Brusel je zhovievavý k maďarskej jadrovej elektrárni, pre analytikov je to precedens

12.03.2017 17:47

Prístup Európskej komisie k rozšíreniu maďarskej jadrovej elektrárne Paks, ktoré majú urobiť a financovať Rusi, je podľa českých analytikov precedensom. Komisia tento týždeň povolila rozšírenie elektrárne, ktorá teraz zabezpečuje zhruba polovicu maďarskej výroby elektriny, o ďalšie dva bloky.

Stavba má byť z väčšej časti financovaná štátnym úverom od Ruska vo výške desať miliárd eur. Komisia už vlani zastavila vyšetrovanie toho, že Maďari zadali ruskému koncernu Rosatom zákazku na stavbu nových blokov bez verejnej súťaže. Až doteraz ale ďalšie vyšetrovanie zisťovalo, či vláda Viktora Orbána neporušuje únijné pravidlá poskytovania štátnej pomoci.

Rosatom sa zaujíma aj o stavbu nových jadrových blokov v Českej republike. Česko ale s najväčším pravdepodobnosťou zvolí pre prípadnú stavbu nového jadrového bloku iný model. Zhodli sa na tom niektorí českí analytici. Okrem Rosatomu patrí medzi záujemcov o český projekt francúzska EDF, americko-japonská Westinghouse Electric Company, juhokórejská KHNP, čínska China General Nuclear Power a spoločný projekt Areva a Mitsubishi Atmea.

"Zhovievavý postoj komisie k dostavbe Paksu je významným precedensom. Najmä v súčasnej dobe, keď ‚politicky priechodnejší‘ dodávatelia Westinghouse a Areva/EDF majú vážne ekonomické problémy. Rusko a Čína možno budú jediní, kto môžu pre plánovanú dostavbu jadrového bloku v Česku ponúknuť nielen dodávku technológie, ale aj významnú finančnú spoluúčasť, povedal analytik spoločnosti ENA Jiří Gavor.

Analytik webu oEnergetice.cz Jan Žižka uviedol, že rozhodnutie komisie je dôležité najmä kvôli tomu, že zohľadnilo význam jadrovej energetiky pre Európu.

„Maďarská cesta môže byť v istom ohľade inšpiratívne, rozhodne by sme ju ale nemali úplne kopírovať. V Česku sa na rozdiel od Maďarska chystá súťaž medzi potenciálnymi zahraničnými uchádzačmi o stavbu nových reaktorov, čo je dobre,“ povedal. Česko sa teraz podľa neho bude pravdepodobne sústreďovať v Bruseli na vyjednanie výnimiek, ktoré umožnia také výberové konanie, ktoré nebude striktne zviazané všetkými podmienkami zákona o verejnom obstarávaní.

Generálny riaditeľ spoločnosti ČEZ Daniel Beneš v nedávnom rozhovore s ČTK uviedol, že situáciu, keď by Česko uzavrelo dohodu s jedným uchádzačom bez tendra, si nevie predstaviť.

„Som presvedčený, že v Českej republike by teoreticky medzivládna dohoda bola možná až po tom, keď urobíme súťaž, z ktorej vyjde najlepšie uchádzač, a ten bude z krajiny, ktorá práve bude schopná s nami medzivládnu dohodu urobiť,“ podotkol. ČEZ vlastní jadroveé elektrárne v Dukovanoch a Temelíne.

Podľa analytika J&T Banky Bohumila Trampotu sú však súčasné trhové podmienky také, že sa žiadna elektráreň klasického typu (uhlie, plyn, jadro) neoplatí stavať.

„Postaviť jadrovú elektráreň je suverénne najdrahšie. Výstavba nedáva za súčasných podmienok ekonomický zmysel,“ dodal. Vládny splnomocnenec pre jadrovú energetiku Ján Štuller tento mesiac uviedol, že nový blok v Česku by mohol stáť rádovo cez 100 miliárd korún.

#Maďarsko #Paks
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku