V najbližších týždňoch však môžu vzrásť o ďalšie štyri centy. Všetko majú nateraz v rukách šejkovia, ktorí budú tento víkend rokovať o vývoji ceny ropy na svetových komoditných trhoch. Ak sa dohodnú na výraznejšom obmedzení ťažby, ukončilo by to dva roky trvajúcu ropnú vojnu. Tá dlhé mesiace tlačí na výraznú nadprodukciu ropy a historicky najnižšie ceny tejto komodity.
Z ropnej vojny doteraz ťažili aj slovenskí motoristi. Od začiatku roka zažívali jeden z najpriaznivejších rokov, čo sa týka cien pohonných hmôt. V prvých mesiacoch dokonca najlacnejšie pumpy na Slovensku mali ceny nafty aj benzínu na úrovni jedného eura za liter, niekde sa dostali ešte nižšie. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR sa priemerné ceny od 21. do 27. novembra pohybovali v prípade 95-oktánového benzínu na úrovni 1,219 eura za liter a nafta dosiahla priemernú cenu 1,072 eura za liter.
Na ťahu sú Rusi
Koncom novembra tohto roka sa členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) dohodli na redukcii ťažby o 1,2 milióna barelov denne, na 32,5 milióna barelov denne. Dohoda má začať platiť v januári budúceho roka. Je to prvýkrát za osem rokov, čo sa kartel zhodol na znížení produkcie. Rusko, ktoré nie je členom OPEC-u, tiež súhlasilo s tým, že zredukuje svoju ťažbu. Ruský minister energetiky Alexander Novak nedávno povedal, že Rusko je pripravené k dohode sa pripojiť a postupne znížiť ťažbu až o 300-tisíc barelov denne. Celkovo by krajiny mimo OPEC-u mali znížiť svoju produkciu o 600-tisíc barelov denne. Taká je nateraz dohoda. Všetko sa však rozhodne cez víkend vo Viedni.
„Všeobecným problémom v minulosti bolo dodržiavanie zníženia ťažby OPEC-om či Ruskom. Ostatná história dohôd OPEC-u ukazuje, že boli implementované na 60 percent, teda 60-percentné reálne zníženie oproti ohlasovanej kvóte. Ak budú aj teraz dohody takto implementované, ich dopad na trh s ropou nebude taký úderný,“ myslí si analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Po „úspešnom“ víkendovom rokovaní krajín OPEC-u a aj nečlenov OPEC-u, Pánis očakáva ďalšie zdražovanie ropy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 53 dolárov za barel, a následne vyššie ceny benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach. Tie by mohli priemerne stúpnuť o 3 až 4 centy. Rusko však tesne pred stretnutím začalo špekulovať, že k znižovaniu svojej produkcie predsa len nemusí pristúpiť. Odôvodňuje to „technickými“ problémami.
Krvácajúce štátne kasy
Cenovú ropnú vojnu začala ešte v roku 2014 práve Saudská Arábia. Chcela si udržať trhový podiel a vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov z USA. „Bolo to vo štvrtok v Deň vďakyvzdania 2014, keď sa Saudská Arábia rozhodla zničiť amerických frakčných producentov ropy, ktorí začali ohrozovať jej trhový podiel. Miesto zníženia svojej produkcie sa rozhodla nechať cenu ropy na trhový dopyt a ponuku. Ropa sa prudko vypredala a nasledujúci deň, počas čierneho piatka strácala už 12 percent,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip. Načasovanie tohto kroku bolo podľa jeho slov nešťastné. „Práve sa začínala prejavovať dezilúzia ohľadom svetového ekonomického výhľadu. Cena ropy začala klesať a zastavila sa až na úrovni 27 dolárov pri čínskej panike na začiatku tohto roka. Saudská Arábia týmto rozhodnutím dostala do problémov nielen seba, teda rozpočtové príjmy, ale aj ostatných producentov ropy. Saudská Arábia jednostranne ohrozila existenciu OPEC-u,“ doplnil Ižip.
„Je jasné, že každý z OPEC-u či Ruska potrebuje vyššie ceny ropy pre svoje rozpočty. Čím vyššie, tým lepšie. Ostatná dohoda sa rodila ťažko, no je jasné, že najviac ustúpila zo svojich pozícií Saudská Arábia a jej spojenci – teda Kuvajt, Katar a Spojené arabské emiráty – ktorí nesú hlavné bremeno znižovania produkcie OPEC-om. Iránu bolo v podstate umožnené produkciu mierne navýšiť a zníženie v prípade Iraku je malé a vychádza tiež zo špecifických čísel produkcie od tretích strán,“ vysvetlil Pánis.
Alternatíva z Ameriky
Podľa denníka Wall Street Journal môže byť bridlicová ropa, ktorú ťažia Američania, rentabilná ešte pri cene 40 dolárov za barel. O to, aby ich nízke ceny zrazili na kolená, sa Saudská Arábia ešte stále snaží. Viaceré štúdie však dokazujú, že ako reálna cena je 65 až 80 dolárov za barel. Zdražovanie ropy preto nahráva práve Američanom. „Nigerský ropný minister povedal, že cena na úrovni 60 dolárov za barel je "perfektná“. Americká banka Goldman Sachs si však myslí, že cena nad 55 dolárov za barel je už pre OPEC devastačná, keďže zvýši produkciu z bridlicových pieskov," tvrdí Ižip.
Saudská Arábia sa zaviazala, že od januára budúceho roka zredukuje svoju ťažbu ropy o 486-tisíc barelov na niečo vyše 10 milióna barelov denne. Irán môže svoju produkciu ešte mierne zvýšiť, na 3,8 milióna barelov denne. V októbri dosiahla jeho produkcia 3,6 milióna barelov a v novembri sa čiastočne zvýšila. Krajina spolu so šiestimi svetovými mocnosťami uzatvorila nedávno konečnú dohodu o iránskom jadrovom programe. Tá má za následok zrušenie zbrojného embrarga OSN (Organizácia Spojených národov, pozn. red.). Irán chce po zrušení sankcií západných krajín dosiahnuť späť trhový podiel, ktorý krajina stratila v roku 2011. Chce byť dvojkou vo svete, ktorou je po Saudskej Arábii v súčasnosti Rusko.
Druhý najväčší producent v rámci OPEC-u Irak sa zaviazal od januára budúceho roka znížiť svoju ťažbu o 209-tisíc barelov denne. Pôvodne však redukovať produkciu krajina nechcela, dôvodom podľa nej sú potrebné financie na boj proti tzv. Islamskému štátu.
„Pokiaľ sa do konca tohto roka cena ropy Brent nezačne pozvoľna vracať k hranici 60 dolárov za barel, ekonomické škody, ktoré táto komodita spôsobí globálne, budú v budúcnosti historici nazývať ako Veľká globálna depresia,“ tvrdil ešte pred časom český ekonóm František Bostl. Súčasné nízke ceny ropy na svetových komoditných trhoch, ktoré lámu niekoľkoročné minimá, výrazným spôsobom ohrozujú ekonomický vývoj rozvíjajúcich sa krajín, ako je Brazília, India, Čína, Rusko či Južná Afrika. Ak ceny ropy neporastú v najbližších mesiacoch, môžu podľa ekonómov dokonca viac zdvihnúť vlnu migrácie ľudí z týchto krajín najmä do západnej Európy.