V rovnakom období vlani totiž štát hospodáril s deficitom v objeme 1,181 mld. eur. Ako ďalej vyplýva z údajov uverejnených ministerstvom financií, celkové príjmy štátneho rozpočtu ku koncu novembra medziročne klesli o 10,4 % na 12,327 mld. eur a výdavky boli nižšie o 13,3 % v sume 12,949 mld. eur. Na celý rok sa pritom rozpočtujú príjmy na úrovni 14,277 mld. eur, výdavky 16,247 mld. eur a deficit v sume 1,97 mld. eur.
Za medziročným poklesom príjmov treba hľadať najmä slabšie čerpanie eurofondov po ukončení predchádzajúceho programového obdobia. Príjmy z rozpočtu Európskej únie totiž medziročne klesli až o 62,9 % na 1,085 mld. eur. Naopak daňové príjmy, ktoré tvoria gro rozpočtových príjmov štátu, oproti jedenástim mesiacom roka 2015 stúpli o 5 % na 10,075 mld. eur.
V daňovej oblasti sa podľa rezortu financií medziročné zlepšenie evidovalo najmä pri výbere dane z príjmov právnických osôb, ktorý stúpol o 591 mil. eur. Zlepšil sa aj výber spotrebných daní o 67 mil. eur, dane vyberanej zrážkou o 10 mil. eur a mierne taktiež daní z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti o 0,2 mil. eur. Naopak menej sa vybralo na dani z pridanej hodnoty o 122 mil. eur a na dani z príjmov fyzických osôb o 71 mil. eur. V rámci ostatných príjmov eviduje štátny rozpočet medziročný nárast ostatných príjmov z podnikania a z vlastníctva majetku o 5,9 mil. eur, kým kapitálové príjmy sú medziročne nižšie o 0,8 mil. eur.
Rovnako ako pri príjmoch štátneho rozpočtu spomalenie čerpania eurofondov zohralo rozhodujúcu úlohu aj pri poklese celkových výdavkov. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu Európskej únie totiž rezort financií zaznamenal medziročný pokles až o 59,9 %, resp. o 1,822 mld. eur. S tým súvisí aj úspora zdrojov spolufinancovania vo výške 356 mil. eur, čo je pokles o 62,4 %. Znížili sa však aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu medziročne o 0,4 %, čo je pokles o 4,7 mil. eur.