Potravinová bezpečnosť: čo vlaňajšok dal a čo vzal

Rok 2016 vojde do dejín slovenského poľnohospodárstva ako jeden z najprotirečivejších. Priniesol rekordné úrody obilia, kukurice či cukrovej repy, ale ovocinárov obrali neskoré jarné mrazy o 40 percent úrody hrušiek a jabĺk sa urodilo o polovicu menej. Bol to tiež rok, ktorý sa niesol v znamení mliečnej krízy, ktorá priniesla zatváranie fariem a miliónové straty na produkcii mlieka.

02.01.2017 12:00
polnohospodarstvo, traktor, pole Foto: ,
Rekordná minuloročná úroda obilia aj kukurice smerovala na vývoz a nepodporila zvýšenie chovu slovenských ošípaných či hydiny.
debata (3)

Rok ukázal, že moderné poľnohospodárstvo má v počasí tak ako v minulosti buď veľkého spojenca, alebo protivníka, ktorý dokáže narobiť obrovské škody.

„Fenomén globálneho oteplenia sa každý rok prejavuje inak, ale treba s ním rátať a prispôsobovať mu jednak štruktúru osevu, ako aj techniky obrábania pôdy,“ zhrnul poznatky z tohtoročných vplyvov počasia na úrodu klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Pavol Faško.

Azda najväčšie škody utrpeli ovocinári a vinohradníci. Mrazy, ktoré na sklonku apríla zasiahli juhozápadné Slovensko, sa neobjavili viac ako polstoročie. Spálili kvety na rozkvitnutých ovocných stromoch. Bilancia škôd presiahla 16 miliónov eur. Na konci roka sa ovocinári dočkali dlho žiadaného odškodného a od vlády dostali 3,5 milióna eur.

Nebolo to toľko, koľko si priali, dúfali aspoň v päť miliónov eur, ale ako povedal šéf Únie ovocinárov Marián Varga, pestovatelia boli vďační aj za túto podporu. „Uvedomujeme si, že našou úlohou nie je pýtať peniaze, ale pestovať ovocie a zarábať na ňom,“ povedal Varga.

V praxi Vargova myšlienka znamená to, aby napríklad ovocinári lepšie zvládali ochranu proti mrazom. Najmenej poškodené stromy mali v sadoch, kde pestovatelia využili protimrazové závlahy. Takýchto pestovateľov však možno na Slovensku zrátať na prstoch jednej ruky. Ak sa teraz toľko hovorí o potrebe zvýšiť sebestačnosť krajiny v ovocí a zelenine, potom je na mieste požiadavka, aby sa nové sady budovali koncepčne.

Klimatológ Pavol Faško upozorňuje, že frekvencia výskytu mrazov, povodní a období sucha – ako prejavov pokračujúceho globálneho oteplenia – sa bude zvyšovať. To preložené do jazyka ovocinárov znamená budovať sady s protimrazovou ochranou a tiež využiť napríklad unikátny Klimatologický atlas Slovenska, kde poľnohospodári nájdu všetky rizikové územia z hľadiska pestovania teplomilných plodín.

Krajine uniká pridaná hodnota

Po mimoriadne dobrej úrode obilia a kukurice by niekomu mohlo zísť na um, že sú vytvorené predpoklady na to, aby Slovensko začalo konečne vyrábať viac vlastného mäsa. Kedysi, teda ešte v deväťdesiatych rokoch, bola krajina sebestačná tak v bravčovom, ako aj v hydinovom mäse. Z tohtoročnej úrody sa však viac ako jeden milión ton obilia vyvezie. Doma totiž chýbajú najväčší konzumenti pšenice a kukurice – ošípané a hydina.

Najväčším slovenským paradoxom je, že krajina sa stala exportérom poľnohospodárskych surovín – predovšetkým obilia, kukurice, olejnín, ale aj surového mlieka – a dovozcom hotových potravín. „Čoraz viac importujeme potraviny vyrábané v zahraničí zo slovenských surovín. Ak nechceme skončiť len ako vývozca poľnohospodárskych surovín bez vlastnej výroby potravín, vláda musí zásadne zmeniť svoj postoj k potravinárskemu priemyslu,“ povedal na margo roka 2016 prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Niektoré fakty sú skutočne deprimujúce. Od roku 2007 poklesla výroba pečiva o 21 percent, syrov o 20 percent a výrobkov z mäsa o 13 percent. Dodajme, že mäsové výrobky, najmä bravčové, sa vyrábajú predovšetkým z dovezeného mäsa. Niektoré odvetvia spracovateľského priemyslu ako napríklad konzervárenský sa úplne rozpadli. To spätne tlačí na poľnohospodárstvo, ktoré redukuje zeleninárstvo či ovocinárstvo.

Súčasná štruktúra poľnohospodárstva, ktoré sa prednostne zaujíma len o isté druhy plodín, je reakciou na zmeny, ktoré sa odohrali v uplynulom štvrťstoročí. Pomaly sa rozpadol celý spracovateľský priemysel. Domáci privatizéri niektoré podniky doslova vybrakovali a potom ich pozatvárali. Iné, ako napríklad Palmu Tumys či Topvar Topoľčany, vcelku úspešne zveľaďovali a následne v príhodnom okamihu predali buď zahraničnej konkurencii (Topvar), alebo domácim finančným skupinám (Palma Tumys). Noví majitelia po čase podniky zatvorili. Tak skončila napríklad aj druhá najväčšia slovenská mliekareň bývalý Mliekospol v Nových Zámkoch. Podobných príkladov by sa našlo viac.

Odvetvie si pýta novú krv

Oživenie slovenského potravinového hospodárstva, teda prvovýroby a potravinárstva, nebude jednoduché. Už aj preto, že odvetvie potrebuje radikálne omladiť, ale záujem o prácu v poľnohospodárstve a štúdium na poľnohospodárskych stredných školách je minimálny. Priemerná veková hranica pracovníkov prekročila päťdesiat rokov a chýbajú tak mladí manažéri, ako aj obsluha čoraz zložitejších poľnohospodárskych strojov a technologických liniek na farmách.

Na pozadí prevažne veľkovýrobného poľnohospodárstva sa však o slovo hlási pokolenie nových mladých farmárov, ktorí majú záujem zakladať rodinné farmy, sady, zeleninárstva či malé farmy živočíšnej výroby, ktoré by finalizovali mlieko a mäso. Viac ako dvetisíc mladých ľudí sa prihlásilo na výzvu z Programu rozvoja vidieka, ktorá sľubovala úspešným uchádzačom 50-tisíc eur ako štartovné na začiatok farmárskej kariéry.

Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka mal však rezervované prostriedky len pre 600 mladých farmárov. V decembri došlo k reštruktura­lizácii zdrojov z eurofondov a pre mladých bolo dovedna vyčlenených 48 miliónov eur. To znamená, že bude uspokojených 960 najlepších projektov z celkove podaných 2 027.

Predstava, že vstupom zhruba tisícky mladých farmárov sa okamžite vyriešia všetky problémy slovenského poľnohospodárstva, je naivná. Potrvá ešte nejaký čas, kým sa táto skupina ľudí udomácni na pôde a nájde si svoje miesto na regionálnych potravinových trhoch.

Hlavnou prednosťou nových hospodárov na pôde, z ktorých mnohí vymieňajú pôvodnú profesiu za univerzálnu farmársku, je obrovské zanietenie, ktoré v tejto chvíli nahrádza potrebné skúsenosti. Dôležité však je, že títo ľudia chcú žiť na vidieku a rozvíjať tie druhy podnikania na pôde, o ktoré veľkovýroba nemala doteraz z rôznych dôvodov záujem. Kľúčové z hľadiska budúcnosti poľnohospodárstva bude, ako sa vydarí koexistencia hlavného veľkovýrobného prúdu s menšinovým.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #potravinová bezpečnosť