Ako v stredu novinárov informoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský, podľa zákona sa platby za zber a recykláciu odpadov presunuli z obyvateľstva a podnikateľov len na podnikateľov. Štát podľa neho očakáva, že príjmy v tejto oblasti sa zvýšia z osem na asi 30 miliónov eur. „Keďže vypadli príspevky pre obyvateľov, celé toto bremeno sa presunulo iba na podnikateľské subjekty," povedal Kremský.
Dodal, že praktický dopad je ten, že už nielen výrobcovia a dovozcovia rôznych tovarov platia poplatky, ale platí ich takmer každý podnikateľ, keďže sa vzťahujú napríklad aj na toho, kto svoj výrobok zabalí do obalu. „Platí to takmer pre každý podnikateľský subjekt na Slovensku," konštatoval s tým, že ide asi o pol milióna podnikateľských subjektov, ktoré sa musia zaregistrovať do registra na ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich takzvaným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré by potom mali tieto financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám.
Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, na ktorom sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov, si až tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný. V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, päť percent o nich vôbec nevie, deväť percent je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje. Takmer 40 percent firiem má nové poplatky aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol, že desaťnásobne – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti.
S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem. Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu. Najviac stratia podnikatelia, pričom túto možnosť označilo až 65 zo 77 účastníkov prieskumu. Účastníci prieskumu odpovedali aj na otázku, ako by sa mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, škatule na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 percent si myslí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.
„Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať, vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž. Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho," uzavrel Kremský.