Jedným z dôvodov sú finančné problémy, ktoré spôsobuje dovážaná lacná čínska oceľ do Európy. Druhým je nový prezident USA Donald Trump.
Ten láka rôznymi daňovými úľavami amerických investorov späť do krajiny. Ekonómovia tvrdia, že Trumpova politika ciel na produkty dovážané do USA môže mať vážne dôsledky v prípade amerických investícií na európskom kontinente. Trump chce, aby sa americké firmy vrátili a dali prácu doma. Na rozšírenie investícií na domácej pôde spoločnosti potrebujú peniaze, ktoré môžu získať práve odpredajom aktivít v cudzine.
„S Trumpom sa v prípade U.S. Steel Košice výrazne zvýšila pravdepodobnosť odpredaja podniku inému vlastníkovi. Materská U.S. Steel sa chce zameriavať najmä na americký trh,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Američania rokovali o predaji košických oceliarní vlani na jeseň. Cenu, ktorú požadovali, však čínski, českí a ruskí záujemcovia odmietli zaplatiť. Dôvodom boli nízke ceny ocele. Po clách, ktoré Brusel zaviedol na čínsku oceľ, však cena ocele v Európe začala rásť a cena košických oceliarní tak môže stúpnuť. Vlani v septembri agentúra Bloomberg informovala, že predajná cena U.S. Steel Košice sa má pohybovať na úrovni 800 až 900 miliónov dolárov. Hovorilo sa najmä o mimoriadne cennej valcovni.
Mnohí americkí investori za posledné roky vybudovali závody v cudzine, čím USA prišli o pracovné miesta. Vytvorené zisky následne veľké koncerny nezdaňujú v USA, ale často ich vykazujú v daňových rajoch. Spojeným štátom sa tieto daňové úniky, ktoré idú pár vyvoleným a zvyšujú príjmovú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, nedarí znižovať. Američania cítia, že ide o problém, ktorý roky nikto nerieši. Aj preto vo voľbách uverili populistickým sľubom Trumpa o tom, že tieto pracovné miesta sa vrátia do USA. Populizmus spočíva v dotáciách, ktorými chce Trump z verejných financií lákať späť americké firmy. Ekonómovia po celom svete upozorňujú, že dotácie sú dlhodobo neudržateľné, vytvoria sa nimi dlhy do budúcna a skutočným riešením je zamedziť únikom daní.
Trump prisľúbil, že v USA zníži firemnú daň z 35 percent na 15 percent, zastaví novú a zruší starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Americké spoločnosti, ktoré budú podnikať v zahraničí, chce zaťažiť po novom daňou 41 percent. Sankcie zo strany americkej vlády môžu byť kľúčovým faktorom, ktorý podľa Tomčiaka môže prinútiť firmy vrátiť sa späť do krajiny. Kým pre košický U.S. Steel môže mať „trumponomika“ zásadné dôsledky, ekonomický rast na celom Slovensku by zatiaľ utlmený byť nemal. „Na Slovensko zatiaľ Trumpova politika nebude mať veľký dosah. Pre krajinu je najdôležitejší vývoj v západnej Európe. Tej sa momentálne darí, takže v roku 2017 by mal byť na Slovensku zaznamenaný dobrý ekonomický rast,“ dodáva Tomčiak.
Američania majú zostať do roku 2018
O tom, že U.S. Steel má v Košiciach problémy, sa začalo hovoriť ešte v roku 2013. Vtedy napokon Američania zostali a podpísali memorandum, že zostanú najmenej päť rokov. Ak by investor fabriku predal skôr ako v roku 2018, hrozili by mu pokuty. Vláda totiž v roku 2013 odklepla pre podnikovú elektráreň U.S. Steel ročnú podporu vo výške 14,8 milióna eur. Pomoc môže firma čerpať počas 15 rokov. Na dotácie sa skladajú všetci odberatelia elektriny. Americký investor sa v memorande tiež zaviazal, že nebude hromadne prepúšťať. Od roku 2015 však predsa len postupne začal s prepúšťaním svojich zamestnancov, a to v rozsahu 29 ľudí mesačne. Prepustenie 30 ľudí sa už považuje za hromadné. Americké oceliarne získali štátne stimuly aj pri vstupe na Slovensko v roku 2000. Daňové prázdniny košickému závodu vypršali pred piatimi rokmi. „Ak by U.S. Steel zo Slovenska odišiel, nebolo by to zrejme iba kvôli Trumpovi, ale v dôsledku iných faktorov. Najmä kvôli nekonkurencieschopnosti výroby pre vysoké náklady, pod ktoré sa podpisujú najmä vysoké ceny energií pre nezmyselnú európsku posadnutosť drahou zelenou energiou a pre pokračujúci previs ponuky lacnej ocele z Číny,“ myslí si analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
„Na európskom oceliarskom trhu sa zintenzívňuje narastajúci dovoz, pokles cien a strata pracovných miest. Hlavnou príčinou problémov oceliarskeho priemyslu EÚ sú tlaky pochádzajúce nepochybne z neférovo obchodovanej čínskej ocele. Čína poháňaná masívnymi prebytkami ocele, dvakrát presahujúcimi celkový dopyt po oceli EÚ, predáva bezprecedentné objemy ocele na európskom a medzinárodných trhoch za dumpingové ceny. Dumpovaná a dotovaná oceľ z Číny deštruuje priemyselné marže na celej zemeguli, postihujúc zvlášť zraniteľných hráčov na otvorenom trhu EÚ. Vysoké náklady na energie presadzované celým radom národných a EÚ noriem zaťažujú tento sektor v Európe ešte viac,“ uviedla európska oceliarska asociácia Eurofer.
Kto kúpi oceliarne?
Potenciálnymi kupcami košických oceliarní mali byť podľa doterajších informácií Číňania, ruská oceliarska spoločnosť Metalloinvest, ktorá patrí oligarchovi Alisherovi Usmanovi, či slovenský miliardár Tomáš Chrenek spoluvlastniaci Třinecké železiarne. V minulosti sa o košické oceliarne zaujímali aj Ukrajinci a vtedy sa špekulovalo, že im ide hlavne o bránu na európsky trh a časť výroby v Košiciach by sa zatvorila. Premiér Robert Fico v polovici decembra minulého roka povedal, že v prípade, že americkí vlastníci oficiálne potvrdia predaj košických oceliarní, štát by mal časť z nich odkúpiť. „Ak sa rozhodne spoločnosť U. S. Steel odísť zo Slovenska, takúto oficiálnu informáciu ale nemám, budeme robiť všetko pre to, aby sme trošku vložili nohu do tejto spoločnosti, tak ako sme to urobili v prípade SPP,“ povedal vtedy Fico.
Európska únia zaviedla v októbri minulého roka dočasné antidumpingové clá na dva druhy oceľových produktov z Číny. Ide o za tepla valcovanú oceľ a hrubé oceľové plechy. Clá sú v pásme 65,1 až 73,7 percenta v prípade hrubých oceľových plechov a v rozsahu 13,2 až 22,6 percenta v prípade za tepla valcovanej ocele. V novembri minulého roka únia uvalila na bezšvové rúry a rúrky zo železa a ocele z Číny clá vo výške od 43,5 percenta a 81,1 percenta. USA sa napríklad bránia krízovým situáciám u svojich oceliarov dovozným clom na čínsku za studena valcovanú plochú oceľ vo výške až 522 percent.
V priebehu najbližších šiestich mesiacov Európska komisia rozhodne, či potvrdí platnosť antidumpingových ciel na obdobie niekoľkých rokov. Hovorí sa o piatich rokoch. Aktuálne platí aj množstvo ďalších obchodných ochranných opatrení, ktoré sú zamerané proti nespravodlivému dovozu oceľových produktov. V platnosti je celkovo 40 antidumpingových opatrení proti subvenciám. Pätnásť z nich sa týka produktov pochádzajúcich z Číny. Európsky oceliarsky priemysel je druhým najväčším výrobcom ocele vo svete, približne 500 oceliarní v 23 členských krajinách každoročne vyrobí 177 miliónov ton.