"Ide o o produkty nadnárodných spoločností, ktoré sa volajú rovnako, majú rovnaký obal a predsa majú rôzne zloženie,“ skonštatovala Matečná. Dodala, že doteraz mal agrorezort nedostatok údajov, MPRV preto v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovom správou SR (ŠVPS) porovnalo kvalitu výrobkov, ktoré sa predávali pod rovnakým názvom a značkou kvality na Slovensku a v Rakúsku.
„Až u polovice výrobkov sme našli výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko v neprospech medzinárodných produktov predávaných na Slovensku“, konštatovala.
Nadnárodné spoločnosti sa správajú tak, ako im to dovolia spotrebitelia.Ľubomír Drahovský, analytik trhu s potravinami
ŠVPS v rámci výskumu odobrala vzorky 22 potravín, ktoré sa predávali v maloobchodoch v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg. Potravinári počas kontroly porovnávali farbu, konzistenciu, vôňu, chuť, celkový vzhľad potravín, a tiež etikety.
Najhoršie dopadli nealkoholické nápoje
Najhoršie podľa ústredného riaditeľa ŠVPS Jozefa Bíreša v teste obstáli nealkoholické nápoje, kde kontrolóri u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov zistili viac sladidiel a konzervačných látok.
V koreninách zas zistili vyššiu vlhkosť a menší podiel prírodných farbív než v tých istých koreninách, ktoré sa predávajú v rakúskych predajniach. Slabšiu kvalitu vykázali aj čaje, kde čajové vrecúška mali nižšiu gramáž, intenzitu vône a chuti v porovnaní s tým istým produktom kúpeným v Rakúsku. V porovnávaní kvality obstáli negatívne aj mozzarella či mäsové výrobky, kde slovenskí potravinári zaznamenali menší percentuálny podiel mäsa pre zákazníkov na Slovensku.
"Spotrebiteľ má právo na rovnakú kvality tej istej značky bez ohľadu na krajiny pôvodu alebo krajiny nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rôzne regionálne chute, neobstojí. Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten rakúsky,“ podotkla Matečná.
Spoločnosť Lidl sa ohradila
Proti zisteniam ŠVPS sa ohradila spoločnosť Lidl Slovenská republika, ktorej päť výrobkov správa testovala. Ako upozornil Lidl, ŠVPS porovnávala v prípade šunky dva rôzne výrobky – rakúsku dusenú a slovenskú varenú šunku. „Spoločnosť Lidl garantuje všetkým zákazníkom vo všetkých 27 krajinách, v ktorých pôsobí, identickú kvalitu produktov privátnych značiek, ktoré majú rovnaký obal, pochádzajú od rovnakého dodávateľa a majú rovnaký EAN kód,“ uviedol hovorca Lidlu Tomáš Bezák.
Spotrebitelia by mali pozorne čítať etikety so zložením
Agrorezort preto upozorňuje slovenských spotrebiteľov, aby si pozorne prečítali etikety kupovaných výrobkov a nepodľahli marketingovým praktikám predajcov.
"Vyzývam zároveň všetkých nadnárodných výrobcov potravín, aby v rámci spoločného európskeho trhu prestali vyrábať dve triedy spotrebiteľov. Značka má byť zárukou tej istej kvality, ak to tak nie je, treba sa zamyslieť nad jej dôveryhodnosťou,“ vyhlásila Matečná.
Výsledky prieskumu predložia Európskej komisii
Agrorezort naďalej plánuje pokračovať s porovnávaním kvality výrobkov a výsledky prieskumu predloží Európskej komisii (EK). Zámer porovnávať výrobky s výrobkami západných susedov podľa Matečnej ohlásil začiatkom februára aj český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka.
Podľa Bíreša sa problémom dvojakej kvality potravín plánuje okrem Česka zaoberať aj Litva, Lotyšsko, Rumunsko, či Bulharsko, pričom spoločne chcú tlačiť na EK, aby sa témou začala zaoberať na európskej úrovni.
Združenie pre značkové výrobky: Problémom je výška DPH
Slovenské združenie pre značkové výrobky upozorňuje, že vďaka členstvu v Európskej únii musia potravinové produkty na Slovensku dodržiavať rovnaké pravidlá ako tie, ktoré platia pre uvádzanie na rakúsky trh. Problémom v uvádzaní kvalitnejších výrobkov na Slovensku však je podľa združenia výška dane z pridanej hodnoty (DPH). „Slovensko má najvyššiu DPH z krajín visegrádskej štvorky a jednu z najvyšších v Európskej únii. Hoci z prieskumov môže vyplývať, že Slováci si želajú kvalitu, podľa reálneho správania v obchode ich limituje peňaženka,“ konštatuje výkonný riaditeľ združenia Ľubomír Tuchscher.
Obchodníci na Slovensku tak v snahe zabrániť, aby im zákazníci odchádzali do susedných krajín pri rokovaniach s dodávateľmi podľa Tuchschera hľadajú cestu ako ponúknuť na slovenský trh také produkty, ktoré budú zodpovedať očakávaniam slovenských zákazníkov a zároveň rešpektovať ich peňaženku. „Preto vítame prísľub ministerky pôdohospodárstva, že do polroka predstaví analýzu zníženia DPH na potraviny, keďže súčasný balík potravín s nižšou sadzbou nepatrí medzi tie, ktoré zásadne ovplyvňujú nákupnú turistiku,“ dodal hovorca združenia.
Rozhodla kúpna sila
Motívom na takéto konanie nadnárodných spoločností bola kúpna sila obyvateľstva v nových členských krajinách. „Keď spoznám reálnu kúpnu silu spotrebiteľov, prispôsobím sa možnostiam ich príjmov,“ povedal Šimko.
„Nadnárodné spoločnosti sa správajú tak, ako im to dovolia spotrebitelia. Kým v starých členských krajinách rešpektujú mienku kupujúcich, v nových členských krajinách bola v čase vstupu do Európskej únie iná situácia,“ všíma si iný spoločenský aspekt problému analytik trhu s potravinami Ľubomír Drahovský.
Mnohé výrobky boli pre ľudí vzácne, na trhu na rozdiel od vyspelých európskych krajín chýbala konkurencia, a všetko, čo voňalo Západom, sľubovalo vyššiu kvalitu. Teraz sa situácia podľa Drahovského mení. „Ľudia vycestovali za prácou, a nielen do Rakúska. Na vlastnom jazyku spoznali, ako chutia poctivé výrobky a tie, čo sa ponúkajú doma,“ povedal Drahovský.
„Potravina s rovnakým názvom by nemala mať rôzne zloženie. Ak nadnárodné spoločnosti hovoria o rozdielnych regionálnych – národných chutiach, je to len sčasti pravda. V skutočnosti sa za týmto argumentom skrýva ekonomický profit,“ myslí si riaditeľka Výskumného ústavu potravinárskeho Zuzana Nouzovská.
Spotrebiteľ by mal pri nákupoch pozorne čítať etikety, ktoré informujú o zložení výrobkov. Napríklad aróma môže byť prírodná, ale aj umelého (syntetického) pôvodu. Spotrebiteľ by mal vždy dostať výrobok, ktorý stojí na ovocí, zelenine, mäse či mlieku a nie na rôznych náhradkách, odporúča Zuzana Nouzovská.
„Ľudia vedia rozlíšiť prírodné sladidlá, ako sú cukor či med, od umelých. Ak sú napríklad nápoje fortifikované umelými sladidlami a konzervantmi, rýchlo im to prezradí organizmus, ktorý sa s nimi musí vyrovnať pri trávení,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Potravinová legislatíva síce pripúšťa využitie rôznych éčok, stabilizátorov, farbív a iných technologických vymožeností, ale tieto výrobky neprinášajú plnohodnotný chuťový zážitok. Na otázku, či sú tieto potraviny pri dlhodobom používaní bezpečné a nepoškodzujú ľudské zdravie, nevedia podľa odborníkov úplne jednoznačne odpovedať ani lekári.
„Neexistuje vedecká štúdia, ktorá by posudzovala napríklad kumulatívny účinok éčok a ich interakciu,“ povedal profesor Jozef Bíreš. „Každý človek, ktorý sa chce zdravo stravovať, sa však potravinám s náhradkami, éčkami a aditívami vyhýba,“ konštatoval šéf štátneho potravinového dozoru a odporúčal predovšetkým mladým mamám, aby pozorne sledovali zloženie potravín pre malé deti.