Uprednostniť treba nezamestnaných švédskej občanov a tiež utečencov, ktorých Štokholm v posledných rokoch prijal. S jeho návrhmi nesúhlasia koaličnej Zelení, uviedol spravodajský server The Local.
„Pozície, ktoré si vyžadujú malé alebo žiadne vzdelanie, budú prioritne obsadzované nezamestnanými, ktorí už v (našej) krajine sú,“ povedal predseda vlády a bývalý odborár. „Je pre nás nerozumné mať pracovnú migráciu, ktorá sa skladá z umývačiek riadu a personálu reštaurácií, keď máme schopných ľudí, ktorí sem prišli ako utečenci,“ povedal 59-ročný politik.
„Prvá vec, čo urobíme, bude zdôraznenie, že kto chce pracovať, bude pracovať,“ dodal.
Löfvenove návrhy tvoria súčasť sociálnodemokratického programu, ktorý bude prerokovaný na aprílovom zjazde strany. Od neho sa očakáva, že položí základy pre kampaň pred voľbami v septembri 2018. Löfvenove výroky preto hodnotia pozorovatelia aj ako pokus udržať si voliča, ktorí čiastočne prechádzajú k protiimigračnej strane Švédski demokrati.
S premiérovým návrhmi už teraz vyslovili nesúhlas zástupcovia Strany zelených, ktorí sú v súčasnej menšinovej vláde koaličným partnerom sociálnych demokratov.
Podľa Löfvena je teraz vo Švédsku približne 100 000 voľných miest, ale okolo 300 000 nezamestnaných. Krajina vlani poskytla pracovné povolenie viac ako 12 000 ľuďom z krajín mimo Európskej únie. V tejto skupine je asi 4000 nekvalifikovaných pracovníkov ako sú upratovači, čašníci a mechanici.
Švédsko s takmer desiatimi miliónmi obyvateľov prijalo v rokoch 2014 až 2015 približne 244 000 žiadateľov o azyl. V roku 2015 prijalo rekordných viac ako 163 000 žiadateľov o azyl, čo je z hľadiska Európy najväčší počet v pomere na jedného obyvateľa.
Švédska vláda však následne označila situáciu za neudržateľnú a sprísnila azylové podmienky, aby prúd utečencov mieriacich do krajiny spomalila. Obnovila tiež stráženie južnej hranice, čo skomplikovalo cesty medzi Dánskom a Švédskom.