Viaceré obce vymerali daň na najvyššej možnej úrovni s tým, že developeri sa majú takto skladať na náklady súvisiace s úpravou okolia novostavieb. Novostavba 3-izbového bytu s rozlohou 100 štvorcových metrov sa tak v niektorých lokalitách môže predražiť aj o 3 500 eur. Rast cien bytov má tlmiť konkurencia. Poplatok sa týka aj rodinných domov s plochou nad 150 m².
Obce môžu podľa aktuálne platnej legislatívy vyrubiť poplatky za novostavby určené na bývanie, pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, stavby na ostatné podnikanie, na zárobkovú činnosť a ostatné stavby. Zavedenie rozvojového poplatku je pre obce nepovinné. Ak ho však obec vymeria, povinnosť zaplatiť tieto poplatky vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia.
V okolí Nitry nové dane ešte nezaviedli
Poplatky aktuálne neplánuje zaviesť väčšina miest v Nitrianskom kraji. Ako uviedol portál teraz.sk, nezavedie ho mesto Nitra a rovnako sa rozhodli aj mestskí poslanci v Šali. Platí to tiež o Topoľčanoch, ktorých primátor Peter Baláž skonštatoval, že mesto síce vie o možnosti prijať nariadenie pre oblasť rozvoja, po analýze súčasného stavu sa však na rok 2017 neuvažuje s jeho prijatím. „Nepokladám za vhodné prijať to na rok 2017, keďže je potrebné zvážiť negatívne dosahy pre občanov,“ povedal. Podobne na zavedenie poplatku reagovalo aj vedenie Komárna. „V Komárne sa nateraz neuvažuje o zavedení poplatku pre investorov. V meste je nedostatok pracovných miest a vedenie mesta nechce sťažovať prílev investícií a plánovanú investičnú činnosť zavedením poplatkov za rozvoj,“ skonštatoval hovorca mesta Róbert Králik.
Napríklad obec Stupava na západe Slovenska, naopak, stanovila takmer všetky sadzby, až na poplatok za pôdohospodárske objekty a vodné hospodárstvo, s najvyššou možnou tarifou. Za každý novopostavený meter štvorcový pôdohospodárskych objektov sa bude platiť obci 10 eur, v prípade ostatných objektov to bude už spomínaných 35 eur za štvorcový meter. Keďže zákon určuje len hornú a spodnú hranicu, obec Jasenica v strede Slovenska v prípade poplatkov za miestny rozvoj rozlišuje aj intravilán a extravilán obce. „Sadzba poplatku pre územie obce Jasenica – extravilán sa podľa druhu stavby za každý začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby ustanovuje pre stavby na bývanie vo výške 35 eur/m²; stavby na pôdohospodársku produkciu 20 eur/m², priemyselné stavby 35 eur/m²; stavby na ostatné podnikanie 35 eur/m² a ostatné stavby 20 eur/m²,“ uvádza obec na svojej webovej stránke. Sadzba poplatku v obci v intraviláne sa podľa druhu stavby za každý začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby ustanovuje pri stavbách na bývanie na výšku 5 eur/m²; pri stavbách na pôdohospodársku produkciu 0 eur/m² a v prípade priemyselných stavieb 15 eur/m², čo platí aj pri stavbách na ostatné podnikanie.
Zákon pri zavádzaní poplatkov aktuálne nešpecifikuje, či musí na celom území obce platiť rovnaká suma. Keďže pri zavádzaní poplatku ponechal obciam úplnú voľnosť, obec Šemša na východe Slovenska zaviedla rôzne vysoké poplatky pre extravilán, intravilán, ako aj chatovú oblasť. Podľa nariadenia obce budú v extraviláne po novom sadzbou 20 eur/m² spoplatnené všetky stavby na bývanie, všetky ostatné stavby, ako aj stavby priemyselné a určené na ostatné podnikanie. Zvyšné stavby, ako aj všetky stavby v intraviláne budú spoplatnené sadzbou 10 eur/m². V chatovej oblasti stavebník zaplatí vo všetkých prípadoch tú najvyššiu možnú sadzbu – 35 eur/m².
Poplatok za rozvoj v Bratislave od 10 do 35 eur
Po najvyšších sadzbách nesiahli bratislavské mestské časti. „Stavby na pôdohospodársku produkciu budú spoplatnené sadzbou 10 eur/m², v prípade priemyselných stavieb bude poplatok vo výške 20 eur/m²,“ uvádza sa v nariadení Karlovej Vsi. Táto je už desiatou mestskou časťou Bratislavy, ktorej miestni poslanci schválili poplatok za rozvoj. Samosprávy vychádzali z návrhu výšky poplatkov, ktoré im odporučilo Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy, kopírujúc pritom schválené výšky poplatkov bratislavským mestským zastupiteľstvom v decembri 2016.
Navrhované sadzby boli v prípade stavieb na bývanie, stavieb na podnikanie a ostatných stavieb vo výške 35 eur/m², v prípade stavieb na pôdohospodársku produkciu 10 eur/m² a priemyselných stavieb 25 eur/m². Schválené sadzby sa napokon v jednotlivých mestských častiach odlišujú. Napríklad v Ružinove, vo Vajnoroch a v Záhorskej Bystrici schválili s výnimkou stavieb na poľnohospodársku produkciu najvyššie sadzby pre všetky ďalšie typy stavieb, v Lamači znížili sadzbu v prípade stavieb na bývanie (15 eur/m²) i ostatných stavieb (25 eur/m²), v Devínskej Novej Vsi zasa znížili sadzby vo všetkých kategóriách s výnimkou pôdohospodárskych stavieb.
Možnosti využitia výnosu z poplatku sú taxatívne vymedzené zákonom, príjem z neho môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň. Poplatok za rozvoj sa podľa aktuálnej novely zákona neplatí pri údržbe, rekonštrukcii a modernizácii bytového domu či inej stavby, pri drobných stavbách, nadstavbách a prístavbách do 25 m2. Tiež sa nevyrubuje pri stavbách sociálneho bývania, garážach v rámci existujúcej stavby, zdravotníckych zariadení, škôl, zariadení sociálnych služieb alebo stavieb pre náboženské účely či na obranu štátu. Predmetom poplatku tiež nie sú budovy určené pre múzeá, knižnice, galérie, kultúrne a športové účely.
Rozvoj okolia developera často vôbec nezaujíma
Predmetom spoplatnenia je taký druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. V minulosti takéto spolufinancovanie riešili obce takzvanými vyvolanými investíciami, to znamená, že záviseli od konkrétnych dohôd medzi samosprávou a stavebníkmi, bez existencie jasných pravidiel. Cieľom miestneho poplatku za rozvoj je zmeniť to a kompenzovať doterajší nezáujem developerov o rozvoj infraštruktúry a okolia budovaného projektu. V minulosti developeri často postavili byty a o úpravu okolia sa nezaujímali. Poplatok má zaistiť financie na rozvoj dotknutých lokalít, zákon však nerieši kontrolu zaobchádzania s vybranými financiami. Tiež nerieši obmedzenie vyvolaných investícií a rôznych dohôd, ktoré dnes starostovia iniciatívne a bez vopred stanovených pravidiel vyžadujú od investorov. V praxi sa totiž môže stať, že aj napriek platnému zákonu bude musieť developer okrem poplatku za rozvoj zafinancovať aj iné veci, ak na tom budú predstavitelia samosprávy trvať.
„Ak nie sú stanovené kontrolné mechanizmy, som a priori proti novým poplatkom alebo daniam,“ vyhlásil pre Pravdu architekt Lukáš Kusý. Sám v praxi zažil rozpredaj pozemkov na sídliskách za účelom stavby garáží bez záujmu developerov o rozvoj okolia, videl však aj zlyhania samosprávy.
Zákon stanovuje, ako majú byť použité výnosy z poplatku, ako aj to, že finančné prostriedky musia následne slúžiť na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, stavbu školského zariadenia alebo zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie, na stavbu verejne prístupného parku, úpravu verejnej zelene, primárne však na stavbu miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry. „Ak nikto nebude kontrolovať, ako budú použité takto vybrané finančné prostriedky, obávam sa, že na Slovensku tieto nebudú použité tak, ako by mali byť,“ uviedol Kusý.
Najvyššie možné poplatky z novovybudovaných nehnuteľností môžu ochromiť budovanie nových priestorov určených na prenájom. Týka sa to primárne firiem podnikajúcich v realitách, ktoré nepôsobia v bohatších regiónoch. Ak by totiž chcel podnikateľ postaviť nové priestory na prenájom s výmerou 2-tisíc štvorcových metrov, musel by po novom miestnej samospráve zaplatiť až 70-tisíc eur, čo môže byť značná časť rozpočtu.