Mnohí odberatelia s malou spotrebou budú tak platiť viac napriek poklesu ceny za kilowatthodinu. Vláda sa proti rastu poplatkov ohradila a zavolala šéfa úradu Jozefa Holjenčíka na rokovanie. Holjenčík navrhol návrat cien na úroveň roka 2016.
Regulačný úrad však koná len pre časť odberateľov. Cenové konanie totiž úrad začal pri plyne voči SPP-Distribúcia a v prípade elektriny voči SSE-Distribúcia. Východ Slovenska tak úrad nerieši a podobne sa zatiaľ „zabudlo“ aj na západ krajiny, kde poplatky za elektrinu vyskočili tiež.
Regulačný úrad doteraz nešpecifikoval, či spustí cenové konania voči všetkým distribučným spoločnostiam. Problém zvyšovania poplatkov sa pritom týka celej krajiny. Na západe územia platili domácnosti v tarifnej triede DD2 v roku 2016 mesačne za jedno odberné miesto (OM) sumu 5,88 eura s DPH. Po novom budú tieto domácnosti na 3-fázových ističoch platiť 5,93 eura za OM mesačne, ale stúpne im aj sadzba za kWh. Stredoslovenské domácnosti minulý rok platili za svoj istič v tarife DD2 podľa zverejneného cenníka 7,98 eura mesačne, po novom to bude 11,37 eura vrátane DPH. Na východe Slovenska distribučná spoločnosť, ako ani jej dcéra nezverejňujú integrovaný cenník. Domácnosti na východe Slovenska v tarifnej triede DD2 vlani platili 5,77 eura za OM mesačne. Po novom to bude 13,81 eura za OM za mesiac, teda viac ako dvojnásobok pôvodnej sumy!
Úrad podľa svojho vyjadrenia začal konať na základe podnetov občanov, zatiaľ však nešpecifikoval, či začne cenové konanie aj voči ostatným subjektom na trhu. Ceny za dodávku či distribúciu elektriny sú pritom porovnateľné u všetkých subjektov na trhu. „Úrad momentálne intenzívne pracuje na riešení vzniknutej situácie. Ďalšie informácie úrad poskytne až po ukončení procesu v najbližších dňoch,“ stojí v aktuálnom stanovisku úradu.
Dlhy v cenách za 230 miliónov eur?
Aktuálne tak nie je úplne jasné, či, kedy a pre koho sa ceny energií vrátia na úrovne z roka 2016. Situácia by si totiž vyžadovala zrušenie všetkých rozhodnutí úradu, ktoré medzitým nadobudli právoplatnosť. Úrad totiž na základe cenových rozhodnutí pre regulované odvetvia stanovil koncové ceny aj pre obchodníkov s komoditami, pričom pre každého z nich vydal príslušné rozhodnutie. Aj keď cenové rozhodnutia na rok 2017 schvaľoval úrad už ku koncu minulého roka, konať sa rozhodol až teraz.
"Úrad sa rozhodol konať na základe desiatok podnetov od občanov, ktoré v posledných dňoch dostal a chce odstrániť vzniknuté mimoriadne dopady na dotknuté skupiny odberateľov a zabrániť akejkoľvek diskriminácii. Úrad nedostal žiaden pokyn od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy ani iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb,“ uvádza sa vo vyjadrení úradu.
Keďže úrad spustil cenové konanie len voči subjektom vo vlastníctve Energetického a průmyslového holdingu (EPH), na situáciu okolo zvyšovania poplatkov reagoval Daniel Častvaj, hovorca EPH. Podľa jeho slov sú výnosy povolené štátnym regulátorom v novom regulačnom období podstatne nižšie, ako to bolo za predchádzajúcich majiteľov. „Jedna zo spoločností z portfólia EPH, Stredoslovenská energetika-distribúcia, nesie na svojich bedrách nevyplatené historické dlhy za deficitnú tarifu za prevádzkovanie systému, ktorou sa odberatelia majú skladať na obnoviteľné zdroje energií a podporu domácej ťažby vo výške približne 230 miliónov eur,“ povedal Častvaj.
Spotrebiteľské združenia žiadajú hlavu ministra
Spotrebitelia sú rozhorčení. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Asociácia užívateľov služieb, Združenie občianskej sebaobrany, Združenie Brániť sa oplatí – BSO a Račianske občianske centrum v spoločnom liste upozornili, že spotrebiteľom po privatizácii služieb mali vo všeobecnom hospodárskom záujme zostať služby za dostupné ceny a v primeranej kvalite. Podľa nich však títo čelia sústavnému zvyšovaniu cien, pričom ceny energií pri nízkych priemerných mzdách Slovákov dosahujú vrcholné priečky v Európskej únii.
„Úlohu koordinácie spotrebiteľskej politiky zverila slovenská vláda Ministerstvu hospodárstva SR a reguláciu cien Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ich zástupcovia v praxi preukazujú, že ciele spotrebiteľskej politiky trhovej ekonomiky nerešpektujú. Na základe súčasného zvýšenia cien vody a energií sa, naopak, domnievame, že zohľadňujú požiadavky lobistických skupín, podobne ako pri prijímaní zákonov o tepelnej energetike,“ uvádza sa liste.
„Vyzývame preto prezidenta, aby odvolal predsedu Regulačnej rady ÚRSO, a premiéra, aby odvolal ministra hospodárstva, pretože zvýšenie cien vody a energií umožnilo dodávateľom dosiahnuť vyššie zisky na úkor spotrebiteľov, pričom ohrozili zabezpečenie základných životných potrieb sociálne odkázaných rodín, rodín s nízkymi príjmami a dôchodcov,“ vyzývajú spotrebiteľské združenia.
Drahšia distribúcia, ekológia, aj baníci
Na rok 2017 regulačný úrad zvýšil najmä ceny za distribúciu. Tiež schválil poplatky, ktoré zvýšili koncové ceny elektrickej energie: tarifu za systémové služby vo výške 7,0491 eura za megawatthodinu (eura/MWh), tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 26,2030 eura/MWh. K tomu prichádza výška odvodu do Národného jadrového fondu, čo je 3,21 eura/MWh. Pre firmy sa pripočítava ešte aj sadzba spotrebnej dane z elektriny v hodnote 1,32 eura/MWh, táto je však pre domácnosti nulová. Na záver zostáva základná sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 20 percent.
Tarifa za prevádzkovanie systému pozostáva z týchto položiek: tarifa za podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo výške 17,5751 eura/MWh, tarifa za podporu elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou vo výške 4,0913 eura/MWh. Tiež sem patrí tarifa za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia vo výške 4,3559 eura/MWh a tarifa za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v hodnote 0,1807 eura/MWh. Minulý rok bola tarifa za systémové služby vo výške 7,05 eura/MWh, tarifa za prevádzkovanie systému dosahovala 22,90 eura/MWh. Výška odvodu do Národného jadrového fondu sa nemenila.