Interný dokument MMF, ktorý zverejnil denník Financial Times, odhaduje, že grécky štátny dlh do roku 2020 klesne na 170 percent hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 180 percent a o dva roky neskôr zostúpi až na 164 percent. Potom ale bude musieť Grécko začať splácať eurozóne úvery, grécky dlh začne narastať a do roku 2060 podľa výpočtu dosiahne 275 percent HDP. MMF chce svojimi dlhodobými výpočtami dokázať, že Atény potrebujú oveľa dôraznejšie zmiernenie dlhu, ako mu EÚ ponúka.
Hovorca ESM uviedol, že smerovanie gréckych verejných financií, ako sa na ňom dohodli Atény s eurozónou, je hodnoverné a v prípade nepredvídaného vývoja je zaistené možnosťou núdzových opatrení, vrátane ďalších úľav.
„Sme presvedčení, že ak budú úplne urubené dohodnuté reformy, bude dlhová záťaž Grécka zvládnuteľná. Prispejú k tomu výnimočne ústretové dlhodobé úverové podmienky ESM a nedávno prijatej kroky na zmiernenie dlhu,“ uviedol hovorca podľa agentúry Reuters.
Hovorca konštatoval, že eurozóna Grécku sľúbila ďalšie úľavu na dlhu, ak Atény do budúceho roka splnia všetky reformy dohodnuté v rámci trojročného záchranného programu. „Vzhľadom na to nevidíme dôvod na panické hodnotenie gréckej dlhovej situácie,“ povedal.
MMF dlhodobo volá po výraznom znížení gréckej dlhovej záťaže a z toho dôvodu sa finančne nezapojil do predminulého záchranného balíka. Proti razantnému oddlženiu Grécka vystupuje najmä Nemecko, ktoré nesie väčšinu nákladov na pomoc Aténam.
Ministri financií eurozóny sa na krátkodobých opatreniach na zmiernení dlhovej záťaže Grécka dohodli minulý mesiac. Opatrenia zahŕňajú napríklad úpravy úrokov či rozloženie splátok do dlhšieho časového obdobia.