Obchvat Bratislavy ocenili, ide sa stavať

Výstavba nultého obchvatu hlavného mesta formou diaľnice D4 a časti napájajúcej sa rýchlostnej cesty R7 sa naplno rozbehne s príchodom jari. Projekt s dĺžkou ciest 59,1 kilometra vznikne zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Napriek kritizovanému spôsobu financovania, ktoré bude štát splácať 30 rokov, získal projekt D4/R7 prestížne medzinárodné ocenenie.

16.02.2017 07:00
diaľnica, obchvat, obchvat Bratislava,... Foto:
Súčasťou bratislavského nultého obchvatu D4 bude aj nový diaľničný most ponad Dunaj.
debata (37)

"Aktuálne na úsekoch, kde sa plánuje bratislavský obchvat a súvisiaca rýchlostná cesta, prebieha výrub stromov a krov, odstraňovanie haluzí, prieskum pôdy, odstraňovanie ornice, umiestňovanie vytyčovacích kolíkov a začínajú sa prekládky inžinierskych sietí,“ informuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Samotná výstavba sa začne podľa jej slov koncom jari až začiatkom leta. Ako prvá sa začne budovať rýchlostná cesta R7 pri Holiciach (neďaleko Dunajskej Stredy) smerom do Bratislavy. Na niektoré úseky diaľnice D4 ešte stále nie sú vykúpené všetky pozemky.

"Úseky R7 Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice sú kompletne majetkovo-právne vysporiadané s právoplatnými stavebnými povoleniami. Na zvyšných úsekoch je celý proces takmer sfinalizovaný,“ dodáva Ducká. Všetky úseky obchvatu majú byť hotové koncom roka 2020. Po rýchlostnej ceste R7 budú prvé autá jazdiť v apríli toho istého roku.

Koncesionár dostane prvú splátku až po tom, čo bude stavba hotová. Pri podpise zmluvy v máji minulého roku zástupca španielskej spoločnosti Cintra Carlos Ugarte uviedol, že urobia všetko preto, aby cesta bola vodičom odovzdaná aj skôr.

"Máme skôr dôvod sa čo najskôr do toho pustiť a skracovať termíny, ako je to len možné. Dodržiavame všetky termíny a dodávky, nikdy sme nič neodovzdali neskôr, ako sme sa zaviazali,“ vyhlásil Ugarte.

PPP projekt D4/R7 bol vyhlásený za najlepšiu transakciu roka v Európe. Cenu vyhlásil prestížny magazín Project Finance International (PFI). "Ide o najprestížnejšie ocenenie v oblasti projektového financovania na celoeurópskej úrovni,“ hovorí Ducká.

Ocenenie v Londýne prevzal štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček. "Ocenenie potvrdilo, že dobre riadená spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom vo výstavbe je rýchlym a výhodným spôsobom financovania infraštruktúry. Považujeme za úspech, že kvalita a spôsob financovania tohto projektu boli ocenené aj na medzinárodnej úrovni. Projekt bratislavského obchvatu obstál v konkurencii infraštruktúrnych projektov z Nemecka, Portugalska alebo Írska,“ povedal Stromček.

Projekt bratislavského nultého obchvatu postaví konzorcium Obchvat Nula, ktorého vedúcou firmou je španielska spoločnosť Cintra. Štát celkovo za 30 rokov zaplatí za obchvat 1,9 miliardy eur s ročnou splátkou 52,8 milióna eur.

Štát odhadoval, že hodnota PPP projektu dosiahne až 4,5 miliardy eur. Do financovania projektu sú však po prvýkrát v histórii okrem súkromného kapitálu zapojené peniaze z Európskych investičných a štrukturálnych fondov prostredníctvom Slovak Investment Holding a použitie prostriedkov z Európskeho fondu pre strategické investície – Junckerov fond.

Diaľnica D4 vznikne len od križovatky s diaľnicou D2 pri Jarovciach až po bratislavskú mestskú časť Rača. Jej súčasťou bude aj nový diaľničný most ponad Dunaj. Tunel Karpaty, ktorý spojí Raču so Záhorskou Bystricou, však v projekte nie je.

V najvyťaženejších úsekoch bude po nultom obchvate podľa prepočtov Výskumného ústavu dopravného v Žiline (VÚD) jazdiť denne približne 45-tisíc automobilov. Diaľnica D4 odbremení Prístavný most na vnútornom obchvate hlavného mesta. Cez daný úsek diaľnice D1 denne prejde viac ako 100-tisíc automobilov. Mieša sa na ňom tranzitná aj vnútromestská doprava.

"Po spustení sa nám doprava v Bratislave odľahčí približne o 15 percent osobných vozidiel a až o 50 percent nákladných vozidiel. Po niekoľkých rokoch odľahčenie osobnej dopravy stúpne až na 25 percent,“ povedal vlani v rozhovore pre Pravdu Ľubomír Palčák, šéf VÚD.

V prípade nehody na vnútornom obchvate hlavného mesta navyše vodiči nemajú alternatívu, ako sa danému úseku vyhnúť. Jedinou možnosťou je prejsť cez Bratislavu priamo cez mesto, pričom sa v celom meste vytvárajú dopravné kolóny. Diaľnica D4 umožní lepšie rozdelenie dopravy v prípade mimoriadnej situácie. Chýbajúci tunel Karpaty však neodbremení existujúcu diaľnicu D2 spolu s tunelom Sitina vedúcu smerom do Česka.

Rýchlostná cesta R7 v rámci projektu vznikne v dĺžke 32,15 kilometra od bratislavského Prievozu až po obec Holice. Rýchlostná cesta uľahčí vstup do Bratislavy z juhovýchodnej strany v smere od Dunajskej Stredy, kde sa v súčasnosti vytvárajú v dopravnej špičke rozsiahle dopravné kolóny.

zväčšiť
diaľnica D4, mapa, rýchlostná cesta R7

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #D4 #obchvat Bratislavy #bratislavský obchvat