Má to však háčik v podobe rizikových talianskych bánk, ktorým hrozí bankrot, a rovnako visí nad Európskou úniou riziko návratu gréckej krízy, ktorú môže spustiť ich neschopnosť robiť ďalšie reformy na znižovať astronomický dlh.
Z celosvetových rizík podľa ekonómov dominuje najmä obava o ďalšie ekonomické a politické smerovanie USA. Nový americký prezident Donald Trump ohlasuje kroky, ktoré vedú k protekcionizmu, teda uzatváraniu sa pred svetom. To môže do značnej miery poškodiť európske ekonomiky. Stále najväčším ekonomickým rizikom tohto roku zostáva tak v únii, ako aj vo svete nárast populizmu.
„Ekonomický rast v Európe vrátane Slovenska môžu v tomto roku ohroziť najmä turbulencie na politickej scéne. Viaceré významné európske ekonomiky na čele s Nemeckom a Francúzskom čakajú v tomto roku voľby. A hoci zatiaľ stále očakávame, že tieto voľby zásadne nezmenia smerovanie týchto krajín, riziko víťazstva politických síl založených na protekcionizme, ktoré by mohli prispieť k ďalšej destabilizácii Európy, nie je zanedbateľné. Prípadné prekvapivé víťazstvo týchto antisystémových strán v niektorej z krajín by pravdepodobne už v prvej reakcii viedlo k zhoršeniu nálad naprieč ekonomikami EÚ a k spomaleniu, respektíve až zastaveniu aktuálneho ekonomického oživenia v Európe,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Aktuálne má slovenské hospodárstvo našliapnuté veľmi dobré tempo. Podľa včerajšieho rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP) vydaného Štatistickým úradom SR rástla slovenská ekonomika za vlaňajšok tempom 3,3 percenta HDP. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis pripomína, že vlaňajšok bol aj rekordným v počte vytvorených nových pracovných miest, pretože ich na trhu práce pribudlo viac ako 50-tisíc.
„Hlavným motorom vlaňajšieho rastu ostala spotreba domácností a zahraničný obchod. Investičná aktivita pravdepodobne klesla pri utlmenom raste vládnej spotreby,“ poznamenal Pánis. „Spotreba domácností dynamicky rástla už 12. kvartál po sebe, čo odzrkadľuje akcelerácia rastu maloobchodných tržieb v závere roka a pretrvávajúci dvojciferný rast predajov automobilov. Domácnostiam pomáhal ďalší pokles miery nezamestnanosti a pokračovanie rastu reálnych disponibilných príjmov v nízkoinflačnom prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami,“ dodal Pánis.
Rozbehnutá slovenská ekonomika vytvorí v tomto roku opäť vysoký počet pracovných miest a zároveň zdvihne ľuďom platy. Nezamestnanosť by mala podľa odhadov klesnúť k hranici 8,4 percenta. Na porovnanie, v predkrízovom roku 2008 bola miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 8,7 percenta. Ministerstvo financií očakáva, že na trhu práce v tomto roku pribudne 42-tisíc nových pracovných miest. Priemerná nominálna mzda v hospodárstve vzrastie v tomto roku o 3,5 percenta a dosiahne úroveň 942 eur.
Slovenské hospodárstvo podľa Európskej komisie počas októbra až decembra 2016 medzikvartálne aj medziročne rástlo rýchlejšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj celú EÚ. Medzikvartálne sa totiž slovenská ekonomika posilnila o 0,8 percenta a medziročne podľa sezónne upravených čísel vzrástla o 2,9 percenta.
„Rast slovenskej ekonomiky v závere roka výraznejšie prevýšil naše konzervatívne očakávania (2,6 percenta). Náš odhad rastu HDP v tomto roku však zatiaľ nemeníme a ponechávame ho na úrovni 3,2 percenta. Riziká odhadu sa však aktuálne javia vychýlené mierne smerom nahor. Slovenská ekonomika by v tomto roku mala ťažiť z reštartu investícií, a to verejných aj súkromných, z pokračujúceho rastu domácej spotreby reagujúcej na silný trh práce, ale aj ďalšieho oživenia európskych ekonomík a európskeho priemyslu, ktoré naznačujú aj posledné indikátory sentimentu naprieč Európou,“ odhadol Koršňák.
Príliš veľa premenných
Optimistické odhady komisie sa môžu páčiť najmä na papieri. V realite však napríklad v Grécku bežní ľudia necítia, že sa tamojšia ekonomika postupne dostáva z najhoršieho a už dlhé mesiace protestujú v uliciach. Stále takisto visí otáznik nad tým, ako Gréci splatia o pár mesiacov svoje záväzky voči medzinárodným veriteľom. Ak im totiž na účet neprídu ďalšie peniaze v poradí z tretieho záchranného balíčka v hodnote 86 miliárd eur, únia bude zrejme opäť riešiť grécky bankrot a následný možný odchod z eurozóny a z EÚ. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk.
„Podľa Medzinárodného menového fondu je grécky dlh neudržateľný, keď by v roku 2060 mal dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Zároveň vidia požiadavku primárneho prebytku gréckeho rozpočtu na úrovni 3,5 percenta ako nerealistickú. Tlačia preto Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena,“ konštatuje analytik Trim Broker Ronald Ižip. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 320 miliárd, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Krajinu tiež sužuje extrémne vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti. Gréci teraz musia prijímať nové reformné opatrenia, inak ďalšie peniaze od veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) už neuvidia.
„V piatok bola ohlásená potenciálna dohoda o úsporách gréckej vlády na úrovni 1,8 miliardy eur každý rok (jedno percento HDP) do roku 2018 a v rovnakej sume po tomto roku, čo trhy na chvíľu potešilo. Až do času, kým bolo povedané, že k žiadnej dohode nakoniec neprišlo. Všetci dúfajú, že k nej príde na najbližšom zasadnutí Euroskupiny (stretnutie ministrov financií eurozóny) 20. februára,“ skomentoval Ižip.
Ako dodáva, Grécko má ešte nejaký čas, no ten nie je neobmedzený. V júli má splatiť dlhy v hodnote 7,5 miliardy eur. K tomu potrebuje poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy. „Tú získa až po tom, ako bude schválená druhá revízia záchranného balíka. Spolu s ním by mohla získať aj akceptáciu Európskej centrálnej banky k nákupom gréckych dlhopisov v rámci svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo by výrazne pomohlo nákladom na správu svojho dlhu,“ doplnil Ižip.
Ako ďalej, Taliani?
Taliansko po rezignácií expremiéra Mattea Renziho je stále v politickej neistote a hrozia mu predčasné voľby. „Najčastejšie sa spomína začiatok leta tohto roka, no nie je to isté. Antisystémové Hnutie 5 hviezd bývalého komika Beppeho Grilla, ktoré je naklonené opusteniu eurozóny, má najvyššiu popularitu v prieskumoch verejnej mienky a je možné, že by voľby mohlo vyhrať. To však ešte nič neznamená. Taliansko má pomerne komplikovaný volebný systém, ktorý sa navyše ešte môže pred voľbami zmeniť,“ myslí si Pánis.
Aj v prípade víťazstva v prvom kole volieb do Dolnej komory parlamentu a nezískania 40 percent hlasov by dve najúspešnejšie strany postúpili do druhého kola. Tam je už otázne, či by sa kontroverzný politik Grillo dokázal presadiť voči Demokratickej strane (DS), kde stojí na čele Renzi. Táto stále najsilnejšia strana v Taliansku je však rozdelená. „Menšia frakcia uvažuje o vystúpení zo strany a vzniku vlastného politického hnutia. To by mohol byť pre krajinu veľký problém, keďže dve z troch najsilnejších strán (H5H a Liga Severu) požadujú odchod z eurozóny. Rozkol v DS by mohol do víťaznej pozície vyniesť H5H s potenciálom výraznej nestability pre domáci bankový sektor,“ vysvetlil Ižip. Renzi mal v pláne niektoré talianske banky rekapitalizovať. Teraz čakajú na nevyhnutnú finančnú injekciu.
Európska legislatíva nateraz nedovoľuje do problémových talianskych bánk naliať peniaze, lebo zlé hospodárske výsledky majú na svojich peňaženkách ako prví pocítiť vlastníci a veritelia súkromných bánk. Poskytnutie štátnej pomoci problémovým bankám upravuje Článok 32 európskej bankovej smernice, a ten Taliansku dovoľuje pomôcť len najstaršej banke na svete Monte dei Paschi di Siena. Tento finančný dom je treťou najväčšou miestnou bankou a odobrená štátna pomoc dosiahla tri miliardy eur. Samotné banky však stále hľadajú spôsoby, ako získať nový kapitál od veriteľov. Dlžníci miestnym finančným domom nevedia splatiť úvery za 360 miliárd eur. Na priblíženie, len niečo viac ako jedna desatina z tejto obrovskej sumy by stačila na vyrovnanie celého dlhu Slovenska.
Podľa denníka Financial Times je v problémoch osem talianskych bánk, najviac zasiahnutá je Monte Paschi di Siena. Práve pre ňu mal Renzi pripravený plán navrhnutý JPMorgan, s rekapitalizáciou v objeme 5 miliárd eur. Pre menšie banky tu bol plán s názvom Atlante, ktorý mal vytvoriť zlú banku.
Ekonómovia pripomínajú, že nasledujúce obdobie ukáže, či Európa padne do ďalšej krízy, alebo nie. „Nemecké voľby na jeseň tohto roku pravdepodobne neprinesú žiadne veľké prekvapenie, o Francúzsku a o to viac Taliansku sa to povedať nedá. Ak sa tak stane, dezintegračné procesy v Európe môžu dostať nový impulz. Politika je pre spoločný európsky projekt v roku 2017 väčším problémom ako stále nevyriešený bankový sektor či rastúce ekonomické nerovnováhy. Euro môže pri snahe Trumpa o oslabenie dolára niečo získať, ale očakávať jeho väčší rast by vyžadovalo zmeniť dlhodobé negatívne trendy v Európe, čo nie je momentálne príliš realistické,“ skomentoval Ižip.
