Po spoločnom rozhodnutí ropných mocností redukovať svetovú nadprodukciu čierneho zlata sa cena ropy Brent aktuálne vyšplhala až nad hranicu 58 dolárov za barel. Začiatkom minulého roka ešte míňala úroveň 30 dolárov za barel. Dôvodom ich historickej dohody, ktorá sa zrodila po prvýkrát po 15 rokoch, je, že krajiny, ktorých štátne pokladnice sú závislé od príjmov z ropy, už nedokázali utiahnuť jej extrémne nízku cenu na trhu. Narastajúce deficity prinútili napríklad Saudskú Arábiu prestať ľuďom dotovať palivá. Mnohé ropné krajiny boli dokonca až teraz nútené uvaliť na pohonné látky daň z pridanej hodnoty.
Bola to práve Saudská Arábia, ktorá v roku 2014 začala ropnú vojnu s cieľom udržať si trhový podiel. Aj na úkor svojho štátneho rozpočtu sa snažila vytlačiť z trhu amerických bridlicových ťažiarov. Teraz už viac ako na podiel na trhu hľadí na prázdnu štátnu pokladnicu. Rovnako tak dva roky zvyšovania ťažby a podkopávanie ceny ropy ohrozujú ruský štátny rozpočet.
Slovenskí motoristi ťažili z tzv. ropnej vojny viac ako dva roky. Vlani zažívali jeden z najpriaznivejších rokov, čo sa týka cien pohonných hmôt. V prvých mesiacoch dokonca najlacnejšie pumpy na Slovensku mali ceny nafty aj benzínu na úrovni jedného eura za liter, niekde sa dostali ešte nižšie. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR sa priemerné ceny pohybovali v prípade 95-oktánového benzínu na úrovni 1,259 eura za liter a nafta dosiahla priemernú cenu 1,115 eura za liter. Z lacnej ropy ťažila aj slovenská ekonomika. Podľa expertov z Oxfordu práve slovenské mimoriadne otvorené hospodárstvo závislé od ropy, ale aj od exportu áut, získalo v roku 2016 k dobru asi jeden percentuálny bod. V prepočte to predstavuje zhruba 70 miliónov eur navyše do štátnej kasy.
Historická dohoda je stále citlivá
Konečná dohoda OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) a krajín mimo tejto organizácie (napríklad Rusko) sa zrodila ešte vlani v decembri. Jedenásť nečlenských krajín sľúbilo znížiť od januára tohto roka svoju produkciu celkovo o 558-tisíc barelov denne. Kartel OPEC sa dohodol na vlastnom znížení ťažby ropy o 1,2 milióna barelov, na 32,5 milióna barelov denne. Ceny ropy v okamžitej reakcii na dohodu OPEC o obmedzení ťažby vzrástli o viac ako 15 percent a zaznamenali najprudší týždenný nárast od roku 2009. Rusko má znížiť ťažbu približne o 300-tisíc barelov denne. Saudská Arábia sa zaviazala, že od januára budúceho roka zredukuje svoju ťažbu ropy o 486-tisíc barelov, na niečo vyše 10 miliónov barelov denne. Šejkovia dokonca tvrdia, že pôjdu so znižovaním ešte nižšie, ako bola stanovená dohoda. Medzinárodný menový fond upozornil, že pri súčasných nízkych cenách ropy by mohla Saudská Arábia zažiť bankrot, a to do piatich rokov.
Zmrazenie produkcie odstráni z globálneho trhu približne dve percentá ropy. Ropa ešte v lete roku 2014 stála okolo 115 dolárov za barel. „Vyššia predajná cena bez problémov pokryje nižší objem predaja. Z obmedzenia produkcie by najviac mali vyťažiť producenti, ktorí sa k dohode nepripojili, a teda USA, Nórsko, Veľká Británia, Austrália, Kanada a ďalší,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Nárast ceny nebude prudký
Šejkovia spoločne s Rusmi chcú podľa dohody časom úplne dorovnať dopyt a ponuku na trhu, a tak zvyšovať cenu čierneho zlata. Tento rok už s najväčšou istotou pohonné látky historicky nízke ceny nepokoria, no nebudú sa šplhať ani k opačným extrémom. Podľa odhadov by sa cena ropy Brent mala počas roka dostať nad hranicu 60 dolárov za barel.
Na druhej strane, nie je isté, či krajiny vyvážajúce ropu sľub o znižovaní ťažby aj reálne dodržia. Okrem toho na relatívne nízke ceny čierneho zlata budú tlačiť aj ďalšie faktory ako nepokoje na Blízkom východe, bezpečnostná situácia vo svete, spomaľujúce hospodárstvo Číny a ekonomická neistota, ktorá prišla po britskom júnovom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z Európskej únie, kde sa Briti tesnou väčšinou rozhodli pre tzv. brexit.
„Svetový trh s ropou zneisťujú dve veci. Po prvé, pomerne široko zdieľaná nedôvera opierajúca sa o rozsiahlu historickú skúsenosť. A teda, či sa dodržia limity ťažby, na ktorých sa kľúčové štáty kartelu OPEC a Rusko dohodli na konci minulého roka. Druhým zdrojom neistoty je miera trhovej pružnosti bridlicových ťažiarov, a to najmä z USA,“ vysvetľuje Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm spoločnosti Cyrrus. Ako dodáva, podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (EIA) a analytickej spoločnosti Baker Hughes v súčasnosti produkujú 8,8 milióna barelov ropy denne, teda takmer toľko ako pred dvoma rokmi, ale pri využití len tretiny ťažobných kapacít v porovnaní s dobou vrcholiacej ťažby.
Z hľadiska ropných ťažiarov najoptimistickejšie realistické predpovede hovoria o tom, že ceny ropy teraz budú trvalejšie kolísať v rozmedzí od 50 do 60 dolárov za barel. Tomu zodpovedá možné zdraženie pohonných hmôt na čerpacích staniciach na Slovensku oproti ich aktuálnych hodnotám. „Ešte zhruba o štyri percentá v prípade benzínu a o päť percent v prípade nafty. Predpokladom na to je, že štáty kartelu OPEC budú držať "pri sebe“ a neporušia dohodnuté ťažobné obmedzenia. Celkovo teda možno očakávať, že pohonné hmoty na Slovensku nakoniec v nadchádzajúcom čase naozaj ešte zdražejú, ale menej. V prvom polroku tohto roka by mali zdražieť priemerne najviac o tri percentá v prípade benzínu a zhruba o 3,5 percenta v prípade nafty," dodal Kovanda.
Lacné palivá na Slovensku nikdy nebudú
Aj keby sa cena ropy na svetových komoditných trhoch opäť prepadla k historickým minimám, slovenskí motoristi by to v plnom rozsahu nepocítili. Do výslednej ceny, ktorú platia na čerpacích staniciach, sa zarátavajú viaceré položky. Ide o spotrebnú daň vo výške 20 percent, ako aj o poplatok do štátnych hmotných rezerv, ktorý predstavuje dva eurocenty na liter. Na jeden liter benzínu je spotrebná daň bez ohľadu na cenu samotnej suroviny približne 0,55 eura a na jeden liter nafty je asi 0,39 eura.
„Pre cenotvorbu pohonnej látky je viac ako cena ropy dôležitá cena benzínov a nafty na burze v Rotterdame. Pochopiteľne, cena benzínu či nafty sa vysoko odvíja od cien ropy, pričom v Európe ide o ropu Brent. Korelácia medzi cenou ropy Brent a cenou 95-oktánového benzínu na Rotterdamskej burze, t. j. ako sa ceny daných komodít pohybovali v relácii k sebe, bola za rok 2015 v priemere 0,87 a medzi cenou ropy Brent a cenou nafty až takmer 0,98. Za rozdielom stojí okrem nákladov rafinérií na rafináciu ropy a výrobu benzínu či nafty aj dopyt po benzínoch, ktorý môže byť napríklad v časoch motoristickej sezóny vyšší, a tým pôjde cena benzínu na Rotterdamskej burze nahor, hoci cena ropy bude stagnovať, resp. klesať,“ uviedla vo svojej analýze J&T Banka. V neposlednom rade sú s predajom pohonných látok spojené aj náklady a marža predajcu. Benzín či nafta sa musia na čerpaciu stanicu dopraviť, uskladniť a náklady sú okrem iného spojené aj s prevádzkou samotnej čerpacej stanice, ktorá si k tomu priradí ešte svoju ziskovú maržu. Tá sa pohybuje v rozmedzí jedného až štyroch percent z výslednej ceny.