„Na základe súčasného postoja komisie sa LSE domnieva, že komisia pravdepodobne neposkytne povolenie na fúziu,“ uviedla LSE.
Prekážkou je neochota LSE predať jednu zo svojich divízií. Ide však o komplikovanú transakciu, o ktorej sa hovorí už od roku 2012. Teda dávno pred referendom vo Veľkej Británii, v ktorom si voliči zvolili odchod z Európskej únie (tzv. brexit). Bruselu sa nepáči, že fúzia oboch búrz by vytvorila monopol v obchodovaní s akciami na európskom kontinente. Deutsche Börse, ktorá chce kúpiť londýnsku burzu, zase hovorí, že zo strategického hľadiska je len takto možné vytvoriť trh schopný konkurovať tomu z Wall Streetu v New Yorku. Londýnska burza sa však zjavne nechce vzdať kontroly nad niektorými finančnými transakciami.
Už boli štyri pokusy spojiť burzy vo Frankfurte a v Londýne. Dva pokusy boli formálne a dva neformálne. Európska komisia napríklad zablokovala fúziu v roku 2012 medzi vtedajšou NYSE Euronext a Deutsche Börse.
Európska komisia sa k súčasnej situácii nechcela vyjadriť. Na definitívne rozhodnutie má čas až do konca marca. No podľa viacerých analytikov nie je veľká šanca, že by vedenie nemeckej a anglickej burzy podmienky akvizície upravili tak, aby boli pre EK prijateľné.
LSE uviedla, že komisia od nej vyžaduje, aby predala svoj 60-percentný podiel v platforme pre elektronické obchodovanie s dlhopismi MTS. Túto požiadavku LSE považuje za neprimeranú a domnieva sa, že predaj podielu by bol ťažko realizovateľný a poškodil by jej aktivity. EK firmy LSE a Deutsche Börse vyzvala, aby najneskôr včera predložili návrh, ktorý by jej požiadavku uspokojil. „Po zvážení všetkých relevantných faktorov dospelo vedenie LSE k záveru, že sa nemôže zaviazať k predaju MTS,“ píše sa v správe LSE.
Na MTS sa napríklad obchoduje s väčšinou dlhopisov Talianska. Podľa agentúry Reuters talianska vláda nie je pripravená na zmenu vlastníctva tejto obchodnej platformy. Podobne ako Grécko aj Taliansko má problém s dlhom verejných financií. Preto si peniaze na fungovanie Rím nevie na finančných trhoch požičať za podobne výhodných podmienok ako napríklad Berlín. Samotná obchodná platforma MTS síce tvorí len relatívne malú časť celej londýnskej burzy, ale podľa talianskej vlády je pre nich „systémovo dôležitá“.
O stroskotaní rokovaní medzi Londýnom a Frankfurtom svedčia aj vyjadrenia člena výkonnej rady nemeckej centrálnej banky Andreasa Dombreta. Ten pre spravodajský portál bbc.com uviedol, že Londýn zostane „najdôležitejším finančným centrom Európy“ aj napriek britskému rozhodnutiu o vystúpení z Európskej únie. „Považujem za svoju úlohu, aby bol (proces vystúpenia) tak hladký, ako je to len možné, a môžem sľúbiť, že budeme tak pragmatickí, ako to len bude možné,“ citovala agentúra SITA jedného z najvyšších predstaviteľov Bundesbanky. Brexit podľa neho nie je bezrizikový, upozornil však, že riziká pre európske finančné služby sú „dvojstranné“.
„Riziká sa netýkajú len Londýna, vidím riziká aj pre Nemecko a zvyšok Európy. Ak by mal mať brexit ekonomické dosahy, nebudú sa koncentrovať na Veľkú Britániu, zasiahne to aj zvyšok Európy,“ povedal. Londýn ako finančné centrum pravdepodobne stratí časť pracovných miest, tie však nemusia odísť iba do Európy, ale napríklad aj do USA, upozornil Dombret.