„Ísť absolvovať prax do rozvojovej krajiny bolo moje rozhodnutie, aj keď v 90. rokoch sa väčšina študentov snažila dostať do firiem v západnej Európe alebo USA. V rámci samotného pobytu v Indii bola pre mňa asi dôležitejšie spoznávať krajinu ako takú, iné kultúrne prostredie a spoznať sa najmä s ľuďmi, ktorí tu žijú, ako prax samotná,“ hovorí Beňaková.
Prax spočívala viac v spoznávaní fungovania firmy samotnej a účasti na obchodných rokovaniach, ktoré často prebiehali na trhu, a to doslova. „Mala som možnosť spoznať aspekty života v rozvojovej krajine, pochopiť príčiny chudoby, nerovnosti a nedostatku príležitostí, najmä nerovné postavenie žien a dievčat,“ doplnila Beňáková.
To si odniesla aj do svojho budúceho profesijného života, keďže sa hneď po návrate zamestnala v neziskovom sektore a od roku 2002 pracovala ako riaditeľka v humanitárnej organizácii Človek v ohrození, ktorá pomáha v prípade prírodných katastrof či vojnových konfliktov, ale aj pri vzdelávaní žien a vytváraní zdrojov obživy pre obyvateľov chudobných krajín v Afrike a Ázii.
Osobne navštívila a pomohla pripravovať projekty pomoci v krajinách, ako je Keňa, Južný Sudán, Afganistan, Pakistan, Srí Lanka, Indonézia či Libanon.
Rešpektovať odlišnosti
Cestovanie a spoznávanie nových kultúr dáva nielen mladým ľuďom možnosť pochopiť odlišnosti medzi ľuďmi a prijať ich takých, akí sú. Takúto možnosť ponúka aj nezisková organizácia Aiesec, ktorá je spravovaná študentmi či nedávnymi absolventmi vysokých škôl. Cez ňu môžu mladí absolvovať stáže v zahraničí alebo sa dať na dobrovoľníctvo.
Aiesec pôsobí v 126 krajinách sveta vrátane Slovenska. Má 70-tisíc aktívnych členov vo viac ako 2,4 tisíca univerzitách. „Aiesec rozvíja líderský potenciál mladých ľudí a vedie ich k zodpovednému podnikaniu prostredníctvom zahraničných stáží v spolupráci s partnerskými spoločnosťami a organizáciami. Prepája zamestnávateľov a organizácie s globálnou sieťou mladých talentov,“ vysvetlila Katarína Kubáňová, marketingová manažérka Aiesec na Slovensku.
Tento rok organizácia oslavuje už 50 rokov pôsobenia v krajine. Nora Beňaková sa do Indie dostala práve cez Aiesec, rovnako tak využil možnosť vycestovať do zahraničia cez túto organizáciu aj Braňo Jakabovič. Ten v roku 1999 absolvoval 7-mesačnú prax v mexickom meste Guadalajara vo firme, ktorá vyrábala cukrovinky pre globálny trh. V Aiesec pôsobil pred 18 rokmi ako prezident.
„Vďaka tejto skúsenosti som sa naučil rešpektovať rozdielnosti iných ľudí a kultúr. Pred ich hodnotením sa im snažím porozumieť a s omnoho väčším úspechom získať ich dôveru. To sa pre mňa stalo kľúčovou nutnosťou v kariére konzultanta pri práci s mnohými rôznorodými klientmi v rôznych krajinách, ako aj v dnešnej snahe rozvíjať neziskovú organizáciu, ktorá sa snaží viesť tím ľudí z rôzneho prostredia,“ skonštatoval Jakabovič.
Prvé tri mesiace v Latinskej Amerike bol veľmi frustrovaný. „Bol som frustrovaný z toho, že pracujem v prostredí, kde čas a termíny nič neznamenajú, ľudia sa hodnotia podľa vzťahu, nie výkonu, na sľuby sa nedá spoľahnúť. Po troch mesiacoch som však pochopil, že problémom je moje premýšľanie a hodnotenie všetkých okolo podľa mojich hodnôt a postojov. Postupne som sa zžil s ich kultúrou, začal som vnímať jej pozitívne stránky, ako je pozitívny prístup k hľadaniu riešenia, pomoc i neznámemu človeku, dôraz na harmóniu, radosť zo života, a naučil som sa tieto vlastnosti oceniť a dokonca využívať. Tým sa zvýšila i moja produktivita. Po návrate na Slovensko mi pár mesiacov trvalo zvládnuť reintegračný šok v kultúre, ktorá vtedy ani nevedela, čo je prozákaznícky prístup,“ dodal Jakabovič.
Zážitky na celý život
Pracovné skúsenosti zo zahraničia pomohli zmeniť úplne optiku, akou sa dovtedy pozerala na svet, aj mladej študentke Soni Poprockej. Tá v roku 2001 odcestovala na Srí Lanku pracovať do firmy, ktorá pôsobila v cestovnom ruchu.
„V tom čase bola na Srí Lanke občianska vojna, takže väčšinu času som tam bola jediná ako stážistka. Skúsenosť bola pre mňa nezabudnuteľná, doteraz mi zostali kamarátstva, ktoré tam vznikli. Okrem toho, že som bola reálne prvýkrát sama odkázaná len a len na seba v úplne cudzom, neznámom svete, som spoznala nádhernú krajinu so silnou históriou, s prekrásnou prírodou a úžasných ľudí. Zažila som úplnú chudobu a zároveň šťastie a radosť z toho, že žijem a môžem tu byť, tu na zemi. Ten pokoj a dôveru, že všetko je tak, ako má byť. A je len na každom z nás, ako využijeme svoj talent a urobíme niečo zmysluplné v našich životoch,“ spomína Soňa Poprocká.
Zažila tam na vlastnej koži hrdosť domácich na svoju krajinu, ale aj to, že ju v nákupných centrách prehľadávali policajti kvôli vojne. Ochutnávala tam jedlo, o ktorom na Slovensku ani len netušila, že existuje. Po návrate pracovala v oddelení ľudských zdrojov pre jedného zo slovenských mobilných operátorov, neskôr sa zamestnala ako učiteľka na základnej škole, kde pôsobí dodnes.
Obdobnú stáž v zahraničí odporúča všetkým mladým ľuďom, ktorí si v živote hľadajú svoje miesto. „Do života mi to dalo najmä obrovskú radosť zo života, poznanie seba a toho, čo je pre mňa v živote dôležité. Potvrdilo mi to citát z nášho maturitného oznámenia – Nevyhýbaj sa veciam, ktorých sa bojíš, lebo sa budeš báť stále. Tak sa nebojím. Pracovne mi to dalo veľkú dôveru ísť za tým, čo je správne a má zmysel. Spolupracovať s ľuďmi z rôznych kútov sveta, rozumieť trošku tomu, ako sa na nás môžu pozerať. Bola som veľmi hrdá na seba, ako som to cele zvládla a aj na svoju prácu a výsledky,“ skomentovala Poprocká.
Zuzana Maderová, ktorá pôsobila v Aiesec tri a pol roka, pripomína, že mladí by nemali sedieť doma, ale aj bez vidiny finančného prospechu by mali stále na sebe pracovať. „Vyskúšala som si manažérske pozície, viedla som aj lokálnu pobočku Aiesec v Bratislave, o rok na tu celú organizáciu na Slovensku. Viesť 300 dobrovoľníkov, ktorých motivujete zmyslom práce a nie finančnou odmenou, je skvelá škola,“ uviedla Maderová.
Aiesec ako prvá nezisková organizácia podpísala spoluprácu s Organizáciou Spojených národov pri príležitosti vytvorenia agendy 2030 o naplnení Globálnych cieľov (Global Goals) a začala prispôsobovať svoje aktivity, aby pomáhali naplniť 17 cieľov udržateľného rozvoja. Pri tejto príležitosti sa vytvorila iniciatíva YouthSpeak, ktorá mapuje situáciu na Slovensku a dáva priestor mladým ľuďom aktívne tvoriť projekty.