Príprava severného obchvatu už raz bola zastavená, keď Štátna kúpeľná komisia spolu s mestom Sliač dané trasovanie odmietli. Bývalý šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Valent však v novembri minulého roka potvrdil, že rýchlostná cesta predsa len povedie v pôvodnom koridore s malými úpravami v trase. Štátna kúpeľná komisia totiž svoje nesúhlasné stanovisko s ohľadom na podzemné vody prehodnotila. Mesto Sliač však aj naďalej novú rýchlostnú cestu vo svojej blízkosti odmieta a zvažuje právne kroky.
„Mesto Sliač spolu s Občianskym združením a obyvateľmi mesta vyvinú všetky právne kroky na to, aby trasa neprechádzala jeho katastrálnymi územiami Hájniky a Rybáre, a to nielen z dôvodu ohrozenia podzemných minerálnych vôd kúpeľov Sliač (ktoré slúžia všetkým obyvateľom Slovenska), ale aj z dôvodu znemožnenia ďalšieho rozvoja južným smerom, z hľadiska hluku (už teraz je zaťažené hlukom z leteckej dopravy, hluku z R1, železnice), z hľadiska ochrany Sliačskej doliny a ďalších negatívnych faktorov,“ informuje mesto Sliač v stanovisku zverejnenom na svojich internetových stránkach.
Príprava severnej trasy zvolenského obchvatu je však len na začiatku. NDS však tento variant považuje za najvýhodnejší, no zároveň priznáva, že o jeho definitívnom prijatí budú rozhodovať úrady. „Mesto Sliač sa bude vyjadrovať ku každému stupňu prípravy, teda k územnému rozhodnutiu aj k stavebnému povoleniu. Podľa zákona o územnom rozhodnutí v tomto prípade rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, o stavebnom povolení stavebný úrad na ministerstve dopravy. Tieto úrady posúdia všetky relevantné pripomienky, ktoré mesto Sliač vznesie k modifikovanému variantu C3, s ktorým počíta aj územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja,“ povedal Martin Guzi, vedúci odboru marketingu NDS.
Kedy sa však začne s výstavbou, dnes nie je známe. Po príprave projektovej dokumentácie musí štát na daný úsek rýchlostnej cesty R2 Sliač – Zvolen-východ získať finančné prostriedky. Financovanie z aktuálne dostupných eurofondov neprichádza do úvahy a po roku 2020 už nové eurofondy pravdepodobne nebudú. „Na túto stavbu nie sú alokované zdroje v Operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra (OPII). Štát bude musieť nájsť zdroje na viacero diaľničných stavieb a táto sa počíta medzi ne. Medzi možné zdroje financovania prichádza do úvahy predovšetkým štátny rozpočet,“ informoval komunikačný odbor ministerstva dopravy.
V minulom roku, po prvom odmietnutí severného variantu, dali diaľničiari vypracovať spoločnosti Dopravoprojekt nové návrhy riešenia zvolenského obchvatu. Všetky štyri riešenia však obsahovali tunel. Jedným z variantov bola trasa popod Lučeneckú cestu, druhá mala podkopať Pustý hrad a tretí návrh riešenia počíta s tunelom pod sídliskom Sekerie, v prípade ktorého by dokonca muselo dôjsť k zbúraniu niekoľkých domov. Štvrtý návrh dokonca posiela rýchlostnú cestu takmer v celej dĺžke úseku do tunela pod vrchom Javorie.
Tranzitná doprava, ktorá prechádza cez Zvolen, sa koncentruje na ceste prvej triedy I/16. Cestu využíva tranzitná doprava jazdiaca medzi Lučencom a rýchlostnou cestou R1. Rovnako tak sú však na ňu odkázaní aj obyvatelia jednej z mestských častí. Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015 po ceste denne jazdí 29¤998 automobilov.