Košické oceliarne môžu mať Číňania, štát má záujem o podiel

Košický U. S. Steel môže mať čoskoro nového majiteľa. Hovorí sa o čínskej firme Hesteel Group. V prípade predaja má štát záujem vlastniť podiel v oceliarňach.

25.01.2017 14:23 , aktualizované: 20:00
debata (54)

Americký U. S. Steel je po 17 rokoch na odchode z podniku. Špekuluje sa, že čínsky koncern Hesteel Group údajne ponúkol za košický U. S. Steel 1,4 miliardy eur, a to by mohla byť suma, ktorá by už Američanov presvedčila.

Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády potvrdil, že americký U. S. Steel informuje vládu o tom, čo sa v Košiciach deje, a zároveň potvrdil, že štát si bude od nového kupca nárokovať časť akcií oceliarní.

„Vlastníkom je dnes americká spoločnosť, ona predáva podnik, je to ich súkromné vlastníctvo a bude záležať od ochoty a vôle nového majiteľa, či pustí, alebo nepustí partnera dovnútra, ale záujem z našej strany určite bude,“ povedal Fico.

Čína sa zaujíma o Európu

Ekonómovia nie sú prekvapení, že sú to práve čínski investori, ktorí by sa mohli „zmocniť“ košických oceliarní. Číňania sa už posledných päť rokov intenzívnejšie zaujímajú o investovanie v európskych krajinách.

„Existujú dva hlavné dôvody, prečo čínski investori začali viac investovať v EÚ. Po prvé, prostredníctvom kúpy firiem v únii získajú bezbariérový prístup na vyše 500-miliónový spoločný trh. Po druhé, zabijú tým ďalšiu muchu jednou ranou, keď vyvezú kapitál z Číny, kde je v súčasnosti nízka návratnosť investícií. Pri snahe exportovať svoj kapitál a diverzifikovať sú ochotní platiť takmer akékoľvek ceny, omnoho vyššie ako ostatní konkurenti,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Keď sa vlani opätovne objavili informácie o predaji U. S. Steelu Košice, ktorý na východe krajiny zamestnáva viac ako 10-tisíc ľudí a cez subdodávateľov ďalších 2-tisíc, hovorilo sa o kúpnej cene 800 až 900 miliónov eur.

Americkým vlastníkom je v tomto čase veľmi výhodné košické oceliarne predať. Nový americký prezident Donald Trump totiž americkým firmám, ktoré sa vrátia podnikať do krajiny, ponúka viacero výhod a daňových úľav. Trump prisľúbil, že zníži firemnú daň z 35 percent na 15 percent, zastaví novú a zruší starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Americké spoločnosti, ktoré budú podnikať v zahraničí, chce zaťažiť po novom daňou 41 percent.

Dotácie ich neudržali

Americké oceliarne získali pri vstupe na Slovensko v roku 2000 štátne stimuly. Daňové prázdniny košickému závodu vypršali pred piatimi rokmi. V roku 2011 sa slovenská divízia oceliarní prepadla do straty 25 miliónov eur po čistom zisku 96 miliónov eur v roku 2010. Pred viac ako troma rokmi košické oceliarne zasiahla rekordná strata vo výške 370 miliónov eur a v tom čase zvažovanému odchodu zabránil podpis memoranda o porozumení so Slovenskom. V ňom sa vláda zaviazala oceliarňam pomôcť pri čerpaní eurofondov vo výške 75,49 milióna eur. Ďalej oceliareň dostala možnosť počas 15 rokov inkasovať ročne príspevok vo výške 14,7 milióna eur na podporu výroby elektrickej energie priamo v závode. Američania sa na revanš zaviazali nepredať U. S. Steel Košice do roku 2018 a tiež nerealizovať žiadne hromadné prepúšťanie. Od roku 2015 však postupne začali s prepúšťaním svojich zamestnancov. Oceliarne niekoľko mesiacov po sebe poprepúšťali 29 ľudí. Prepustenie 30 ľudí sa totiž už považuje za hromadné, čo podľa memoranda s vládou nie je možné.

Za prípadné porušenie dohody hrozia Američanom vládou nešpecifikované pokuty. V roku 2014 dosiahol U. S. Steel Košice tržby takmer 2,2 miliardy eur a zisk 57 miliónov eur. V roku 2015 skončili tržby na úrovni takmer 2,1 miliardy eur a zisk dosiahol 43 miliónov eur. Z novoročného príhovoru prezidenta U. S. Steelu Košice Scotta Buckisona pritom nič nenasvedčovalo tomu, že oceliarne sú na predaj. „Pred rokom som vás informoval, aká je situácia nestabilná a dynamicky sa mení. Žiadal som vás, aby ste boli flexibilní a predvídaví. Som šťastný, že sme takí boli. Vďaka tomu sme prostredníctvom Carnegie Way vytvárali hodnoty pre nás všetkých a ukončili rok s dobrým výsledkom. Ďakujem vám za stovky nápadov, ktorými ste vydláždili našu cestu Carnegie Way. Bez takéhoto prístupu, bez našej vlastnej aktivity a kontinuálneho zlepšovania v každej prevádzke by sme nikdy neboli schopní dosiahnuť to, čo sa nám v roku 2016 podarilo,“ povedal Buckison.

Dumping obmedzili clá

Dôvodom, prečo sú oceliarne lákavé práve pre čínskych investorov, sú nedávno uvalené clá zo strany Európskej komisie, ktoré mali zabrániť nadmernému dovozu lacnej čínskej ocele. Na tú sa dlhodobo sťažovali európski oceliari. Komisia zareagovala na ich požiadavky až po tom, čo o prácu v oceliarskom priemysle prišli tisícky ľudí.

Číňania v poslednom čase viac vyvážajú kapitál mimo krajiny, aby mali vyššiu návratnosť svojich investícií v porovnaní s investíciami, ktoré robia doma. Vlani podľa Svetového ekonomického fóra dosiahli čínske investície v Európskej únii sumu 35 miliárd eur. Najviac ich smerovalo do Nemecka, Fínska, Veľkej Británie ale aj do Talianska, Írska či Španielska. V Nemecku sa Číňania zamerali skôr na technologické fir­my.

Na Slovensku za vlaňajšok podľa týchto údajov išlo od čínskych investorov okolo deväť miliónov eur. Susedná Česká republika je v tomto smere pre Čínu atraktívnejšia. Čínski investori tam prefinancovali za vlaňajšok zhruba 362 miliónov eur. V minulom roku objem priamych investícií Číny celkovo na zahraničných trhoch dosiahol 119 miliárd dolárov. Pokiaľ by objem priamych investícií Číny pokračoval doterajším tempom, podľa odhadov analytikov v priebehu niekoľkých rokov môže predbehnúť USA ako najväčšieho investora na zahraničných trhoch. V posledných rokoch Čína skupuje veľké európske strategické spoločnosti, športové kluby, miliardy eur investuje aj do energetickej a dopravnej infraštruktúry. Do USA smerovalo vlani z Číny viac ako 31 miliárd dolárov, kým v roku 2015 to bolo len 3,9 miliardy dolárov.

Číňania menia stratégiu

Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by Čína mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. „Boli kedysi časy, keď Čína si nebola istá globalizáciou. Došli sme však k záveru, že globalizácia je svetový trend a Čína musí byť odvážna do týchto vôd vstúpiť. Globálna ekonomika je veľký oceán, z ktorého nie je možné len tak ľahko vystúpiť,“ povedal v polovici januára na 47. ročníku Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose čínsky prezident Si Ťin-pching.

V posledných rokoch Čína skupuje veľké európske strategické spoločnosti, športové kluby, miliardy eur investuje aj do energetickej a dopravnej infraštruktúry. Viac priamych zahraničných investícií z Číny vytvára predpoklady pre zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschop­nosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže stať časom najdôležitejším trhom. Napríklad aj pre Veľkú Britániu. Briti si v júnovom referende tesnou väčšinou zvolili odchod krajiny z EÚ. Britská vláda však chce byť globálnym lídrom, a pre znemožnenie prístupu na 500-miliónový jednotný trh únie sa chce orientovať na nové trhy. Jedným z nich je aj ten čínsky.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #Košice #U. S. Steel