Mexiko a Čínu. Najmä v prípade Číny by išlo o ranu pre svetový obchod, ktorú by pocítili všetci a mohla by viesť až do novej celosvetovej krízy. Trump neupustil od myšlienky ciel ani po voľbách.
"Už čoskoro zavedieme 35-percentné clá pre spoločnosti, ktoré opustia našu krajinu a následne k nám dovážajú svoje produkty ako napríklad automobily,“ napísal Donald Trump na svojej oficiálnej facebookovej stránke. Trhy sú napriek tomu nateraz pokojné a veria, že ide sčasti o populizmus a rozdiel medzi rečami a skutkami bude značný. Podľa odborníkov treba byť v strehu. "Počas víkendu sme boli svedkami ďalšej červenej vlajky pre Donalda Trumpa.
Dôvodom boli jeho agresívne komentáre na adresu Číny a jej menu, obchod a vojenské pozície v Juhočínskom mori. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu a môže to predstavovať zápalnú šnúru k rastúcemu napätiu medzi USA a Čínou,“ uviedol John J. Hardy, menový stratég Saxo Bank.
"Najviac vierohodným scenárom v tejto chvíli je zvýšenie cla len pre určité cieľové produkty. To by mohlo uspokojiť voličskú základňu Trumpa a zároveň nespôsobiť obchodnú vojnu medzi USA a Áziou,“ dodal Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank.
Čo ak by clá platili aj pre Slovensko?
Trump sa pri clách niekedy vyjadruje tak, že by spozornieť mali mnohé štáty. Napríklad na vozidlá dovezené z Európskej únie do USA sa vzťahuje teraz 2,5-percentné dovozné clo. "Ak by prišlo k uvaleniu 35-percentného cla na vozidlá dovážané do Spojených štátov amerických, väčšina v Európe vyrobených automobilov sa okamžite stane nepredajnými. Zvýšenie ciel by totiž plne zaplatili zákazníci a takéto prudké zdražovanie ,ustoja' len bohatí zákazníci, ktorým pri kúpe luxusného automobilu nezáleží na cene,“ povedal Jaroslav Holeček, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR. Po uvalení vysokých ciel by problém s predajom mali aj vozidlá vyrobené v Japonsku. "Jedinou šancou pre automobilky by bolo otvorenie výrobných závodov priamo v USA. Formou vysokých ciel dnes núti stavať výrobné závody priamo v krajine napríklad Rusko. Nemyslím si však, že práve USA budú v budúcnosti formou vysokých ciel lákať investorov,“ dodal Holeček.
Luxusné športovo-úžitkové automobily vo veľkom do Spojených štátov amerických vyváža bratislavská automobilka. "Volkswagen Slovakia vyrába so svojím širokým portfóliom vozidlá pre 148 krajín sveta. V roku 2015 zo Slovenska vyviezol 99,6 percenta vyrobených automobilov. Najväčšími trhmi boli Nemecko s 36,8 percenta, USA s 13,4 percenta a Čína s 10-percentným podielom,“ uviedla Lucia Kovarovič Makayová, hovorkyňa Volkswagenu Slovakia.
Zavedenie prípadných ciel aj na vozidlá vyrobené v Európe by sa nedotklo výroby ďalších dvoch na Slovensku pôsobiacich fabrík. Kórejská Kia má už dnes vlastný závod v USA a výroba žilinskej fabriky je orientovaná hlavne na európsky trh. Rovnako francúzsky závod PSA Peugeot Citroën vyrába v Trnave automobily určené najmä pre zákazníkov z Európskej únie.
Záťaž pre Mexiko a Čínu
Pre výrazne lacnejšiu pracovnú silu v posledných rokoch prichádza k značnému odchodu automobilovej výroby zo Spojených štátov amerických. V rámci platnej obchodnej dohody NAFTA totiž automobilky neplatia žiadne dovozné clá za vozidlá vyrobené v Mexiku. Napríklad druhá najväčšia americká automobilka Ford presunie v najbližších dvoch až troch rokoch celú výrobu malých vozidiel do závodu v mexickom meste San Luis Potosí. Zároveň ešte minulý rok Ford oznámil, že v Mexiku postaví za 2,5 miliardy dolárov dve nové továrne, čím vytvorí 3 800 nových pracovných miest.
V Spojených štátoch amerických je nezamestnanosť na 9-ročných minimách a aktuálne dosahuje úroveň 4,6 percenta. Napriek tomu Trump sľuboval vo svojich predvolebných prejavoch návrat pracovných miest. "Naše pracovné miesta zamierili do Číny a Mexika. Zrušením zlých obchodných dohôd vrátime modrým golierom ich stratenú prácu,“ povedal Trump. Pojmom modré goliere označoval amerických robotníkov.
Podľa analýzy denníka The Washington Post dovoz z Číny znižuje v Spojených štátoch amerických počet pracovných miest v oblasti výroby textilu a elektroniky. Lacnejšia výroba v Mexiku zas ruší pracovné miesta v oblasti výroby strojných zariadení, automobilov a ťažby ropy.
Zanikanie časti pracovných miest ovplyvnilo podľa štúdií niektorých amerických ekonómov výsledok amerických prezidentských volieb. "Demokratický kandidát by vyhral v štátoch Michigan, Wisconsin, Pensylvánia a Severná Karolína, ak by v nich bol o polovicu menší dovoz z Číny,“ uviedol v analýze volieb profesor ekonómie na Massachusetts Institute of Technology David Autor. Umožnenie voľného obchodu zas presunulo veľa fabrík do Mexika. "Výsledkom je, že pre ľudí bez vysokoškolského vzdelania je čoraz ťažšie udržať sa v strednej triede,“ uviedol v štúdií o politickej polarizácií profesor ekonómie Zürišskej univerzity David Dorn. Odpor vyvoláva globalizácia hlavne u ľudí, ktorí si po jej razantnom nástupe nevedia nájsť tak dobre platenú prácu ako v minulosti.