Bývalý manažér siete Terno Adrián Ďurček vlani v rozhovore pre Pravdu povedal, že sa usilovali nakúpiť kokakolu v Rakúsku. Lenže Coca Cola Rakúsko odkázala slovenských obchodníkov na Coca Colu Beverages Slovensko a bolo, ako povedal Ďurček, „vymaľované“. „Je smutné, že v Európskej únii sú dovolené obchodné praktiky typu výhradný distribútor či dovozca. Komusi to pomáha, ale nie spotrebiteľovi,“ hodnotil situáciu Adrián Ďurček. Jednoducho jednotný trh je ešte stále rozdelený.
Niektoré výrobky v teste potravinových výrobkov boli nakúpené v rakúskej a slovenskej sieti obchodného reťazca Billa. V prípade pomarančovej sýtenej limonády však podľa hovorkyne spoločnosti Denisy Pernicovej nešlo o správnu voľbu porovnávaných výrobkov. Ide totiž o dva rozličné produkty, čo vyplýva už z názvu, rakúsky nápoj zucker reduziert je nealkoholický nápoj s pridaním pomarančovej šťavy a so zníženým obsahom cukru. Ich vzájomné porovnávanie je preto podľa Pernicovej irelevantné a mierne zavádzajúce.
Billa sa, ako uviedla Pernicová, usiluje pokiaľ ide o jej privátnu značku Clever osloviť predovšetkým lokálnych dodávateľov na Slovensku. To bolo aj v prípade sýtenej pomarančovej limonády, išlo o slovenského dodávateľa. „Kolegov z Rakúska oslovujeme, až keď sa nám nepodarí nájsť lokálneho dodávateľa na Slovensku,“ uzavrela Denisa Pernicová.
Téma pre Európsku komisiu
Často počuť, že výživa je súkromnou vecou každého občana, je to vec jeho voľby. Český ekonóm Zdeněk Lukas tvrdí, že výživa je síce do značnej miery individuálna záležitosť každého človeka, ale je to aj otázka celospoločenská a v rámci únie celoeurópska. „Pokiaľ celospoločenská kontrola výrobcov nebude dôsledná, stane sa z výroby a predaja potravín jedna neprehľadná džungľa, a to predsa nie je cieľ Európskej únie. Jej cieľom je spoločný trh, kde sa budú ponúkať zdravé potraviny s rovnakými štandardmi kvality,“ zdôraznil Zdeněk Lukas.
Lukas striedavo žije v Prahe a v Bratislave a vie veľmi dobre porovnať život v oboch krajinách. Svoju životnú skúsenosť opísal pre Pravdu takto: „Keď si kúpim v Prahe údeného lososa, cenovo porovnateľného s tým, ktorého predávajú vo Viedni, nedokážem ho s pôžitkom zjesť, lebo je presolený. Po takom istom vákuovo balenom lososovi kúpenom vo viedenskom obchode sa vždy s manželkou oblížeme. A nejde, samozrejme, len o lososa. Povedzme aj Persil, známy prací prostriedok, si radšej kúpime vo Viedni ako v Prahe. Cena je pri akčných ponukách dokonca nižšia ako v Prahe a prací účinok viedenského prášku podstatne vyšší. Nové členské krajiny Európskej únie sa, žiaľ, stali v niektorých oblastiach potravinovým smetiskom starých členských krajín. Výrobky, ktoré by sa už v starých štátoch únie nepredali, pretože spotrebitelia by ich odmietli, dodávajú s veľkou pompou do nových členských štátov.“
Problém, keď potraviny s rovnakou značkou nie sú rovnaké, už nie je naozaj národný český či slovenský, má jasne celoeurópsky aspekt. Lukas si myslí, že jednou z hlavných úloh Európskej komisie je dať veci do poriadku. Nejde o nič iné, len aby potraviny, ktoré sa dodávajú do nových členských krajín, boli kvalitou, nutričnou hodnotou úplne identické s tými, čo sa predávajú v starých krajinách. To je alfa a omega otázky, či je výživa obyvateľstva súkromnou vecou jednotlivca, alebo záležitosťou verejnou – národnou či celoeurópskou. Jednoznačne je to celoeurópska otázka, ktorú musí ustrážiť Európska komisia tak, že sa postaví na stranu spotrebiteľov z nových členských krajín.