Priame investície z Číny v Európskej únii vlani vzrástli o 77 percent na viac než 35 miliárd eur. Podľa štúdie spoločností Rhodium Group a Mercator Institut vlani z Číny odišiel do zahraničia rekordný objem investícií, takmer 200 miliárd dolárov. Zaujímavosťou je, že čínski investori za rok 2016 vynaložili na akvizície v EÚ štyrikrát viac peňazí ako európski investori v Číne.
„Globálni investori sa sústreďujú na americkú, európsku či japonskú ekonomiku. No svetový ekonomický rast po kríze ťahá najmä Čína,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip. Najnovšie plánujú Číňania ovládnuť košický závod U. S. Steel Košice. Americkí majitelia U. S. Steelu a zástupcovia čínskej spoločnosti He Steel Group začiatkom tohto roka podpísali memorandum o porozumení v Pittsburghu. Košické oceliarne na východe Slovenska zamestnávajú aktuálne viac ako 10-tisíc ľudí a nepriamo cez subdodávateľov ďalších 2-tisíc.
Aj vlani na jeseň slovenské ministerstvo financií informovalo, že čínska firma CEFC Direct Investment Company, najväčšia čínska investičná spoločnosť, ktorá je podporovaná čínskou vládou, chce investovať najmä do oblastí energetiky, strojárstva, logistiky a cestovného ruchu.
Číňanom sa ponúka napríklad aj výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Projekt sa však stále odsúva. V súvislosti s čínskymi investíciami sa spomína aj bratislavské letisko a kúpele v Piešťanoch. Premiér Robert Fico vidí najmä v doprave a cestovnom ruchu najväčšie príležitosti pre čínskych investorov na vloženie kapitálu.
Expanzia cez J&T
„Viac priamych zahraničných investícií, a je v zásade jedno, aká je krajina pôvodu, vytvára predpoklady na zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschopnosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže stať časom najdôležitejším trhom,“ skomentoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Číňania však pokukujú aj po iných sektoroch. Ešte v marci minulého roka vznikla dohoda, že šanghajská súkromná spoločnosť China Energy Company Limited (CEFC) získa 50-percentný podiel vo finančnej skupine J&T Finance Group (JTFG). Šanghajská firma CEFC ovládla aj najstarší český futbalový klub Slavia.
Čínsky investor pritom má akcie aj v slovensko-českej finančnej skupine J&T, ktorá zase vlastní pražskú Spartu. Vzniklo tak majetkové prepojenie medzi odvekými futbalovými rivalmi práve cez čínsky kapitál. V prípade zmieňovaného nákupu ide o pomerne lukratívny biznis. K Slavii patrí aj o zaujímavá nehnuteľnosť, nakoľko domáce zápasy hrá v najmodernejšom českom futbalovom stánku.
Analytik sa však domnieva, že expanzia Číny nemusí byť bez vážnejších ekonomických dosahov na samotnú krajinu. „Jej bankový sektor prudko zvyšuje množstvo peňazí v obehu, aby sa dokázali naplniť očakávania ekonomického rastu stanovené vládou. A tak Čína od roku 2005 stojí za tvorbou až polovice nového globálneho dlhu. Jej celkový dlh tvorí až štvrtinu toho svetového,“ tvrdí Ižip.
Minúta slávy biznisu Japoncov v Amerike
Podobne sa správalo aj Japonsko, keď na konci 80. rokov skupovalo pozemky či firmy po celej Amerike. „Táto minúta slávy postavená na obrovskom dlhu japonských bánk bola základom dlhotrvajúcej finančnej krízy v krajine vychádzajúceho slnka, ktorá trvá dodnes,“ skonštatoval Ižip.
Až 80 percent všetkého nového súkromného dlhu sa tvorí v Číne. Čína tak vystriedala Európu, ktorá bola v podobnej situácii v rokoch 2006 – 2008, keď európske banky masívne investovali do americkej bubliny nehnuteľností. „Len za minulý rok sa v Číne vytvorili úvery v objeme 3 biliónov dolárov. Ak sa pozrieme na USA a Európu, zistíme, že tieto dve ekonomické veľmoci dokázali spoločne vytvoriť úvery iba v hodnote 800 miliárd dolárov. Ak sa do finančného stresu dostane Čína, dostane sa doň celý svet,“ dodal Ižip.
Britský hospodársky inštitút CEBR nateraz tvrdí, že Čína by mohla vystriedať Spojené štáty na pozícii najväčšej ekonomiky sveta už v roku 2025, čo je o tri roky skôr, než sa doteraz odhadovalo. Tempo rastu čínskej ekonomiky dosiahlo minulý rok približne 6,7 percenta. Čína už nechce byť len montážnou dielňou sveta a má plán, ako sa presadiť za hranicami.
Svetová veľmoc v rámci svojho plánu Made in China chce do roku 2025 urobiť technologický prevrat v strojárstve, robotike a informačných technológiách. Keďže však nie je schopná technológie vyvíjať sama, obracia sa na technologicky vyspelé európske firmy.
Škrt cez plány Číny môže spraviť nový americký prezident Donald Trump. Ten zvažuje zaviesť clá na výrobky dovážané z Číny, ale aj ďalších krajín. Trump tak chce donútiť výrobcov, aby svoje závody presunuli do USA. Vzájomné clá by však mohli prerásť až do obchodnej vojny. Všetci čakajú na to, či Trump svoje slová o protekcionizme aj naplní.