Kým bežným ľuďom za nezaplatenie faktúr či daní hrozia pokuty či dokonca exekúcie, veľké nadnárodné spoločnosti považujú obchádzanie daňovej povinnosti za legálne optimalizovanie svojich ziskov, a to aj v prípade, že ich správanie ide nad rámec zákona. Takto sa dlhé roky správala aj americká spoločnosť Apple, ktorá svoje zisky presúvala do Írska, kde roky platila takmer nulové dane.
Európska komisia jej nariadila za to peňažný trest, na daniach má Apple doplatiť 13 miliárd eur aj s úrokmi. Samotné Írsko, ktoré toto neplatenie daní povolilo, to však najnovšie odmieta a chce sa s Bruselom súdiť. Tvrdí, že komisia prekračuje hranicu svojich právomocí a zasahuje do národnej suverenity.
Bola to neoprávnená štátna pomoc?
Brusel tvrdí, že podobné konanie zo strany vlád je považované za neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov pred ostatnými. Írska vláda sa chce proti bruselskému verdiktu odvolať, nakoľko podľa nej zaobchádzanie so spoločnosťou Apple sa neodchýlilo od normálneho zdanenia. Samotný Apple podľa agentúry Reuters plánuje v týchto dňoch predložiť odvolanie proti rozhodnutiu komisie priamo tribunálu Súdneho dvora EÚ, ktorý je najvyšším súdom v únii. Právny zástupca Applu Bruce Sewell pre agentúru Reuters povedal, že spoločnosť je dlhé roky terčom komisie kvôli jej úspechu.
Generálny riaditeľ Applu Tim Cook pred časom na margo rozhodnutia komisie o udelení pokuty vyhlásil, že ide o „politickú hovadinu“ a snahu presunúť do Európy dane, ktoré by mali byť platené v USA. Apple sa považuje za najbohatšiu firmu na svete so ziskom za minulý rok na úrovni 73 miliárd dolárov pred zdanením, po zdanení 53 miliárd eur. Podľa údajov z výročnej správy spoločnosti za rok 2015 predstavovali tržby firmy vo svete 234 miliárd dolárov, pričom okolo 50 miliárd pochádzalo z Európy. Podľa odborníkov Brusel nemôže zakázať Írsku, aby si stanovilo výšku dane z príjmu právnických osôb na nízku úroveň (12,5 percenta).
Problém však v tomto prípade je, že Apple nemusel platiť ani spomínaných 12,5 percenta. Írska daňová správa to spoločnosti znížila až tesne na nulu. Cez Írsko si na základe osobitnej schémy preto firma deklarovala a sťahovala príjmy z predaja produktov realizovaných v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatila daň zo zisku. Vyhla sa aj americkej dani zo zisku vo výške 35 percent.
Applu poskytovala írska vláda podľa verdiktu komisie od začiatku 90. rokov neoprávnené daňové výhody. Brusel už zasiahol proti podozrivým daňovým praktikám aj v iných krajinách, napríklad proti holandskému prístupu k americkému reťazcu Starbucks, a vyšetruje údajné daňové dohody Luxemburska so spoločnosťami Amazon a McDonald's.
Čo navrhuje Brusel
Po rokoch vyjednávaní chce komisia zaviesť tzv. jednotný základ dane z príjmu právnických osôb. Podnikatelia s medzinárodným pôsobením by tak podávali jedno daňové priznanie jednému správcovi dane. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko je to momentálne 22 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu nastavia. Napríklad v Írsku nízke dane, ktoré lákajú zahraničných investorov, zabezpečili v krajine podľa agentúry Reuters prácu pre zhruba 10 percent obyvateľov.
Najprv sa zjednotí základ korporátnej dane vo všetkých štátoch únie. V ďalšom slede by mali spoločnosti podnikajúce vo viacerých krajinách EÚ najprv spočítať svoje príjmy a straty vo všetkých krajinách únie, aplikovať na ne spoločný základ dane a vypočítané dane potom rozdeliť podľa nastaveného prerozdelenia do jednotlivých štátov, v ktorých pôsobia. Faktory, ktoré ovplyvnia celkové prerozdeľovanie peňazí, budú tržby, počet zamestnancov a aktíva v danej krajine. Známy však nateraz nie je systém prerozdelenia peňazí medzi členské štáty EÚ, ktoré získa z jednotného základu dane samotný Brusel.
Už teraz je však isté, že proti návrhu sa postaví Írsko, ktoré už vyjadrilo odmietavé stanovisko. Na schválenie spoločného základu dane z príjmu právnických osôb v EÚ bude však potrebný jednotný súhlas všetkých jej členov. Európsky parlament navyše v máji tohto roka podporil návrh komisie, ktorý má zaviesť automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. „Nový systém bude povinný pre veľké nadnárodné skupiny, ktoré majú najväčšiu schopnosť využívať agresívne daňové plánovanie, čím sa zabezpečí, že spoločnosti s celkovými príjmami prevyšujúcimi 750 miliónov eur ročne budú platiť dane tam, kde skutočne vytvárajú zisky,“ tvrdí na margo nových návrhov komisia.
Nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur budú musieť podávať správy obsahujúce výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy sa majú podávať v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na území ktorých daná nadnárodná skupina operuje.
Zistenia Európskej komisie v prípade spoločnosti Apple
- V dôsledku daňových dohôd platil Apple zo svojich európskych ziskov dane vo výške od jedného percenta v roku 2003 a do 0,005 percenta v roku 2014 – z 1 milióna eur zisku zaplatil Apple 50 eur
- Komisia tvrdí, že dve daňové rozhodnutia už od roku 1991 výrazne a neoprávnene znížili dane, ktoré firma v Írsku platila
- Daňové zaobchádzanie zo strany írskej vlády navyše Applu umožňovalo, aby sa vyhol zdaneniu takmer celého zisku z predaja svojich produktov v celej EÚ
- Suma 13 miliárd eur, ktorú má Apple vrátiť Írsku, pokrýva roky 2003 až 2014. Ide približne o rovnaké financie, aké Írsko ročne minie na zdravotníctvo. Ide o rekordný nedoplatok počas úsilia Európskej únie o zamedzenie daňových únikov
- Írsko má daň z príjmov právnických osôb stanovenú na úroveň 12,5 percenta. Írska daň z príjmu právnických osôb je najnižšia v západnej Európe