Farmári nie sú pánmi na svojom vlastnom trhu

Slovenské poľnohospodárstvo stále čaká na oživenie, ale zatiaľ je realitou prešľapovanie na mieste a nie zvyšovanie miery sebestačnosti, ktorá mala podľa plánu predposledného ministra Ľubomíra Jahnátka (Smer) priniesť 17-tisíc pracovných miest a 80 percent potravín z vlastnej produkcie.

, 16.03.2017 07:00
sad zamrznuta uroda, matečná Foto: ,
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná tvrdí, že poľnohospodárstvo bolo nastavené zle celé roky.
debata (17)

Saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami a potravinami vlani dosiahlo rekordnú zápornú hodnotu 1,3 miliardy eur. Ani vyhliadky na tento rok nie sú ružové – podľa analýzy spoločnosti CEEC Research ešte aj tohto roku klesne výkon poľnohospodárstva o jedno percento.

O tom, čo robiť s poľnohospodár­stvom, ktoré prestáva držať krok nielen s konsolidovanými starými členskými krajinami bývalej EÚ-15, ale aj s krajinami V4, teda s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom, sa zamýšľali predstavitelia najlepších poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov spolu so súčasnou ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou i niektorými jej predchodcami.

Stav, v ktorom sa nachádza poľnohospodárstvo, označila Matečná za zložitý. Svoj prvý rok práce v rezorte prirovnala k hasičovi, ktorý hasil nielen problémy vyplývajúce z extrémov minuloročného počasia či kulminujúcej mliečnej krízy, ale aj „dôsledky toho, ako bolo poľnohospodárstvo nastavené celé roky“.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík opísal súčasnú situáciu slovami: „Máme pôdu, ľudí, zvieratá, ale výrobný potenciál nevieme realizovať. Za posledných dvadsať rokov klesla poľnohospodárska produkcia o 12 percent a slovenskí poľnohospodári opúšťajú postavenia dominantného hráča na vlastnom trhu.“

Prídu nezávislí ekonómovia

„Potrebujeme porovnateľné podmienky pre podnikanie voči vonkajšiemu prostrediu, nejde len o podpory, ale aj o dane a odvody, inak ťažko budeme konkurovať zahraničiu. Ak máme zostať na trhu, potrebujeme otočiť celú Spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá je nastavená demotivačne,“ povedal Semančík.

Zeleninár z Kráľovej pri Senci Juraj Máčaj mladší sa spýtal, ako sa plní Akčný plán rozvoja poľnohospodárstva do roku 2020 a či sa vyhodnotí. Ministerka Gabriela Matečná odvetila, že „vyhodnotenie musíme urobiť.“ V snahe, aby bolo maximálne objektívne, ho majú pripraviť nezávislí ekonómovia. Od leta plánuje ministerstvo vytvoriť Inštitút poľnohospodárskej politiky, ktorý by mal zároveň okrem analýzy pripraviť aj stratégiu previazanú na opatrenia po roku 2020.

V tíme, ktorý má posúdiť stav slovenského poľnohospodárstva, by mali byť aj odborníci zo zahraničných pracovísk. Matečná v tejto súvislosti konštatovala, že „mnohí sa (doma) pasovali, že pomôžu, ale kde boli doteraz a čo urobili?“ Pripomenula, že Brusel sa už zaoberá novým plánovacím obdobím po roku 2020. V tejto súvislosti požaduje Slovensko spolu s krajinami V4 a Litvou rovnaké dotačné podmienky pre všetky členské krajiny.

Ťažké srdce s jedinou pripomienkou

Lenže iba žiadať rovnosť nestačí, treba aj jasne sformulovať pripomienky k doterajšej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. Európska komisia dostala doteraz 20-tisíc pripomienok, no zo Slovenska prišla jedna jediná! Ak má Slovensko dosiahnuť lepšie podmienky, je najvyšší čas seriózne sa zaoberať tým, čo nám nielen všeobecne prekáža, ale aj čo konkrétne chceme zmeniť.

„Všetko, o čom tu hovoríme, sa týka, trvalo udržateľného poľnohospodárstva, ktoré chceme mať aj na Slovensku, ale to aj čosi stojí. Do systému treba naliať národné peniaze, no zatiaľ sme bez nich,“ povedal exminister pôdohospodárstva Vladimír Chovan (bývalý nominant HZDS) a dodal, že „poľnohospodárstvo sa musí zdrojovo dorovnať s krajinami V4“.

Chlebovému odvetviu chýbajú na oživenie dve miliardy eur. Tvrdí to bývalý minister pôdohospodárstva Peter Baco (HZDS). „Kým hektár pôdy v Českej republike obsluhuje v súčte 1 800 až 2 000 eur podpôr, na Slovensku je to iba 900 eur. Pokiaľ sa tento rozdiel nezmaže, slovenské poľnohospodárstvo nedosiahne požadovaný výkon,“ povedal Peter Baco.

Flagrantným príkladom slovenského zaostávania sú zdroje vyčlenené na štátnu pomoc. Ministerstvo financií na ňu vyčlenilo len dva milióny eur, čo je v prepočte jedno euro na hektár poľnohospodárskej pôdy. Maďarsko a Poľsko však pracujú so štátnou pomocou v prepočte na hektár 65 eur.

Ministerka Matečná povedala, že rezort bude ešte rokovať s ministerstvom financií o navýšení štátnej pomoci. Požiadavku ohraničila sumou 20 až 25 miliónov, čo by umožnilo realizovať aj systémové opatrenia.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #Gabriela Matečná #potravinová sebestačnosť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy