Lacné palivá na Slovensku nikdy nebudú

Aj keby cena ropy na svetových komoditných trhoch sa opäť prepadla k historickým minimám, slovenskí motoristi by to v plnom rozsahu nepocítili. Do výslednej ceny, ktorú platia na čerpacích staniciach, sa zarátavajú viaceré položky. Ide o spotrebnú daň vo výške 20 percent, ako aj poplatok do štátnych hmotných rezerv, ktorý predstavuje dva eurocenty na liter. Na jeden liter benzínu je spotrebná daň bez ohľadu na cenu samotnej suroviny približne 0,55 eura a na jeden liter nafty je asi 0,39 eura.

Navyše s predajom pohonných látok sú spojené aj náklady a marža predajcu. Benzín či nafta sa musia na čerpaciu stanicu dopraviť, uskladniť a náklady sú okrem iného spojené aj s prevádzkou samotnej čerpacej stanice, ktorá si k tomu priradí ešte svoju ziskovú maržu. Tá sa pohybuje v rozmedzí 1 až 4 percent z výslednej ceny.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #benzín #nafta #ropa #palivá #šejkovia