Zvažuje sa, či eurofondy budú aj po roku 2020. Podľa agentúry Reuters by sa však eurofondy zastaviť nemali. Aj z Nemecka prichádzajú proeurópske názory, že treba naďalej zmenšovať regionálne rozdiely. Napríklad nemecký Volkswagen na Slovensku profituje z toho, že z eurofondov sa vybudovali diaľnice či priemyselné zóny. „Máme nádej, že európska pomoc nám v budúcnosti ,nevyschne'. Ministri sa zaviazali o tom hovoriť a nájsť riešenia,“ povedal nedávno podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer).
Veľká Británia však svojím 11-percentným podielom ako čistý prispievateľ do úniového rozpočtu urobí po vystúpení krajiny z EÚ v rokoch 2019 až 2020 viac ako 10-miliardovú sekeru. „Dôležitý bude prístup iných vyspelých štátov Európy, či budú ochotné zvýšiť svoj príspevok. Predbežne sa dá odhadovať, že prísun EÚ fondov sa v ďalšom programovacom období zníži o 20 percent,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Veľká Británia je tretí najväčší prispievateľ do úniových fondov. Slovensko je, naopak, čistým príjemcom eurofondov. Odchod Británie z únie by sa tak určite mal prejaviť aj na našich nižších príjmoch. Slovensko vlani poslalo do európskeho rozpočtu okolo 608 miliónov eur, no, naopak, z eurofondov pritieklo do štátnej kasy 1,6 miliardy eur. Po brexite sa pozícia krajiny ako čistého príjemcu rozpočtu zníži zhruba o 63 miliónov eur ročne.
Slovensko vyčerpalo z rozpočtu Európskej únie v minulom roku celkovo 3,73 miliardy eur. Zároveň do rozpočtu Európskej únie prispelo sumou 607,9 milióna eur a odviedlo prostriedky v podobe ciel a obchodných poplatkov na úrovni 88,9 milióna eur. Čistá rozpočtová pozícia Slovenska voči európskemu rozpočtu tak dosiahla kladných 3,095 miliardy eur. „Slovensko môže prísť z eurofondov v dlhodobejšom horizonte 10 až 15 rokov o miliardy eur. V jednotlivých rokoch to môžu byť stovky miliónov eur,“ skonštatoval k dosahom brexitu Tomčiak.
Najväčší objem peňazí z eurofondov na Slovensku ide na dopravnú infraštruktúru. Okrem ciest mohli ľudia pocítiť výsledok čerpania peňazí z únie aj na pribúdaní obcí napojených na vodovody a kanalizácie či na väčších možnostiach zamestnanosti najmä pre mladých a dlhodobo nezamestnaných.
Oficiálne sa proces odchodu Britov z únie spustí aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy. K tomuto kroku má britská vláda podľa doterajších vyhlásení britskej premiérky Theresy Mayovej pristúpiť v marci tohto roku. Vyjednávať by sa malo minimálne dva roky. Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi. Za ten čas však Británia nie je ochotná naďalej prispievať do úniového rozpočtu.
Najviac doplatia Nemci
Nemcom by tak ročný príspevok do úniového rozpočtu vzrástol o 2,5 miliardy. „Už len z ekonomického hľadiska bude odchod Británie pre všetkých v Európe stratovým obchodom, ale predovšetkým pre samotnú Britániu,“ uviedol šéf nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung Aart De Geus, ktorá vypracovala štúdiu dosahov brexitu na európske štáty.
Ako nedávno informovala agentúra Reuters, podľa internej správy nemeckého ministerstva financií zo septembra bude možno Nemecko musieť do rozpočtu EÚ poslať o 4,5 miliardy viac v rokoch 2019 a 2020. Brexit na druhej strane posilní postavenie nemeckého hospodárstva v rámci EÚ. Nemecký podiel na európskom hrubom domácom produkte (HDP) stúpne z 21 na 25 percent.
Dopady brexitu na eurofondy a európsky rozpočet
- Po odchode Veľkej Británie z EÚ by v európskom rozpočte ročne chýbalo viac ako 10 miliárd eur
- Británia patrí k najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ (tzv. čistí prispievatelia), nakoľko má aj jeden z najvyšších HDP (hrubý domáci produkt)
- Navýšenie slovenského príspevku do úniového rozpočtu po brexite by bolo na úrovni 63 miliónov eur ročne
- Slovensko poslalo v roku 2015 do úniového rozpočtu približne 608 miliónov eur. No celkové príjmy z eurofondov sú každý rok vyššie ako príspevky zaplatené do spoločného rozpočtu EÚ.
- Celkové výdavky EÚ na Slovensku boli v roku 2015 v objeme 1,6 miliardy eur
- Počas rokov 2007 až 2013 reálne Slovensko získalo z rozpočtu EÚ finančné prostriedky v sume 12,8 miliardy eur a odviedlo do rozpočtu EÚ sumu 6,1 miliardy eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 miliardy eur
- V novom programovacom období 2014 – 2020 by mali príjmy Slovenska z rozpočtu EÚ dosiahnuť 20,3 miliardy eur. Odvody SR do rozpočtu EÚ sú odhadované na úrovni 6,8 miliardy eur. Čistá rozpočtová pozícia Slovenska bez spolufinancovania pre toto programovacie obdobie by tak mala byť v sume 13,5 miliardy eur
- Odhaduje sa, že po tzv. brexite sa prísun z fondov EÚ v ďalšom programovacom období zníži o 20 percent
- Takmer 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu EÚ
- Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu
ZDROJ: nemecká nadácia Bertelsmann, www.europarl.europa.eu
Briti brali výhody
Od roku 1984 majú Briti zavedený tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu, ktorý vracia britskej vláde EÚ. Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu EÚ sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliardy na 12,9 miliardy libier. Aj napriek rabatu prispieva Británia do spoločnej pokladnice ročne priemerne približne o 6 miliárd eur viac, než z nej berie. Nemecký čistý príspevok predstavuje viac než 15 miliárd eur ročne.
„Britský príspevok do rozpočtu EÚ je nižší najmä vďaka rabatu, ktorý vyjednala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová. Veľká Británia mala v 80. rokoch veľkú ekonomickú a politickú silu. Ostatné krajiny Európy ju potrebovali, preto boli ochotné pristúpiť na takýto ústupok. Bez rabatu by bol príspevok na úrovni Francúzska,“ komentuje Tomčiak.
Zaujímavé v tomto kontexte sú aj údaje Európskej komisie, podľa ktorých príspevok do rozpočtu únie na jedného obyvateľa v roku 2014 bol najvyšší v prípade Luxemburska, nasledovalo Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Nemecko. Briti boli vzhľadom na celkový počet obyvateľov vo výške príspevku až na 14. priečke. Najväčšími čistými prispievateľmi do úniového rozpočtu sú v rámci krajín Nemci, po nich nasledujú Francúzi či Taliani.
Eurofondy sa čerpajú pomalšie
Slovensko má v prípade čerpania eurofondov stále problémy. V minulom programovacom období zápasilo s pomalou implementáciou, ktorá bola najvýraznejšia až v roku 2015, poslednom roku čerpania. Ešte v apríli 2014 našli európski kontrolóri pochybenia v čerpaní európskych peňazí, ktoré domáci audit ministerstva financií prehliadol. Komisia žiadala o opakované kontroly a audity. Platby vo všetkých programoch boli opäť odblokované v decembri 2015 po tom, čo sa uplatnili finančné opravy a vykonali zlepšenia systémov.
Medzi najčastejšie nedostatky patria pochybenia pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, respektíve pri kontrole výdavkov. Pri hodnotení Európska komisia upozorňuje na stále chýbajúce komplexné posúdenie efektívnosti a účinnosti opatrení financovaných z eurofondov z hľadiska dosahovania cieľov. Skúsenosti z implementácie poukazujú aj na ďalšie nedostatky ako napríklad nedostatočná administratívna kapacita, nedostatok kvalitných návrhov projektov, oneskorený začiatok implementácie, zložité programovacie a vykonávacie štruktúry, ako aj nedostatočne účinné nástroje monitorovania a hodnotenia.
Čo bude po roku 2020?
Na bruselskej pôde sa dlhodobo diskutuje o tom, ako bude vyzerať prideľovanie eurofondov po roku 2020. Doteraz sa pomocou európskych fondov najviac podporovali málo rozvinuté regióny v únii vrátane Slovenska. Tento model by sa mohol zachovať aj v ďalších rokoch.
Pellegrini v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ v Bruseli po prvýkrát oficiálne otvoril diskusiu o osude eurofondov po roku 2020. Ministri členských krajín únie diskutovali o tom, ako by mohla podpora zo štrukturálnych fondov vyzerať v budúcom programovom období.