Nie svätý Urban, ale Silvester je patrón vinárov

Slovensko sa stalo krajinou milovníkov vína, na prelome rokov najmä šumivého. Dva posledné decembrové týždne žičia vinárom aj obchodníkom s vínom. Dopyt po ňom kulminuje, pretože Vianoce, a najmä rozlúčku so starým rokom a zvítanie s novým rokom si ľudia už nevedia predstaviť bez pohára dobrého moku.

31.12.2016 10:00
debata

Nápojový lístok obchodných reťazcov aj špecializovaných predajní s vínom a liehovinami je bohatý. Zodpovedá aj postaveniu Slovákov v spotrebe alkoholu. Tá síce klesla k 10 litrom v prepočte na obyvateľa, ale stále je dosť vysoká. Na sklonku roka však dvíhajú štatistickú spotrebu nie pravidelní konzumenti, ale skôr príležitostní. Jednoducho vianočné a novoročné sviatky sa bez pohárika na Slovensku nezaobídu. Dôležité je, aby konzumácia prispievala k dobrej nálade, a nie k utváraniu závislosti od alkoholu.

Šumivé je základom silvestrovských osláv. Foto: SHUTTERSTOCK
šumivé víno Šumivé je základom silvestrovských osláv.

Ponuka vín, ale aj ostatných nápojov je z roka na rok bohatšia. Pravda, nezabezpečujú ju slovenskí výrobcovia, ale bezmála dve tretiny vín pochádzajú z dovozu, a to z destinácií, o akých sa Slovákom v roku 1989 mohlo leda snívať. Na regáloch sú vína z Nového i zo Starého sveta. Novosvetské, to sú predovšetkým vína z Čile, americkej Kalifornie, Juhoafrickej republiky, Austrálie či Nového Zélandu. Starý svet reprezentujú vína francúzske, talianske, španielske, ale aj maďarské, rakúske alebo nemecké vína.

Fakt, že Slováci môžu za relatívne dostupnú cenu (troch až ôsmich eur za sedmičku) ochutnať povedzme Chardonnay z Kalifornie, Sauvignon blanc z Nového Zélandu či Rizling rýnsky z Mosely alebo Cabernet Sauvignon z Bordeaux poteší. Na druhej strane tieto vína sú silnou konkurenciou pre slovenských vinárov. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov bolo Slovensko vo víne sebestačné a zásobovalo ním aj českých spotrebiteľov. Dnes majú vinári čo robiť, aby si vôbec obhájili menšinové postavenie.

Slovensko verzus svet

„Slovenskí vinári si môžu spotrebiteľov udržať a získať najmä kvalitou a jedinečnosťou svojich vín,“ hovorí známy trnavský vinár Vladimír Mrva. Vinárom tiež prichodí viesť aktívny dialóg so spotrebiteľmi, pozývať ich do svojich vinohradov a pivníc, spoločne degustovať vína a zoznamovať ich s príbehom vína. Ľudia si počas týchto stretnutí uvedomia, že vinohrady dotvárajú krajinu a že keď si kúpia fľašu dobrého vína, pomôžu udržať jej ráz, panorámu, ktorá sa utvárala po stáročia. Mrva vraví, že keď potom príde k pultu človek, čo pozná pozadie vína, už vie, prečo sa oplatí kúpiť tú či onú fľašu.

Teraz pred Silvestrom sa sústreďuje viac než v ktorékoľvek iné obdobie roka pozornosť na šumivé vína. Pred rokom 1989 sme mali na Slovensku jediného monopolného výrobcu. Seredský Hubert prežil monarchiu, dve svetové vojny a blíži sa k dvojstoročnici, uchovávajúc si postavenie suveréna na trhu. Niet krajiny v Európe, kde by takmer deväť z desiatich fliaš predávala jedna značka. Hubertu sa to darí, ale to vôbec neznamená, že v jeho tieni sa krčia ostatní výrobcovia.

Vynorila sa ich celá plejáda a majú čo ponúknuť slovenským spotrebiteľom. Slovenská spoločnosť sa za posledné roky príjmovo, vzdelanostne diferencovala, a to sa prejavuje aj na bohatom rozvrstvení konzumentov vína. Pribúda ľudí, ktorí si dávajú záležať na výbere vín, pretože víno sa pre nich stalo podobne ako šaty, auto, dom či trávenie voľného času meradlom spoločenského postavenia.

Hubert si udržiava výrazné postavenie najmä zásluhou značky Hubert De Luxe. Desiateho decembra bola táto kľúčová značka vypredaná, nie v obchodoch, ale medzi reťazcami, ktoré ju nakupovali od seredského výrobcu. Siete ju ponúkajú v akciách, za cenu nižšiu ako štyri eurá za fľašu, to pomáha jej popularite, dostupnosti. Pravda, tá vyplýva podľa enologičky Hubertu Ingrid Vajczikovej aj z toho, že víno je menej alkoholické, obsahuje ľahko stráviteľné cukry, ktoré nie sú pridané z dozážnych likérov, ako je to pri pravom šampanskom.

Tri fľašky bubliniek na hlavu

Na Slovensku sa ročne vypijú tri fľaše šumivého priemerne na jedného. Spotrebu však neťahá len Hubert, ale napríklad aj Chateau Topoľčianky. Kedysi vinárske závody z periférie sa vypracovali na lídra trhu, kde bodujú aj so šumivým vínom. Prvé fľaše predali v roku 2012 a odvtedy každoročne rastie výroba. Pozoruhodné pritom je, že dopyt stúpa po drahšej klasickej verzii šumivého vína, ktoré sa vyrába klasickou šampanskou metódou. Porovnávajúc rok 2015 a 2016 Topoľčianky zvýšili produkciu o 15 percent. Dobré šumivé ľuďom chutí.

„Slovensku sa vo výrobe šumivých vín darí aj preto, lebo leží na severnom okraji pestovania viniča. Teda máme do istej miery podobné podmienky ako slávna Champagne,“ hovorí generálny riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky Milan Waldner. „Chladnejšia klíma prospieva vyšším kyselinám, tie sú zárukou suchosti, sviežosti. Ale napríklad jemnosť a trvácnosť perlenia je výsledkom nielen prírodných podmienok, no nemenej aj technologickej vyspelosti vinárov,“ zdôrazní Milan Waldner.

Aj topoľčianske vinárstvo vidí pred sebou bohato rozvrstvené spektrum zákazníkov, medzi ktorými čoraz väčšiu rolu hrajú ženy. Pre ne je určená značka Prezident, Sekt 1933 mieri na spotrebiteľov, ktorí precestovali svet, ochutnali veľa vín a hľadajú slovenský náprotivok. Tých oslovuje aj značka Pálffy, ktorú od polovice deväťdesiatych rokov buduje Víno Nitra.

No okrem veľkých výrobcov vína sú tu rodinné firmy, špecialisti na šumivé. Tou, ktorá si prvá trúfla ukázať, že existujú aj tzv. pestovateľské sekty, bolo rodinné vinárstvo Pezinčana Jána Hacaja. Priniesol na trh odrodové sekty a tiež zaujímavé kupáže z Rizlingu rýnskeho, vlašského a Veltlínskeho zeleného. Prívlastok pestovateľský znamená, že ide o najvyššiu triedu sektov, ktoré boli dorobené vo vinohrade a spracované vo vinárstve držiteľa značky.

Vždy pred Vianocami sa objavia na trhu aj pravé šampanské vína, v akcii niekedy fľaša už dokonca po desať eur, no skôr za dvadsať eur. To je, pravda, pre priemerne zarábajúcich Slovákov už dosť drahé víno, a tak prednosť dostáva talianske proseco, ktoré sa dá kúpiť už za 8 až 10 eur. „Slovenskú svetáckosť teda limitujú stále najmä peniaze, ale aj poznanie, čo za ne môžu dostať,“ hovorí Miloš Ševčík, výrobný riaditeľ topoľčianskeho vinárstva.

Čo je pod maskou názvu

Hoci šampanské zostáva etalónom pre vrchol vína s bublinkami, okrem „dobrého šampanského existuje aj úbohé, ostré víno, ktoré si nezaslúži toto meno“. Nehovorí to slovenský vinár, ale autorka kníh o víne, známa anglická znalkyňa vín Joanna Simon. Inými slovami povedané, prívlastok šampanské automaticky neznamená, že ide automaticky o špičkové víno.

Dobre to vie aj Peter Matyšák. Okrem tichých vín produkuje aj šumivé klasickou metódou a vo viacerých slepých degustáciách jeho klasika zložená z kvarteta Chardnonnay, Pinot Blanc, Pinot Noir a Pinot meunier porazila aj drahé vína zo Champagne. Ostatne slovenské šumivé vína každoročne dostávajú medaily, a to v priamej súťaži s francúzskymi výrobcami či už vo svete, alebo priamo na francúzskej pôde.

Ak si teda budete vyberať víno na tohtoročnú silvestrovsko-novoročnú oslavu, neverte len nablýskanej etikete. Niekedy až priezračne fľašky „klamú zvodným telom“, presnejšie názvom. Také Carske igristoje nie je nástupcom Sovetskovo, vyrobili ho v Nemecku. Čítajte nielen názvy, ale aj etikety – je lepšie vytriezvieť po ich prečítaní, než po vypití moku, ktorý hrou slov maskujú.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinári #šumivé víno #fľaša #nápojový lístok